Eprakone – ezoterika a spiritualita

Výpisky z 1. kapitoly.

• Keď pozeráme na seba v zrkadle, často počujeme v mysli komentár o tom, čo vidíme, definíciu seba v podobe identity založenej na našich “dohodách” – myšlienkach a presvedčeniach, ktoré sme prijali za svoje.
• Moje myšlienky sú rozprávači mojich pripútaností, môjho systému presvedčení.
• Keď sa pozrieš do zrkadla, miesto toho, aby si sa akceptoval za to, čo v danom okamihu si, si pravdepodobne začneš rozprávať, prečo si neprijateľný v svojej súčasnej podobe a čo musíš urobiť, aby si bol prijateľný.
• Začínam sa hodnotiť a posudzovať podľa štandardov  mojich dohôd, z ktorých sa stali podmienky pre sebaprijatie.
• Primárnym nástrojom našej domestifikácie je sebaodsudzovanie. Používame na to svoju archetypálnu predstavu o tom, čo by malo znamenať “ja som XY”.
• Zo všetkých dohôd, ktorých sa potrebujeme zbaviť, jedna je najdôležitejšia: Musíme sa zbaviť presvedčenia, že sa musíme stať istým spôsobom dokonalými na to, aby sme boli šťastní.
• Myslíme si, že na to, aby sme boli hodni našej vlastnej lásky, musíme napĺňať očakávania, ktoré sami na seba kladieme – ale potrebujeme si uvedomiť, že tieto očakávania sú vyjadrením našich dohôd a nie našej skutočnej podstaty.
• Paradoxne, práve v okamihoch, kedy máme príležitosť vidieť pravdu – keď stojíme tvárou v tvár nášmu vlastnému odrazu, či už v zrkadle alebo v svete tam vonku – naši rozprávači hovoria najhlasnejšie.
• Je nemožné, aby ľudia – nedospelí či dospelí – dokázali naplniť iluzórnu predstavu.
• Reklama, ako sebaodsudzovanie, nemá nad nami nijakú moc, kým neprijmeme jej správu za svoju. Len keď sa z vlastnej vôle prihlásime k týmto obrazom  a skresleniam, zbavujeme sa svojho šťastia.
• Keď pozeráme do zrkadla, sme jediní, čo počujú našich rozprávačov; len my vieme, čo sú naše sebaodzudzovania.  Naberajú hocijaký hlas a podobu, aké im dáme, ale sú len vyjadrením niečoho, k čomu sme už povedali svoje “áno”. Máme možnosť rozhodnúť sa zbaviť štandardov, ktoré nám vytvárajú nerealistický obraz o nás tým, že si uvedomíme, že ich môžeme odmietnuť.
• Z tohto pohľadu sa síce ešte môžeme rozhodnúť urobiť nejaké zmeny v živote, ale motivácia k nim nevychádza už z nádeje, že jedného dňa budeme schopní milovať sami seba, ale pretože už sa máme radi. Keď sa na odraz v zrkadle pozrieme z tohto zorného uhla, zmena je v súlade s tokom nášho života a možnosti sú nespočetné.