Z The Voice of Knowledge (nie priamy preklad; sú v tom aj moje dointerpretovania):

Zakaždým, keď sami seba súdime, zakaždým, keď sami seba zavrhneme, zas raz reagujeme emocionálne – a nie je to príjemná emócia! Ak sa nám naša emocionálna reakcia nepáči, nepotláčajme to, čo cítime, lebo sa to bude stále vracať, ale vyčistime lži, ktoré ju spôsobili. /…/

Sme posadnutí skresleným obrazom  seba samých. Koľkokrát ste už počuli niekoho, ako hovorí: “Až sa prejaví moja podstata, neviem, čo sa stane”? Bojíme sa, že niečo v nás vylezie na povrch a všetko zničí. A viete, čo? Je to tak. Ak navonok vylezie tá skutočná osoba, ktorú v sebe nosíme, zničí všetky lži, z ktorých sa skladá náš terajší život – a to je vskutku desivé. /…/

Keď sme ešte malí a ľudia nám rozprávajú, že by sme nemali byť takí, akí práve sme, začíname potláčať naše autentické prejavy. Potláčame našu integritu, naše emočné telo. Začíname tajiť naše emócie a tvárime sa, že ich necítime. Keď sa hanbíme za naše emócie, začneme ich zdôvodňovať a posudzovať. /…/

Ale čokoľvek cítime – od radosti k hnevu, od lásky až k nenávisti – je len reakcia. Ak je to však reakcia, potrebujeme si ozrejmiť “akciu”, čo túto reakciu vyvolala. Ak nie som v pohode, tak preto, že niečo v mojom príbehu potláča moju pohodu. Takže potrebujem poodstúpiť a pozrieť sa, čo to spôsobuje. Ak na to prídem a začnem si toho byť vedomý, môžem problém opraviť a byť znova v pohode. A tak rozumné je riešiť každý problém, ktorý sa mi v živote objaví, spôsobom, aký mám práve po ruke. Riešim; nebudujem si okolo neho príbeh.

Univerzum je priamočiare – je o príčine a následku, akcii a reakcii. Ak sa ti nepáči život, aký žiješ, je to reakcia na program, ktorý riadi tvoj život. Luhárisko program dokonca ani nie je časťou teba, je to cudzia implantácia, ale napriek tomu je tvojou nedeliteľnou súčasťou – pokiaľ sa s ním identifikuješ. Program vytvorí príbeh a potom sa snaží dať mu zmysel tým, že začne vysvetľovať a zdôvodňovať všetko vo vzťahu k hlavnému hrdinovi toho príbehu. /…/ Týmto hlavným hrdinom si ty, ale rola, ktorú v ňom hráš, je len rola, a nie ty.

Nemusíme byť takí, ako to od nás všetci očakávajú. Nemusíme byť takí, ako veríme, že by sme mali byť podľa našich vlastných lží.