Dnes som bola na návšteve u Tiny. Ukazovala mi svoju knižnicu. Mala v nej “serióznu vedeckú” 😉 ezoterickú literatúru a mala v nej aj ezoterickú fantastiku. Ukázala mi jednu z knižiek a povedala, že i keď ide o “fantasy” knižku, ona sa z nej učila robiť s energiou. Povedala, že aj keď autorka nie je nijaký mág alebo bosorka, že podľa nej tie informácie channelovala, keď ten príbeh písala.

Na to som jej odpovedala, že keď som ja písala Voľný pád, niektoré veci vo mne rezonovali ako vysvetlenie minulých udalostí, ale že desivejšie je, že dnes sa dejú veci, pre ktoré som si napísala vysvetlenie cez Vianoce… Že knižka obsahuje uhly pohľadu, ktoré mi začínajú dávať zmysel až pár mesiacov po jej napísaní. 🙂

No a s tým naša debatka skončila, ja som išla pekne domenkov (lepšie povedané: bola som odvezená 🙂 , za čo patrí Tine celá moja vďaka), uvarila si čajík, vyčistila mačacie záchodíky, nasypala granulky a sadla si pred telku pozerať nejaký nie celkom rozumný sci-fi seriál. A ako som tam driemala, niečo vo mne kvasilo. 😉

Nuž i dokvasilo. 😀 Pred chvíľkou mi napadlo, čo ak je celý ten channeling zas raz celkom inak, ako som ho chápala doteraz: čo ak sme každý z nás kanálom pre ten typ energie, ktorý nás tvorí? Niečo ako “hmotná koncovka” pre jedinečnú kombináciu energií Univerza. Na najvyššej úrovni tvoríme Všetko-čo-je a na najnižšej trčíme v hmote a máme myšlienky, pocity, alebo proste žijeme svoj život. Niekto píše a to, čo píše, je vlastne produkt celého jeho “kanálu”. Niekto maľuje a to, čo maľuje, je produktom jeho “kanálu”. Niekto robí hudbu a to, čo skladá/hrá/spieva je produktom jeho kanálu. A kto nevie nič z toho, tak aspoň žije, ako najlepšie vie – a jeho život je jeho “správa” pre ostatných. Inými slovami – celý náš život je channeling (“zhmotnenie”) toho typu energie, ktorý nás tvorí.

Znamenalo by to definitívny odchod od duality typu “je kanál” – “nie je kanál”. “Nie je kanál” by prestalo existovať a už by bolo len “je kanál” a rozdiely by boli v tom, na akom type energie tvoríme “koncovku”, ktorá dokáže tej energii dať nejakú hmotnú podobu.

Tak by som sa dostala k anjelom. Nemôžem “nemať ich rada” – taká voľba neexistuje. Môžem ich poznať alebo nepoznať, uznávať alebo neuznávať – sú to moje dualitné reakcie na ich existenciu. Ale len čo ich pripustím, nemôžem “nemať ich rada”. Skúšala som. Nepodarilo sa. 😕

Mám pocit, že som sa dostala zasa bližšie k skutočnosti. Gabriel hovorí, že rozhodne nie dostatočne blízko. Ešte stále mi chýba nejaká podstatná časť mozaiky, ale moje doterajšie vnímanie dnes prepisujem: nenalaďujeme sa na nejakú energiu – sme ňou. 🙂

Napriek tomu to však vraj mám zverejniť a zas raz spraviť zo seba blba. 😉

Tak teda robím. “Probíhá provádění.” 😛