Včera som sa bavila s Matrioshkou o tom, aké sú nestabilné naše vnemy. V poslednom čase som mala pocit, že ma ľudia už celkom prestali vytáčať. Teraz sa hrám novú hru – keď vidím komentár od niekoho, koho som predtým nemusela, urobím predpoklad, čo v tom komentári nájdem, a potom si ho idem pozrieť, či som sa mýlila a nakoľko. Ak som sa nemýlila, poteší ma to, a komentár sám o sebe ma už nevytáča. Beriem na vedomie.
Len to musím sedieť doma. V piatok som sa vybrala do Ikey. Už vo dverách by som bola vraždila. Na päty sa nám nalepil nejaký párik a veľmi dobre počuteľným hlasom rozoberal nejaké svoje príkoria a nesúhlas s inými ľuďmi… Otváral sa mi nožík vo vrecku. Musela som zastať a nechať ich prejsť okolo, aby zmizli z dosluchu… Ale veľmi som si nepomohla. Rozčuľoval ma tak približne každý, kto sa mi bezcieľne motal popod nohy, nahlas rozprával nezaujímavé somariny a snažil sa predvádzať testosterón alebo estrogén. Proste svoju nevraživosť voči človečine som dostala plne pod kontrolu – kým sedím doma a nemám okolo seba nikoho iného, len mojich sedem kožúškov labkatých. Tam som hepi a nerozčúliteľná a ochotná poučiť každého, kto by mohol mať nejaký problém s ľudstvom. Tolerancia v osobe. 😉
Len čo sa dostanem medzi ľudí, vyzerá to celkom inak a človek sa len čuduje, čo to po celý čas tak usilovne makám na sebe, keď výsledok nevidno… no a dnes mi k tomu došlo čosi.
Ak sa správne pamätám, tak osvietenie sa deje ľuďom, čo sa stiahnu od sveta, idú do lesa pod strom alebo do jaskyne a meditujú tam osamote a potriasajú si labku s líškami. Takto tam vegetia hodne dlhú dobu – a potom sa vrátia medzi ľudí a sú celkom zmenení.
Zrejme ten dlhý pobyt “mimo” ľudstva je potrebný na to, aby sa 1. zmenili naše spôsoby vnímania a 2. zafixovalo sa vnímanie po novom. To, že sa nám vnímanie zmení, ešte neznamená, že nás ľudia okamžite prestanú rozčuľovať. Zrejme ako všetko iné, tak aj “sval nedotknuteľnosti” treba trénovať. Tým, že mudrci žijú v ústraní, majú šancu rýchlejšie si natrénovať nový spôsob videnia a nerozčúli ich každý somár, čo im prebehne cez cestu. Ak nemáme tú možnosť, potrebujeme byť asi pripravení na to, že budeme znova a znova spadať do starých spôsobov správania – ale vždy zriedkavejšie a vždy na kratšie.
Tak za seba – ja sa rozhodne musím vyhýbať obchodným domom. 😉
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre monilisas Zrušiť odpoveď