Eprakone – ezoterika a spiritualita

Začala som pozerať nemecký televízny seriál o Kolíne a mládežníkoch, čo v ňom žijú v spoločných domácnostiach, a ako sa to medzi nimi melie… Nie že by ma to zaujímalo, ale raz som ho pri prepínaní sa našla a naprogramovala som si to. Som generácia z hĺbky minulého tisícročia 😉 , nemám deti a robím výbery ľudí na pracovné pozície, takže potrebujem poznať, ako ľudia “tikajú”. No a u nových generácií som si síce naštudovala teóriu a chápem, prečo tak tikajú, ale nemám skúsenosti s tým, ako tikajú – a tak si len obmedzene dokážem predstaviť rôzne problémy, do ktorých ich povaha na pracovisku môže doviesť.

Tu nastúpil nemecký seriál. Priznávam sa, miestami veľmi zvieram diaľkové ovládanie (alebo myš, ak to nestihnem v telke) a nedovoľujem si prepnúť (hoci včera som už musela vypnúť na chvíľku zvuk, pretože tam každý na každého vrešťal a to je vec, ktorú absolútne neznášam). Takže popri tréningu “života a hodnôt dnešnej mládeže” sa pre mňa pozeranie tohto seriálu stalo aj tréningom besnej bosoráckej vôle. Nepoľaviť, ani keby ma malo skotiť. Z boja sa odchádza jediným spôsobom – nohami napred. 😉

Počas tohto cvičenia som po nejakých dvoch-troch týždňoch spozorovala u seba istý posun. Spočiatku som si hľadala aké-také vetvy záujmu (napríklad situácie, ktoré sa vyvíjali presne akoby podľa mojich knižiek). Dnes, ak mi konanie niektorého hrdinu príde totálne bezmozgové a hnusí sa mi, začínam rozmýšľať, aký dôvod naň má a koľko “pravdy” a “racionality” je v tom konaní – a ako aj blbé konanie máva niekedy priaznivé dopady… Je tam babenka, ktorú z prehnanej žiarlivosti jej priateľ hodil celkom bezdôvodne cez palubu – a ona mu to teraz vracia tým, že mu zákerne škodí v podnikaní. Príde za ex-priateľom novinárka robiť interview, a táto babenka sa s ňou neskôr porozpráva a “dá veci na správnu mieru” – v neprospech toho chlapíka. (Je to jeden z “vrešťanov”, takže sympatie tam z mojej strany nie sú.) Babenka, jej motívy a ťahy sú mi na vracanie, ale ako ju teraz počúvam vypľúvať ten svoj jed, začínam si uvedomovať, že ona mu vlastne vytvára prostredie, v ktorom sa chlapík bude postupne musieť zbaviť svojej výkladnej skrine, skamarátiť sa s tým, čím je, a prestať sa tváriť ako niečo viac.

Keby som to nebola absolvovala vo vlastnom živote, možno to tam neuvidím – ale teraz vnímam, ako aj to zlé, čo sa nám deje, so sebou nesie príležitosť vyrásť nad rámec svojho kvetináča.

Ten posun v mojom vnímaní, to (takmer) neodsudzujúce hľadanie  dopadov situácií, sa mi páči.

Tie hodnoty, ktorými sa generácia mladých okolo dvadsiatky dnes riadi – nuž, na tie si asi nikdy nezvyknem.

Ale veď pri troške šťastia azda už ani nebude treba. 🙂