Na fejsbuku som pred chvíľkou našla citát Marka Cloudfoota, ktorý stalkovanie dáva do veľmi pochopiteľného kontextu:

“To, čo nevieme alebo čoho si nie sme plne vedomí, sú veci, ktoré na nás striehnu. A tak si neváľajme šunky a pozorujme radšej sami seba, aby sme zistili, čo na nás vidia také zaujímavé.”

Ak po tomto ešte niekto nechápe zmysel stalkingu, tak potom už asi nemá naozaj čo stalkovať. 😀

Všetky “nehody” a “príkoria”, ktorým sa nejako nedokážeme vyhnúť, sú presne tie veci, ktoré si z nejakého dôvodu nevieme / nemôžeme priznať a ktoré nevidíme alebo nechceme vidieť. Lenže nikdy nerozvinieme všetok svoj možný potenciál, ak sa nebudeme zapodievať aj tým, čo bolí. To, čo nás bolí, v sebe totiž obsahuje nesmierne množstvá energie, ktorých jedinou úlohou je daný poznatok pred nami maskovať. Nemôžeme ju použiť na nič iné. Ak danú vec odhalíme, spracujeme (=kopneme do zadku), získame energiu možno aj na to, aby sme pohli svetom. 🙂

Je vlastne jedno, akú techniku na to odhalenie a vysporiadanie sa použijeme – pokiaľ zaberie a danú vec v nás vyrieši. A ak nevyrieši dokonale, tak sme si uvoľnili aspoň časť energie, keď už nie celú – a ten zvyšok aj tak raz budeme musieť spracovať.

Pri rozdávaní lekcií Život zatiaľ ešte na nikoho nezabudol. 🙂

(A nikdy som si nemyslela, že na blog budem dávať kópiu vlastnej úvahy z fejsbuku. Hanba, hanbaaaa! 😳 )