“Každý má nejakú minulosť. Minulosť sa však nerovná budúcnosti, pokiaľ v nej nežijete.” — Anthony Robbins
S touto vecou nie som ešte celkom vysporiadaná. Moja minulosť, teda pozorovania a zážitky, ma do vysokej miery chráni pred nepríjemnosťami a opakovanými chybami. Na druhej strane, možno ma uväzňuje v istom spôsobe reagovania… Väčšinou už dokážem žiť v tu-a-teraz, ale ešte stále moja pamäť vyhadzuje podobné situácie a robí úsudky o budúcom vývoji… a nakoniec zisťujem, že už som zasa v budúcnosti alebo v minulosti, len nie v tu-a-teraz.
Našťastie už si to aspoň všímam – a energia nasleduje pozornosť. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Čo ma trochu mätie je, že ak poprieme lineárnosť času, tak budúcnosť je minulosť aj prítomnosť. Takže keď žijeme v budúcnosti (alebo minulosti), tak je to jedno, lebo všetko je tu a teraz. Len mame iný uhol vnímania. Či? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
ano aj takto je to mozne chapat 🙂
potom uz ide len o to,ze co chce clovek vytvarat. Lebo ak nove, tak z minulosti zo spomienok moze vytvorit iba predstavy, ktore su ale tou minulostou. takze v zasade iba nabalujeme na spomienky predstavy. A to je take to tocenie sa v kruhu… Ak by som chcela tvorit nove, znamena to,ze nemozem tvorit predstavy zo spomienok,ale oprostit sa od spomienok a byt tu a teraz v “bezspomienkovom” resp. bezmyslienkovitom stave. A tak mozem tvorit nove… to je len taka uvaha 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Otazka je, ci sa v sucasnosti da tvorit nieco nove, kedze vsetko (aj sucasne vnimanie) je len vytvaranie predstav. Ak sa oprostime od predstavy casu ako priamky a cas je napriklad viacrozmerny “bod” (viem, ze bod je bezrozmerny, ale neviem to inak pomenovat) tak j to asi sumafuk, kde zijes.
Páči sa miPáči sa mi
hmm neviem ako si to mala na mysli, ale sucasne (teraz) podla mna nie je vytvaranie predstav. Okolnosti mozu byt vytvorene z predstav z minulosti, lebo postojom “v teraz” vytvarame buducnost, ale to vnimanie tu a teraz nejde z predstavy (myslim ten pritomny okamih, ak ho prezivam vedome) . alebo ako si to myslela?
V zasade cas nie je rozmer, ale len akasi funkcia sluziaca na orientaciu v udalostiach.
Ono ale dolezite je to ci je clovek pri “vedomi” a v akom stave a potom co s tym chcem vlastne robit. Mozem byt v spomienkach (minulost) vedome sa tym zaoberat, ale ide o to s akym ucelom. Ak chcem pochopit minule udalosti a spracovat ich a moj dusevny stav je priaznivy (teda nie nabity emocinalne), tak je to ok, ale ak sa “nevedome” zaoberam spomienkami a zijem v tych spomienkach, tak vlastne nevytvaram nic ine, iba ten kruh (cyklenie sa v niecom, nabalovanie) a to uz je to podla mna neziaduce…
Páči sa miPáči sa mi
No dobre, ale sak JA to nie je len moje vedomie. Preco by som sa mala tak vyhradne starat len o to co robi moje vedomie? Ja nemusim mat emocie vo vedomi a napriek tomu ich mozem mat po cely cas v tele, tak ako tam mam aj minulost.
Páči sa miPáči sa mi
Pistalecka, zavisi, ktory svetonazor zdielas. V bezne akceptovanom – Newtonovom case, je cas dimenziou, v ktorej sa udalosti kontinualne deju na tej priamke (linearne). Druhy nazor je, ze cas je len koncept, ktorym sa orientujeme v udalostiach, ako uvadzas a je relativny (teda nie absolutny). Ja sa tak motam v uvahe, ze sa mi jednoducho minulost, sucasnost a buducnost zlievaju dokopy a netyram sa tym, ze nie som stale fokusovana na “sucasnost” , lebo v tom nevidim taku velku vyhodu. Lebo aj sucasnost vnimam len ako predstavy – neviem, co je realita, kedze svet okolo mna je produktom mojich predstav o nom. Preto je podla mna jedno, kde sa nachadzas, lebo ako som pisala vyssie – ak to nevnimas ako priamku, kde minulost je vlavo a uz neexistuje (len v spomienkach) a buducnost j vpravo (a tiez neexistuje, len v ocakavaniach), mas to v jednej kope a je to pre teba tu a teraz. A vsetky pohlady su dolezite…
Páči sa miPáči sa mi
matrioshka asi to bude odlisnym vnimanim, ja nemam emocie v tele, chapem to inak. Mna zaujima mysel a vedomie pripadne dusa…. Telo ma zaujima ako nastroj na prejavovanie sa (mna) prostrednictvom neho, preto sa o neho staram a tak dalej.. teraz to ale nie je dolezite v kontexte tohto. Ide o to,ze ak clovek silno k nejakej spomienke resp. situacii silno pocituje emocie, tak to nedokaze vyhodnotit. resp. dokaze,ale vzdy je vysledok taky,ze je ovplyneny tym emocnym stavom, takze to nie je to prave orechove. a o to mi islo.
Páči sa miPáči sa mi
Teraz bez ohladu na to ako to bude zniet, ale ak si myslis ze emocie nemas v tele, tak sa velmi mylis. Neviem sice kde ich vnimas ty, je to vsak jedno, lebo aj ked ich v tele nevnimas, tak tam sa prejavuju, aj ukladaju. Ovplyvnuju ako telo vyzera, ako funguje, ako sa pohybuje atd…U kazdeho ziveho tvora.
Páči sa miPáči sa mi
Matrioshka, vdaka za vnesenie otazky emocii do debaty. Ja som zase uviazla len v mentalnych modeloch 🙂 Mas pravdu, ze v tomto mozu byt emocie dolezitejsie ako vedomie alebo minimalne rovnako dolezite. A mozu byt v nesulade alebo uviaznute v nejakej situacii, aj ked vedomie to nemusi desifrovat. A potom vznikaju bloky..
Páči sa miPáči sa mi
Matrioshka: ale ano z tohoto hladiska mas pravdu, vsetko sa to prejavuje v tele, ale emocie vznikaju v mysli, ktora koniec koncov sa takiso prejavuje v tele tu v tomto svete sa to ani inak neda. Telo je v tejto realite jedine, cez ktore je to mozne vsetko zachytit. Demonstruje sa to v hmotnej podobe cez ludske telo, ktore nam umoznuje sebavnem. To nepopieram. Hovorim o tom,ze spracovavat emocie vsak mozem v mysli resp. vo vedomi. Ako inak by som s nimi mohla pracovat? nech by boli ulozene aj v pate, kde inde ako v mysli s nimi mozem pracovat?
Páči sa miPáči sa mi
Ta pata s nimi uz pracuje,po svojom… neviem celkom co chapes pod pojmom “mysel”…myslenie?Alebo co?
Páči sa miPáči sa mi
Tenshi, tak uz rozumiem co si pisala.
Ano, sucasnost je vlastne vytvorom toho,co sme zazivali tu a teraz v minulosti a tu a teraz vytvaram buducnost 🙂 😀
ja som to skor chapala tak,ze to neni dolezite z pohladu toho,ked clovek nie je vedomy si toho co tvori. ze je “tu a teraz” v spomienkach (teda v minulosti) alebo “tu a teraz” je v buducnosti (ocakavania a predstavy) a je teda akoby rukojemnikom vlastneho zivota, teda nie je akoby “tu a teraz” teraz vedome ale len nevedome bud to v spomienkach alebo v predstavach ci ocakavaniach. To sa snad ani neda napisat……… 😀 je tomu rozumiet?
Páči sa miPáči sa mi
Pistalecka, ani ja sama celkom nerozumiem co som pisala 😀 Nie je to vsak o rozdieli medzi vedomym a nevedomym prezivanim, podla mna. Myslela som to tak, ze nie je buducnost, sucasnost ani minulost, vsetko je jedno a to iste a existuju naraz. Vsetky su teraz. Ako vieme, ze sa nieco stalo v minulosti? Iba na zaklade nasej pamate a nasho mozgu, ktory nam vytvara kontinuum, nie?
Rozumnejsie to vysvetloval napr. Einstein alebo Barbour (obaja fyzici). Tu je to v skratke vysvetlene: Nápad nespojitosti času navržený Barbourem se pokouší vysvětlit v teoretickém kontextu vesmír složený z mnoha bodů, které nazýváme „teď“. Avšak takováto „teď“ by neměla být chápána jako prchavé momenty, které přichází z minulosti a umírají v budoucnosti; to „teď“ by mělo být jen jedno mezi milióny „teď“ existujících ve věčné vesmírné mozaice zvláštních dimenzí, které je nemožné detekovat, kde každé jedno je subtilní cestou spojeno s jiným, ale žádné není o nic výjimečnější, než sousedící. Všechna existují v tom samém čase. Barbour se domnívá, že koncept času by mohl být podobný celým číslům. Všechna čísla existují zároveň a bylo by nerozumné myslet si, že číslo 1 existuje před číslem 20.
Páči sa miPáči sa mi
tenshi: hmm dobre tak dajme tomu,ze je to tu v jednom momente (co asi aj je 🙂 ) no ja vidim roziel medzi tym vedomym a nevedomiym prezivanim, pretoze to pre mna osobne urcuje kvalitu “tu a teraz” 🙂 ak by to bolo jedno, tak by predsa ale nebol potom v tom “tu a teraz” rozdiel. a pre mna osobne to rozdiel je, ked nieco vnimam nevedome (konam automaticky, rozmyslam automaticky napr. som naucena mat nutkave myslienky mysliet na minulost alebo mam nutkave myslienky mysliet na buducnost ) a ked vnimam vedome (vsetko pozorujem a zaznamenavam kazdy detail bez toho aby som sa dotykala spomienok resp. predstav).
Páči sa miPáči sa mi
Môže byť 🙂 aj pri nevedomom prežívaní k tomu prežitiu príde, telo si to zaznamená a môžeš to neskôr vyvolať. Ale v tom tu-a-teraz máš asi vyššiu kvalitu prezivania ak je to vedomé, ako píšeš. Ja sa len obávam, že je iluziou myslieť si, že vieme naplno vedome prežívať, keď tých vnemov a našich receptorov je tak veľa, že asi ucelené prezivanie je komplex vedomeho a nevedomeho. Si myslím 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Pistalecka len tazko je porovnavat vedome a nevedome vnimanie, ked uvedomujeme si len to vedome…o tom nevedomom mozeme ziskavat informacie len nepriamo. Ja si myslim ze to nevedome moze byt ovela komplexnejsie, totiz to vedome vnimanie ma istu obmedzenu kapacitu, nevedome asi ani nie…to vedome je len vyfiltrovane z toho celeho obsahu, ktory je v podvedomi.
Páči sa miPáči sa mi
no stale je to o tom ake pojmy pouzivame a co nimi oznacujeme. Ked hovorim vedome tak mam na mysli, ze si uvedomujem vsetko (snazim sa vsetko) co ma obklopuje a zaroven si uvedomujem vnutorne reakcie na to, teda emocie, pocity prip. predstavy to vsetko zaroven. Opacna strana mince je nevedome a tym mam na mysli automaticke zazivanie,ktore vsetci dobre pozname,lebo sme tak na to navyknuti. vnimat vsetko oddelene a neuvedomele tzn. vnimam sice vonkajsok ale uz celkom nevnimam co sa deje vo mne a opacne. v zasade clovek si seba uvedomuje v situaciach,kedy je mimo vlasntej zony kmfortu teda napr. v uzsom kruhu cudzich ludi (v dave to tak nie je) prip. v novom prostredi,kde je zvysena jeho sebakontrola a zmysly su bystrejsie (napr. doma je takato kontrola uplne minimalna).
Ak sa na to pozreiem z hladiska zmysloveho a mimozmysloveho vnimania tak s tebou matrioshka suhlasim, ale myslene to bolo tak ako som pisala vyssie.
Páči sa miPáči sa mi
Matrioshka: mysel som ja – pozorovatel , telo je pre mna “nastroj” na zviditelnenie sa a spoznavanie seba samej. myslenie je nastroj mysle k pochopeniu suvislosti, ktore sa deju okolo mna a vo mne.
Páči sa miPáči sa mi