Zo stránky Soulful Intentions:
Nemôžeš byť manuálom pre niekoho iného a poskytovať mu všetky odpovede a návody. Je pravda, že niektoré reakcie na situácie alebo postup pri sebarozvoji platia rovnako pre všetkých, ale naše duše sú odlišné a preto aj naše cesty sú odlišné. Nehovorím o ceste, ktorú niekto potrebuje urobiť do vzdialenej krajiny, aby sa dostal do kontaktu so svojou podstatou, ale o ceste do vlastného vnútra. A pre túto cestu neexistuje písomný návod alebo odpovede, ale keď sa dostávate bližšie, cítite, ako sa vibrácie vo vás menia a ako vás niečo vo vašom vnútri vedie k tomu, aby ste sa ešte viac do veci zahĺbili.
(You cannot be someone’s guidebook and provide all the test answers or manuscript. It is true that some answers to situations or how to expand oneself may be the same but their souls are different and therefore their journey is different. Not a journey that one must physically take to a distant land or place in order to get in touch with their true self, but a journey within. And for that journey, there is no written path or answers but when you are getting closer, you can feel the vibrations in you change and feel the internal guidance to dig deeper.)
Je zvláštne, že ako mi v poslednom čase moje myslenie meandruje, tak sa začínajú hromadiť aj články na fejsbúku s danými témami. Zrejme mám zas silno navigujúce obdobie… Nie je to “boli aj predtým, ale nevšímala si si ich”, pretože tie stránky sledujem už mesiace, ale je to “aha, aj oni odrazu rozmýšľajú o tom istom”. 🙂
Milujem udičkovanie. Len ktosi sa namaká, keď takú odolnú veľrybu ako ja musí na udičke ťahať celým oceánom… 😳 😆
Niekto to robí pre radosť 😀 😆 Veľrybu síce nemienim ťahať …ale dobrou návnadou, pred noštekom, šibrinkovať mienim 😀
Páči sa miPáči sa mi
tiež neviem či to mám považovať za udičku alebo len “pred tým si si to nevšímala”, venovala som sa v poslednej dobe info o žití v prítomnom okamžiku a o strachu a jeho vplyve na naše (moje) rozhodnutia…hrnuli sa mi o téme rôzne články len tak z nenazdajky, sama som dva napísala a keď sme šli naposledy do kina na film, ktorý vôbec nevyzeral byť o niečom podobnom, nosná myšlienka bola práve o strachu a žití v prítomnosti, hoci to bolo sci – fi a málokto postrehol práve toto…až ma mráz prešiel, keď začali hovoriť o veciach, ktoré som len nedávno sama písala, či čítala…udička? hm snáď 😀
Páči sa miPáči sa mi
Udičky sú všade, aj toto asi bola. A aj to, že si na týchto stránkach, asi tiež nie je náhoda 😀
Páči sa miPáči sa mi