Ego – sluha či pán?

Id__Ego_and_Super_Ego_by_StaerseusNa FB som našla úvahu, počas ktorej som prechádzala rôznymi štádiami prijatia – od úplného súhlasu až po otvorený nožík vo vrecku a späť. Ale pretože u mňa naštartovala proces rozmýšľania, dám ju sem (gramatiku neopravujem, pretože už si dávno nie som istá, že sa po slovensky hovorí ešte stále tak, ako som sa to pred 50 rokmi naučila 😉 ). Možno naštartuje rovnaký proces aj u vás – a ak áno, budem rada, ak sa so svojimi úvahami podelíte 🙂 :

EGO:Dobrý sluha, zlý pán.

Ego ako pán je podľa mňa veľmi zlý učiteľ. Obhajuje sa, kritizuje, presviedča, ponižuje, povyšuje sa a väčšina mu verí a stotžnuje sa sním. Naopak ego ako sluha, je podľa mňa veľmi dobrý pomocník. Napríklad keď si vyberáme to čo chceme na raňajky. Čo si chcem kúpiť, čo chcem dosiahnuť.

Keď ma niekto sen a ide si za tým, chce byť v tom majster, nevidím v tom nič zlé, veď prečo si neplniť sny? Alebo keď sa rozhodujem kde a ským pôjdem, prečo by som sa nerozhodol čo je pre mňa najlepšie? Veď sebaláska je dôležitá. 🙂 Alebo keď sa rozhodujem, čo si kúpim na raňajky? Veď predsa nebudem kupovať niečo čo by si dal na raňajky niekto iný.

No ego ako pán, je veľmi zlé rozhodnutie. Príklad? ,,Urobím toto a toto, aby som na tom niečo získal a nezáleží mi na tom, čo tým spôsobím.”

Buddhistické učenie učí: ,,UTRPENIE pramení z túžby. Odstráň všetky túžby a zbavíš sa utrpenia.”
No človek bez túžby je podľa mňa tzv. polomŕtvy. Nič v živote nechce, nemá žiadny sen, cieľ, o nič sa nesnaží, všetko prijíma, žije zo dňa na deň a berie to čo mu druhí ponúknu pod nos.

To podľa mňa nie je správne rozhodnutie.

Myslím, že v tomto smere by mal človek podporovať ego, ako napríklad ,, CHCEM si splniť svoj sen” a prečo nie? Prečo si nedokážať, že na to mám a že som silnejší než si myslím? Veď predsa nie je na tom nič zlé keď v sebe objavím skrytý potenciál.

No naopak: ,, Chcem si splniť sen, aby som sa potom mohol smiať všetkým naokolo a aby som bol najlepší” to už podľa mňa nie je dobré rozhodnutie, pretože v tomto prípade sa ego dostáva do role pána.

Ak začneme robiť rozhodnutia ktoré sú správne pre celý celok, alebo pre mňa ako jedinca, ale svojím konaním nikomu neublížim, miesto toho, aby sme robili rozhonutia čo je pre mňa v danej sitúacií najlepšie a je mi jedno koho tým zraním, dostaneme úplne nový rozmer, nový Svet.

Bez ega sa podľa mňa žiť úplne nedá. Pretože každý deň sa rozhodujete čo si oblečiete, čoho sa najete, kde pôjdete, alebo ským pojdete. Rozhodujete sa na základate toho čo vás najviac baví a čo najviac chcete. A kedže to chcete a rozhodujete sa podľa seba zapájate do toho svoje ego.

Myslím, že človek by mal svoju myseľ prepojiť so srdcom, myslieť srdcom a tieto rozhodnutia posúvať daľej do mysle a tým by naše ego nekonalo z pohľadu oddelenosti, čo je pre mňa najlepšie za každú cenu, ale z pohľadu, rozhodujem sa sám za seba, no pozerám aj na druhých, čo mojím konaním spôsobím, a neurobím nič čo by mohlo ublížiť, pretože viem, že som súčasť celku.

,,Spoj srdce a hlavu, buď srdcový kráľ”

Čo sa mi veľmi páči, je dôslednosť autora v tom, ne nehlása jediný správny názor, ale len svoje videnie vecí. No a s jeho videním niekedy súhlasím a niekedy to ja vidím inak. 😉

Čo ma oslovuje?

  1. Ego má svoju funkciu (“je sluha”). Netreba s ním bojovať, netreba ho vymazávať, treba ho používať ako to, čo je jeho funkcia.
  2. Niekedy ego preberie kontrolu (“je pán”).
  3. Ľudia majú právo napĺňať si svoje sny (“keď ma niekto sen a ide si za tým, chce byť v tom majster”) – len musia brať do úvahy aj druhú stránku veci – že ego niekedy má tendenciu diktovať aj sny, ktoré nie sú skutočne “tie naše” – a priebežne overovať, či to, čo chcem, vo mne súčasne nevyvoláva zlý pocit (“obhajuje sa, kritizuje, presviedča, ponižuje, povyšuje sa”).
  4. “Ak začneme robiť rozhodnutia ktoré sú správne pre celý celok, alebo pre mňa ako jedinca, ale svojím konaním nikomu neublížim, miesto toho, aby sme robili rozhonutia čo je pre mňa v danej sitúacií najlepšie a je mi jedno koho tým zraním”… 🙂 Mňam. 🙂
  5. Skutočne pekne popisuje význam ega pre náš ľudský život. Myslím, že túto interpretáciu si od neho celkom bez hanby skopírujem a budem ju šíriť ďalej.
  6. Človek by mal v sebe spájať všetky tri energie, nie oddeľovať ich a frčať len na jednej z nich (“človek by mal svoju myseľ prepojiť so srdcom”). Ak poviete, že prečo práve tri, tak to je jedno – môže ich byť 15 či 17, hlavná vec je, aby človek všetko, čo v ňom je, integroval do “ja” a žil s tým, nie potláčal to (don Juan: “kompletný človek”).

Čo mi nesedí?

  1. Vnímanie budhistického “utrpenia” (“človek bez túžby je podľa mňa tzv. polomŕtvy”). Ja som s ním kedysi mala presne ten istý problém. Ja som to dokonca vnímala ako “vzdať sa nádeje” a Gabriel ma dobreže neprefackal 😳 , keď som sa o to pokúsila. Môj omyl a jeho robota navyše. Asi sa nudil, chlapec.
    Autor to berie ako “vzdaj sa túžby”. Ja som si po čase našla pozíciu “vzdať sa očakávaní” a tá mi sadla úplne dokonale, pretože ak nemám očakávania na situáciu, všetko mi je rovnako dobré (don Juan: “všetko je jedno”) a niet rozdielu medzi “je” a “malo by byť”, takže niet ani nespokojnosti, vnútorného pnutia a nešťastia, pocitu bezmocnosti, bezbrannosti, nedosahovania…
    Páči sa mi, že autor písal nie PRAVDU, ale svoj POSTOJ. Podľa neho to nie je vhodné. Okej – každý máme nejaký iný príbeh a jemu sa to nehodí. A ďakujem mu za to, že sa nepokúša vnútiť svoj príbeh mne. Ja to identifikujem ako reč človeka, ktorý skutočne kráča po svojej ceste a začína si uvedomovať ten “zvyšok z nás”, ktorý nevnímame, ale pretože ho nevnímame, ešte neznamená, že neexistuje. 🙂 Hepi z takýchto ľudí. 🙂
  2. Nesedí mi “myslieť srdcom”, považujem to za nešťastné slovné spojenie, ale tá myšlienka za tým mi sedí úplne. 🙂

 

18 thoughts on “Ego – sluha či pán?

  1. Keď rozprávame o využití ega na konštruktívne účely, bolo by dobré povedať, čo ego vlastne je, a že moje ego nie je rovnaké, ako ego iného človeka. Štruktúrou sú rovnaké, ale do tej štruktúry si počas života každý dosadil iné hodnoty. Vzniká z toho individuálny osobný príbeh, postavený zo vzorcov, modelov a matríc. Keď už je ego životaschopné, priebežne si dobíja baterky emóciami, najlepšie vyrábaním predpokladov a stále väčším oddeľovaním sa od Jednoty.
    Na jednej strane je pre nás ego pomôckou a nástrojom na prežitie v duálnom svete, ale dovolím si tvrdiť, že je prekážkou pri realizovaní snov, pretože nás núti konať podľa zaužívaných vzorcov, drží nás v zajatí zdanlivých výhod a sebarealizácie.
    V skutočnosti sme schopní dosiahnuť akýkoľvek cieľ, kým nenastúpi ego a nezačne nás samých spochybňovať, pretože ono nepotrebuje, aby sme sa presvedčili, že jeho úloha je limitovaná, ono potrebuje limitovať nás.
    Takže v tomto bode sa veľmi nestotožňujem – to nie ego nám dáva nesplniteľné sny, ale je to práve ego, ktoré nám splnenie snov spochybňuje, lebo nepotrebuje, aby sme prekročili hranice jeho štruktúry.

    Páči sa mi

    • Jsrka, celkom nesuhlasim s nazorom, ze nam ego brani v realizacii snov. Zalezi, ako si nastavena, myslim.. mna celkom slusne zenie dopredu k realizacii, len musim pocuvat aj to srdce (a intuiciu, svedomie a VJ), aby to neslo proti zaujmom ostatnych a aj mna samej.

      Páči sa mi

      • Tenshi, “proti záujmom ostatných”… tu sa zastavím.
        Keby sme nešli proti záujmu iných, nezúčastňovali by sme sa pohovorov, konkurzov, súťaží, atď.
        Ak mám svoj sen, nie je vylúčené, že rovnako sníva aj x ďalších ľudí. Takže kto má najväčšiu šancu uspieť? Ten, kto pre svoj sen aj niečo (veľa) urobí, nestratí zo zreteľa svoj cieľ, nepodľahne pochybnostiam, ktoré sa občas (aj často) objavia a každý deň v tomto duchu prežije naplno. Tu používam slovo “cieľ”, ale mám na mysli status, ktorý je začiatkom tej časti nášho osobného príbehu, ktorý sme si na podvedomej úrovni vyprojektovali a potom zhmotnili.
        Od istého času si hovorím to, čo som dostala od svojich pomocníkov – s Bohom (dosaď podľa seba – Zdroj, Stvoriteľ, Svetlo, Pivná tácka…) a s anjelmi dokážem všetko.

        Páči sa mi

      • 🙂 Inými slovami: Ešte aj Otec a anjeli niekedy zírajú, čo všetko sa dá. Pretože to je to, na čo majú nás – aby sme “testovali” hranice možného a tým ich posúvali stále ďalej a ďalej. Tak to cítim/vnímam/viem ja a ak mi to tento komentár zverejní na prývkrát, tak sa zrejme príliš neodchyľujem od “straníckej línie” 😉 .

        Páči sa mi

      • Tu súhlasím, myslím, že som už prekročila svojou oceľovou vôľou zdanlivo nemožné 🙂 Ale hovorím, že to bolo aj vďaka môjmu egu, nebránilo mi v tom, práve naopak.
        Proti záujmom ostatných nebolo celkom presné, máš pravdu. Myslela som tým to, keď mi svedomie hovorí, že iným ubližujem. Poraziť ich na poli konkurencie v práci za ublíženie nepovažujem, aj keď oni možno áno 🙂

        Páči sa mi

  2. Ja to momentálne vnímam ako 2 rôzne druhy bytia a podľa toho funguje Ego. Stále úplne neviem, čo to to Ego vlastne je, ale to čo som sa o ňom dozvedel je to, že mi pomáha vedieť, odkiaľ pokiaľ som Ja.
    Na nevedomej úrovni tento identifikačný nástroj beží pod vplyvom programov, ktoré som prebral na základe zaužívaných noriem okolia, ktorom sa nachádzam.
    Na vedomej úrovni, rozhodujem o kritériách, ktoré moje hranice určujú a teda svoj nástroj na určovanie mojich hraníc programujem sám, na základe nejakej kombinácii skúseností a znalostí, ktoré v danom okamihu mám k dispozícii. Tieto sa priebežne s mojim vývojom menia a tak aj priebežne upravujem podmienky, ktoré určujú moje hranice.
    Ego vnímam, teda ako bezpečnostný program, ktorý sa vždy ozve, ak dôjde k narušeniu “hraníc” môjho Ja 😀

    Páči sa mi

  3. Čo sa týka myslenia srdcom, mám pocit, že len stále pre túto schopnosť srdca nemáme “ten správny” termín. Ako to srdce robí, že vie, to neviem :D, ale z mojej skúsenosti srdce dokáže vyhodnocovať a poskytovať riešenia pre rozhodovanie. Či vo forme “ano-nie”, alebo vo forme obrazov, alebo iných “podnetov”, ktoré môžu pomáhať pri rozhodovaní, takže v tomto kontexte “myslieť srdcom” ako termín ja naozaj môžem 🙂
    Je ešte otázka, či si to nepletiem s “vnútorným hlasom”, alebo nakoľko sa jedná o to isté alebo nie? 😀
    Faktom pre mňa je, že pri tomto tipe rozhodovania, cítim silnú, resp. dobre vnímateľnú reakciu v oblasti srdca a preto ide moja dedukcia týmto smerom.

    Páči sa mi

  4. ja tomuto celkom nerozumiem…som dosť empatický človek a často krát mi to je zrejme až na škodu, že nedokážem určiť, kde druhému neubližujem a mám pocit, že mu ubližujem takmer všetkým, čo spravím, poviem a pod. Tak sa mi to aspoň v živote osvedčilo, ak som začala byť viacej sama sebou a nebrať len ohľady na iných, tak som bola nepochopená a viem, že ak ma to zraňovalo, je to otázkou ega a toho, že som sa nechala zraniť, ale kde sú potom tie hranice? Ak by som nemala výčitky svedomia, že som niekomu ublížila (a ako vravím, to ja mám skoro stále o to viac, keď som viac sama sebou), tak by som nemohla určiť hranice, kedy neubližujem…och joj mám sa ešte veľa čo učiť.

    Páči sa mi

  5. Čím viac sa budeš zapodievať tým, komu si ublížila a komu nie… o to budeš menej slobodná a budeš zviazaná predsudkami a všelijakými kódexmi …Treba sa od tohto oslobodiť a vyriešenie príde samo ..Vždy sa vráti to, čo vyšleš, ale posilnené, aby sa tvoje pocity znásobili ..Taký je zákon vibrácie…Na čom vibruješ to sa posilňuje 😀

    Páči sa mi

Napísať odpoveď pre lilah Zrušiť odpoveď