“Keby som si nebol vytvoril svoj vlastný svet, určite by som bol zomrel v svete niekoho druhého.” — Anais Nin
(Had I not created my whole world, I would certainly have died in other people’s.)
Pokiaľ sa budeme sústreďovať na to, aby sme nejakým spôsobom zapadli do príbehov iných ľudí (a podľa možnosti ešte aj ovplyvňovať, akým spôsobom v nich sme zastúpení), budeme žiť príbehy iných ľudí a nie ten jediný, ktorý nás robí šťastnými – náš vlastný.
Práve pred chvíľkou som na fejsbúku čítala úryvok z Castanedu o “kritériách byť mŕtvym človekom”, kde don Juan vyžadoval od Castanedu, aby sa zbavil svojich priateľov, aby vystúpil z ich príbehov a žil sám so sebou v svojom vlastnom – aby sa stal “mŕtvym človekom”. Castaneda sa najprv náramne vzpieral, ale potom mu došlo, že sa ide vrátiť do sveta, kde bezvýznamné kontakty s inými a sústavné párty len prehlušujú dieru, čo má v duši… Tak sa nakoniec spýtal, ako by vyzerali kritériá pre “byť mŕtvy”.
“Keď už ti je jedno, či si sám alebo ci pri sebe niekoho máš. To je kritérium byť mŕtvy.”
Trvalo tri mesiace, než som sa stal mŕtvy. Driapal som sa hore stenami zo zúfalej túžby po nejakom priateľovi, čo by ma navštívil… Ale vytrval som. Ku koncu som sa zbavil svojich predpokladov; zo samoty sa nezblázniš. Zblázniš sa, ak budeš pokračovať v doterajšom spôsobe.
(“When you no longer care whether you have company or whether you are alone. That is the criteria for being dead.”
It took three months to be dead. I climbed the walls desperate for a friend to drop by. But I stayed. By the end, I’d gotten rid of assumptions; you don’t go crazy being alone. You go crazy the way you’re going, that’s for sure.)
To ma viedlo k zamysleniu sa, nakoľko tieto kritériá spĺňam ja… Kým sú veci normálne, je to v pohode. Ale keď sa niečo pokazí, keď treba pomoc alebo radu – nuž, vtedy nejako “ožívam”… 😕
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre Riana Zrušiť odpoveď