Eprakone – ezoterika a spiritualita

Výpisky z 1. kapitoly, časť Mýliť si dokonalosť s nedokonalosťou.

• Bol som pripútaný k môjmu presvedčeniu, že dokonalosť je niečo, čo možno dosiahnuť len tvrdou prácou a nasadením – a k tomu som mal ešte ďaleko. Ako by som mohol byť dokonalý? Ešte som nedosiahol svoje ciele: Nebol som ten, kto som chcel byť. Nezaujal som dievča, o ktoré som stál. Nevážil som toľko, čo som si myslel, že by som vážiť mal. /…/ Pri tomto druhu dokonalosti, kedykoľvek náš príbeh nie je v súlade s našimi predstavami, tak mu dáme nálepku nedokonalosti; potom sa sami trestáme za to, že nedosahujeme naše vysoké ideály a predstavy, ako by sme mali žiť. Nakoniec možno budeme dokonalosť definovať spôsobom, ktorý nemá nič spoločné sp skutočnou dokonalosťou: “byť bez jedinej chyby a poškvrny”. Väčšinu času na základe tejto definície vynášame svoje súdy.
• Ak sa nám niekedy podarí z tohto uhla dosiahnuť dokonalosť, odmeníme sa podmienečnou sebaláskou. Potom používame podmienečnú sebalásku ako motivátor na to, aby sme sa naďalej hnali za našou skreslenou predstavou dokonalosti.
• Môj otec mi povedal: “Miguel, keď pochopíš, že si dokonalý presne taký, aký si, uvidíš, že všetko je dokonalé presne také, aké je.”
• Nie je jednoduché zobudiť sa jedného dňa a povedať si, že sme dokonalí, a skutočne tomu aj uveriť. /…/ Predovšetkým sa zbavujeme všetkých pokrivených predstáv o dokonalosti – vzdávame sa našej pripútanosti k tomu, čo si myslíme že je dokonalosť pre nás. Aby som sa túto lekciu naučil, potreboval som sa prestať odsudzovať za to, že nenapĺňam svoje vlastné očakávania, a musel som sa prijať ako to, čo práve teraz som. Začal som /…/ vďačnosťou každé ráno za to, že som nažive.
• Pozeráme sa na život očami umelca a akceptujeme, že všetko je prebiehajúca, vyvíjajúca sa práca, nikdy nekončiace majstrovské dielo. Ako sa farba dotkne plátna, mení sa do svojho tvaru a významu – aj keď nemáme vždy presnú predstavu, čo z toho na konci vylezie.
• Od útleho detstva sa na nás vyvíja tlak, že musíme naplniť isté ideály alebo sa stať “niekým”, aby sme boli hodni toho, že sami seba budeme mať radi a uznávať. Život v tejto mentalite len-čo-budem-mať-toto alebo len-čo-urobím-hento nám vštepuje predstavu, že nemáme možnosť žiť svoj život práve teraz.
• Don Quixote vidí svet očami fantázie a dobrodružstva. Čokoľvek ho v živote postretne, on si to preinterpretuje tak, aby to naplnilo jeho vlastné očakávania a presvedčenia. Ako don Quixote stále vrážame našu energiu do príbehov, ktorým chceme veriť. Keď som bol mladý, naberal som rôzne identity. Najprv som bol Miguel Goth, potom Miguel Intelektuál, potom Miguel Bohém… /…/ Iní ľudia pri pohľade na mňa videli svoju vlastnú pravdu a čudovali sa, čo robím. Ale ja som videl len to, čo som chcel vidieť. A ako verný sluha dona Quixote Sancho Panza som počul svoje príbehy a vedel som, že som trochu uletený, ale veril som im pre prípad, že by som sa náhodou nemýlil.
• Dnes nerobím zmeny preto, že by som cítil, že sa musím zmeniť, aby som sám seba mohol akceptovať a mať rád; robím zmeny, aby som vyjadril sám seba a aby som lepšie zažíval život, pretože sa už akceptujem a mám rád taký, aký práve som.
• Aby sme rozpoznali dokonalosť, začíname odhaľovať naše pripútanosti k našim predstavám a presvedčeniam a zbavujeme sa ich, aj keď len na okamih, aby sme videli za ich hranice. Odjakživa som bol dokonalý, a vy takisto. Ak to nedokážeme takto vnímať, tak len preto, že sme príliš zaujatí súdením všetkého za to, že to nie je niečo iné, než to skutočne je. Svet a všetko v ňom je dokonalé už len preto, že to existuje v tomto okamihu a v tej jedinej podobe, v akej to práve môže existovať. A to je dokonalosť: “Som, pretože som práve teraz.”
• Toto je sloboda – schopnosť vychutnávať si a byť presne to, čo sme, bez toho, aby sme sa vlastným posudzovaním potláčali.
• Aj zmena je iná. Ak sa snažíme zmeniť bez toho, že najprv akceptujeme to, kto sme, riskujeme, že si vytvoríme ešte viac falošných predstáv o sebe. Ale ak sa akceptujeme ako to, čo práve teraz sme, meníme sa, pretože rastieme a vyvíjame sa so životom; láska nie je podmienkou pre zmenu – je to počiatočný bod zmeny. To je skutočný význam bezvýhradnej lásky.