“Neexistuje ja mám pravdu a ty nemáš pravdu. Existuje len moja pravda a tvoja pravda.”
Všetci sme zajatci svojho príbehu. To je to, čomu práve čelím. Niekedy by som tak rada písala o svojom príbehu pre iných – ale aký to má význam? Nič, čo by som napísala, nebude pre nich platné. Dokonca ani inšpiratívne… Nemôžu ísť mojou cestou. Prečo chcem, aby ňou išli, keď ja by som za nič na svete nešla tou ich?!
Prečo má človek (alebo aspoň ja) tendenciu vnucovať svoj príbeh prostrediu? Mne je v mojom príbehu dobre. Keby mu verili celé masy, nebude mi v ňom o nič lepšie – skôr naopak… Snažili by sa do môjho príbehu prepašovať aj svoje prvky, pretože by sa stal aj ich príbehom, a mne by sa tie ich prvky nemuseli páčiť!
A napriek tomu mám pocit, že keby som celkom prestala písať, tak zomriem. Nerozumiem tomu.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Nemusia žiť tvoj príbeh, stačí ak sa ním inšpirujú a upravia si ho podľa vlastných predstáv. Nikto nechce žiť príbeh niekoho druhého, aj keď sa to možno niekedy na prvý pohľad tak zdá.
Páči sa miPáči sa mi
nam na prednaskach z ruskej literatury vraveli taky pekny citat od Dostoevskeho: Ja mam pravdu, ty mas pravdu a este existuje pravda 🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Heli,
viac ako raz si ma inšpirovala, takže som rada, že tvoj príbeh zdieľaš písaním.
🙂 zároveň som rada, že nemám pocit vnucovania 🙂 čo je zasa asi spojitosť k citátu o tvojej pravde = “má človek (alebo aspoň ja) tendenciu vnucovať svoj príbeh prostrediu” a mojej pravde = zdieľanie umožňuje inšpiráciu, vzájomnosť je darcom spätnej väzby na zdieľané a energia presahuje hranice každého jednotlivého príbehu 🙂
Takže ĎAKUJEM.
Páči sa miPáči sa mi
Sun, stačí sa ti pozrieť z iného uhla pohľadu na to. Myslím si, že si sa zajala sama v myšlienkach. Takto mohol premýšľať aj Ruiz a nevnucovať svoju pravdu iným prostredníctvom kníh. 😉 Vieš sme slobodní rozhodnúť sa, či o tú vlastnú pravdu sa podelíme aj s viacerými, alebo sa zachováme ako rôzny duchovní učitelia, ktorí tú svoju pravdu prenášali iba medzi sebou s tým, že aj ich pravda je vyvrátiteľná. No zatiaľ som nespoznal človeka, ktorý o tú svoju pravdu sa nepodelil s inými.
Citujem: “Niekedy by som tak rada písala o svojom príbehu pre iných – ale aký to má význam? Nič, čo by som napísala, nebude pre nich platné. Dokonca ani inšpiratívne… Nemôžu ísť mojou cestou. Prečo chcem, aby ňou išli, keď ja by som za nič na svete nešla tou ich?!” – Keď niečo človek robí rád, nehľadá význam ani zmysel toho čo robí, pretože vie, že mu to prináša radosť, a o tú radosť sa chce podeliť aj s inými Toľko predpoklady som už dávno nevidel napísané. Ako môžeš tu a teraz vedieť, že to nie je inšpiratívne, alebo pre nás platné? Prečo si myslíš, že chce ísť niekto tvojou cestou? Každý jeden vie, že máme rôzne cesty, ale môžu sa v niečom podobať a preto sa v nich vidíme.
ALE rozumiem ti, inšpiroval ťa obrázok a citát v ňom, získaný od niekoho, kto sa chcel podeliť o tú svoju pravdu. 😎 Buď sama sebou, nechoď cestou iných. Niekedy človek robí práve to, čo sám nechce, prečo? Odpoveď nájde každý sám v sebe.
Páči sa miPáči sa mi
hm,
áno, aj ja to tak vnímam, že si hela sama pre seba stanovila hranice ….
a tie sa potom budto porušia alebo sa dodržia
v oboch prípadoch, to nevidím ako dobrý krok
sú to prosto samonastolené obmedzenia, putá, dohody?
( podobné som to ja spravila, s tým, že som sa oficiálne rozlúčila s týmto blogom, čo sa písania týka. Jednoducho som v tú chvíľu nechcela písať, … nebolo to osobné, len som prosto nemala o čom, a prečo by som ja mala niečo písať, a načo a prečo atd …. ale? priznávam, mala som chvíľu problém, dodržať zvyklosti, ktoré som sama seba naordinovala ….
ale prečo som si to naordinovala? ani len srnka netuší ….. )
tiež som v stave, že na kieho písať “múdrosti” zvlášť keď tie múdrosti, sú len názor, ktorý aj tak o rok zmením?
ale? ak príde potreba písať aspoň k sebe na blog, robím to a je mi v podstate jedno ako je blog čítaný, a čo mi tam kto likne či nelajkne, nech si každý iba svoj život a ak k tomu patrí aj to likovanie, alebo nie …..
čo mňa je potom?
a čo je koho do toho, čo ja poruším alebo neporuším …
chcem písať, píšem, nechcem nepíšem ….
ale? rozumiem tomuto stavu, bola som v ňom, v podstate som v ňom, možno je to už aj mojím nadhladom, ktorý som získala, čo ja viem?
načo to vedieť? …. 🙂
jednoducho robiť, konať ako cítim a šlus ….
je to prosto jedno, žijem, som si toho vedomá a páči sa mi to …..
Páči sa miPáči sa mi
“Keď niečo človek robí rád, nehľadá význam ani zmysel toho čo robí, pretože vie, že mu to prináša radosť, a o tú radosť sa chce podeliť aj s inými”
Toto, čo napísal Niekto, sa mi zapáčilo, ale mne osobne tam kľudne stačí: Keď niečo človek robí rád, nehľadá význam ani zmysel toho čo robí, pretože vie, že mu to prináša radosť. Ani sa o tú radosť nemusí s nikým deliť, jednoducho robí to len preto, že mu to prináša radosť.
A ak niekomu prináša radosť deliť sa s ostatnými so svojím príbehom, prečo tak nerobiť? Ak niekomu prináša radosť ostať sám so svojím príbehom, prečo tak nerobiť?
“Niekedy by som tak rada písala o svojom príbehu pre iných – ale aký to má význam?” Má to význam ten, že to robíš rada… Keby sa nikto nedelil o svoj príbeh, ak to robil rád, nikdy by sme nečítali množstvo krásnych kníh, básní, nepočuli hudbu v piesňach, v skladbách, koľké obrazy by sa nedostali na svetlo, nemali by sme divadlá a kiná… Pre každého, kto to čítal/pozeral/počúval to malo v ich príbehu iný význam.
To, čo človek robí rád, je rečou jeho duše, bolo by škoda prestať to robiť len preto, že na to nevieme nájsť rozumové dôvody 🙂
Tiež sa vrátim ešte k Ruizovi… Napísal niečo, do čoho nikdy nikto neprenikne tak, ako to videl a vnímal on. Každý z nás si z toho povyberá to, čo sa mu hodí do jeho príbehu, teda si už Ruizov príbeh/knihu “prekrúca” bez toho, aby nám on niečo vnucoval. Dokonca ak si to prečítam 2., 3., … krát /tak, ako si to sama písala/, zakaždým si to “prekrútim podľa toho, čo práve teraz riešim a kde som teraz so svojím vnímaním.
Ja osobne sa veľa učím od príbehov ostatných, je pre mňa super vidieť aj iné uhly pohľadov, spôsoby rozmýšľania, pociťovania,… to mi pomáha ľudí lepšie chápať a teda aj akceptovať takých, akí sú. Bez príbehov iných by som si myslela, že všetci vnímajú svet tak, ako ja. Určite nikdy neprenikneme do ich príbehu neskreslene, bez našich filtrov. Ale naopak tým, že si skreslíme jeho príbeh naším vnímaním, jeho vlastnému príbehu, ak si to on sám nedovolí, nemôže ublížiť.
Takže ide podľa mňa o to, nie nepísať, ak mi to prináša radosť, ale naučiť sa tomu, aby ma to nebolelo, keď iní si môj príbeh v tom ich vlastnom prekrútia, keď sa ním nechajú stiahnúť, keď sa ním nechajú/nenechajú inšpirovať, keď ho budú zbožňovať aj nenávidieť.
Veľa šťastia pri hľadaní 😀
Páči sa miPáči sa mi
lajk 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Heli, podla mna tym, ze napises svoj pribeh, tak ho nikomu nevnucujes. Pre mna napriklad moze nieco z Tvojho (alebo niekoho ineho) pribehu “zakliknut” ako udicka a niekam ma posunut alebo ma k niecomu “nakopnut” 🙂 Takze za mna – rada si precitam aj dalsie pribehy 😉
Páči sa miPáči sa mi
:)súúúhlas
Páči sa miPáči sa mi
to je dobre, že tomu ne-rozumieš 😀 lebo celý príbeh, čo žiješ, je len tvoj 😆 …čokoľvek príde, to si ty sama vytvorila. Všetko okolo teba, si ty a tvoj príbeh hi hi …Si boh toho čo žiješ …taká je moja pravda…lebo každý pozoruje sám seba ..a je tvorcom svojho príbehu 😀 všetko som ja..všetko si ty 😕 hm
Páči sa miPáči sa mi
hm ….
inak, už dlhšie sa zaoberám, hrajem s práve touto negáciou … či ako to nazvať … .-?
( ne ) – rozumiem
( ne ) – chcem
vesmír je mentálny, to už vieme … a zápor nepozná … je to predsa len naša dohoda …
podstatná je energia, s názvom myšlienka …
ale skúšali ste ( ja áno, a mám s tým množstvo práce, alebo lepšie povedané, pomáha mi sústrediť sa na tu a teraz )
napríklad poslať univerzu prianie o tom, že chcete byť slobodný a slobodu prinášajú i peniaze ( jednoducho sa ľahšie a pohodlnejšie žije )
a?
afirmácie typu
som finanačne nezávislá.
čo tým hovoríme?
( ne ) – Závislá …..
potom sa čudujeme, že furtom tá výhra v lote neprichádza …. 😀
ked namiesto slobody vysielame, energeticky, že my vlastne túžime byť nadalej závislými …
hm, ….
alebo ….
prečo vyvádzaš? odkiaľ si prišla/ – šiel na takú hlúposť?
ja ťa ne- chcem opustiť, miláčik, ne – blázni predsa …. hehe 😀
ale zasa? na druhej strane ….
( ne ) – Rozumieš ….
načo rozumieť? …
načo závisieť, hoci len na živote?
stačí cítiť, …. a podľa toho konať …
no predsa len, ak ne- rozumieme, v bytí, …. kto v skutočnosti ne-rozumie? Keď bytiu na našom rozumení i nerozumení prd záleží, zvlášť keď bytie iba je a šlus ….
hm ….
no nič, dobrúúúúú 😀
Páči sa miPáči sa mi
Páči sa miPáči sa mi
Páči sa miPáči sa mi
no, áno …. modroočko 😉
Byť jednoducho Činný v nečinnosti …. je to pravé tvorenie ….
Páči sa miPáči sa mi
Vieš, to, že existuje moja a tvoja pravda platí viac menej len v jednej špecifickej rovine vnímania a poznania, v tej, ktorá je založená na slovách a mentálnom spracovaní reality. Mentál (intelekt) človeka má v podstate jednu dôležitú úlohu a tou je preklad vnímania zo zmyslových orgánov, pocitov, energie, atď. do slov – na nič iné sa nehodí a ani na nič iné nebol vyvinutý. (To, že táto civilizácia si z toho urobila hlavný nástroj poznania a neviem čoho iného ešte je iný príbeh ;-).) Ako pri každom preklade jednej konkrétnej situácie – traja prekladatelia ju preložia rôzne, použijú rôzne slová a každý môže mať svoju pravdu. Potiaľ platí, že každý má svoju pravdu a príbeh jeho prekladu je len jeho príbehom.
Avšak, stále tam je situácia ako taká, bez slov, bez procesu spracovania intelektom, ktorá sa dá vnímať priamo, bez prekladu – dá sa do nej vojsť a kráčať ňou, rozprávať sa s jej aktérmi, či už sú to ľudské alebo iné bytosti, vnímať jej prostredie, vibrácie, atď. A týmto spôsobom to môže byť kedykoľvek spoločný príbeh a spoločná pravda, ako aj častokrát je a to aj na tomto alebo inom (Pini) blogu :-).
Páči sa miPáči sa mi
potrebuješ slová, keď lovíš,sekáš drevo, maľuješ, plačeš,tancuješ za zvuku bubnov ? 😕 hm …tak ako je to? 😀 Včera som sa rozprával s bytosťou z andromedy hviezda Alferaz …. nepoužívajú slová ..a čo sa týka intelektu hm 😀 vývojovo, hi hi, sme akosi moc mladá planétka … 😀
Páči sa miPáči sa mi
Hej no, Androméda, je to tiež uhol pohľadu ;-). Môj komentár bol skôr k tomu, že ak sa slová a intelekt použijú ako jediná forma poznania a prekladu, vytvoria ti zdanie, že tvoj osobný príbeh je niečím úplne špecifickým a uchopiteľným len pre teba a jednotlivé formulácie alebo pohľady zvonku budú vždy len použitím skúseností a iného príbehu na tvoj vlastný príbeh, čiže neaplikovateľné.
Ibaže je mnoho iných vrstiev a spôsobov, ako sa individuálny príbeh môže stať spoločným príbehom – napríklad ak chcú iné bytosti, anjeli alebo Archanjeli vedieť o tebe, môžu ti svojím vedomím vstúpiť do tvojej energie (o čom Sun častokrát píše v spojitosti s Gabrielom) a vedia presne tvoj príbeh a jeho pozadie. To isté sa z hľadiska ľudských bytostí dá zrealizovať pri skupinových konšteláciách a ak si to niekedy niekto vyskúšal tak vie, že môže čítať a žiť príbeh úplne cudzích osôb sám z jedného okamihu na druhý, bez potreby vysvetľovania alebo ústnej informácie od inej osoby. Bez toho by nemohla fungovať ani karma, pretože ako novo-narodené bytosti vstupujeme spätne do svojich starých príbehov, akurát v novom prostredí a s inými partnermi … 🙂 – čiže je to tam niekde (alebo v nás) napísané a energeticky objektívne, atď. … Ako, slová a intelekt sú veľa, ale nie sú všetko, akoby povedal Tai Lung z Kung Fu Panda :D.
Páči sa miPáči sa mi
trocha “fyziky” 😀 som jednou z mld.kvapiek odparenych zo svetoveho oceana,padnem na slovensko v lese na povazi a hulakam
okolo,podte za mnou poznam cestu spat 😀 po case zistim,ze sa stretneme pri vahu a hla aj iny tam dosli a nemuseli ist mojim jarcekom 😀 a tak si to stradujeme vahom,nilom,amazonkou-tou najviac :D.domov do Oceanu
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Dnes mi toto hodilo ako náhodný článok. I zistila som, že som medzičasom tú svoju dilemu rozsekla… Už nevnucujem; prestala som písať osvetové články a začala som písať dobrodružné príbehy. 😛 Všetko sa vždy nejako utrasie. 🙂
Páči sa miPáči sa mi