Keď je človek nastavený učiť sa, všetko sa začína meniť na “lekciu”. Tak aj tieto Vianoce.
Keď sa sviatky začali blížiť a tu na blogu sa debatovalo o písaní kníh, pochytila ma zasa umelecká slina a pustila som sa niečo písať. Teda, ono sa to píše “samo”. Aspoň keď som začala, nevedela som, o čom to bude a ako sa to bude vyvíjať. Nápady prichádzali, ako sa im zľúbilo. Niekoľkokrát mi zhavaroval systém a nenávratne zmazal asi hodinu roboty. Brala som to, ako že “to malo byť inak” – a skutočne, po prepísaní sa dej vždy nejako zvrtol a sám viedol k najbližšej kapitole. A jedna z tých kapitol je o toltéckej bezchybnosti.
😀 Už sme tu dlho netoltékovali, čo? 😛 Ak správne odhadujem situáciu, tak sa mi poslednou vetou predošlého odseku podarilo podráždiť zopár ľudí… alebo aj nie. 🙂 Je to jedno. Dôležitejšie pre tento článok je, že na to, aby som mohla písať o toltéckej bezchybnosti, musela som si najprv v hlavinke upratať, ako ju vnímam ja. No a “energia nasleduje pozornosť” – začala som oveľa ostrejšie vnímať prešľapy proti bezchybnosti na svojom vlastnom správaní.
Veľmi dobrú lekciu mi uštedrili Vianoce. Patrím k ľuďom, ktorí nemajú sami seba radi. Nemám o sebe príliš priaznivú mienku. A som už taká “puknutá”, že napríklad nedokážem prijať pochvalu. Keď ma niekto pochváli, necítim sa pri tom dobre a obvykle končím výpočtom mojich negatív alebo to odmietnem ako “neúprimné spoločenské dekórum”.
A tak aj teraz, keď začali prichádzať vianočné vinše a ospevovanie mojej roboty, brala som to ako “ešte keby si to tak aj myslel(a)”.
Lenže my sme v súčasnosti zameraní na bezchybnosť.
Čo je “bezchybnosť”? V mojom zostručnenom vnímaní je to to, že nevychádzame z predpokladov o ničom – ani o veciach, ktoré si myslíme, že poznáme skutočne dobre. Proste vezmeme situáciu, neuveríme jej, ale napriek tomu sa v nej zachováme tak, ako keby bola pravdivá – pretože my vlastne nikdy s plnou istotou nevieme, čo je pravdivé a čo nie! Čiže nezávisle od našich predpokladov dáme v danej situácii 100%.
Uplatňovala som to pri všetkých dôležitých rozhodnutiach už asi rok. Tie “nedôležité” ako vianočné vinše mi však z toho vypadli.
Tieto Vianoce som sa pristihla, ako si zasa mrmlem “to sú tie jalové sladké kecy”, keď tu ma môj kámo vnútorný monológ zahriakol: “Stop! Ty predsa nevieš, či to ten človek myslí úprimne alebo nie! Domýšľaš si, ale nevieš. Čo by bolo v takejto situácii bezchybné?”
A egúšik priznal, že prijať všetky chválospevy a vďaky tak, ako keby boli myslené úprimne.
Nemusím im veriť. Musím prijať to, že mohli byť myslené úprimne – teda že neviem naisto – a byť za ne vďačná. 🙂
A tak všetkým, čo ma pozdravovali na Vianoce, ďakovali mi alebo ma inak chválili, posielam späť “ďakujem, padlo mi to dobre“. Je jedno, ako to kto myslel – padlo mi to dobre.
🙂 Ono tá bezchybnosť nakoniec tiež nie je celkom na zahodenie, čo?
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
ak by si bola jeden zo siedmych trpaslikov, nie si nahodou Hundros? alebo tak nejako? ja som tiez miesanec vsetkeho mozneho….ale naposledy som bola na strane toho kto daroval darcek s umyslom praktickosti a darovany si to “pretlmocil” ze je smrados (robili sme v robote tajneho mikulasa a ja som kupila osobe,co som si vytiahla – kozmeticku kazetu – sprchac a deodorant)…najprv ma to trapilo (este,ze nevie kto to bol 🙂 …ale po par dnoch mi doslo,ze interpretacia je jeho a nie moja…..a nemozem vysvetlovat kazdemu ako to myslim…..aj ked je to lakave 🙂 …takze na vianoce, po rozdani darcekov, nepremyslam ako to bolo myslene….tesim,ze bolo na mna myslene a basta
Páči sa miPáči sa mi
To s tými trpaslíkmi je fakt trefné :-). A nevolal sa Dugroš pôvodne Snílko, teda ešte kým veril a nerobil domnienky o sebe a všetkých naokolo? (Možno že iba veľa pozerám telku 🙂 ). Ja som tiež sem tam taká schíza že raz Snilko inokedy Dudroš … Hovorím si úprimne radšej Snilkom ten je aspoň menej otrvný … veď su predsa Viance 😀
Páči sa miPáči sa mi
Gretta,
prečo ma hneď strkať do chlievika? Do jedného LEN zo siedmich? 🙂 Ja som chlievik sama o sebe a som v ňom jediný predstaviteľ. 🙂
Niekedy sa stane, že niekto na situáciu zareaguje inak, než sme predpokladali. Je to presne, ako hovoríš, jeho interpretácia, nie tvoja. Proste tvoja akcia v ňom rozozvučala niečo, čo nemal vysporiadané. Možno sa odul, ale svojím spôsobom si mu “pomohla” – ak má v sebe dostatok sily zapodievať sa vlastnými nepríjemnými pocitmi, tak teraz sa mu ukázali a môže s nimi niečo robiť. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Patrím k ľuďom, ktorí nemajú sami seba radi. Nemám o sebe príliš priaznivú mienku. A som už taká “puknutá”, že napríklad nedokážem prijať pochvalu. Keď ma niekto pochváli, necítim sa pri tom dobre a obvykle končím výpočtom mojich negatív alebo to odmietnem ako “neúprimné spoločenské dekórum”.
Toto je aj o mne. Cely zivot ma to prenasleduje a ja s tym nedokazem nic urobit.
Vela veci by bolo inak, keby som to dokazala ! Proste sa nedokazem mat rada.
Pritom si myslim, ze som hodnotny clovek. Ide to vobec dokopy ?
Vie niekto ako na to ?
Len prosim nie rady typu, kup si nieco pekne, rozmaznavaj sa, pozri sa do zrkadla a povedz si ze sa mas rada atd 🙂
Ako to cele uchopit?
a Sun Belangelo ty si fakt dobra ! 🙂
Páči sa miPáči sa mi
hmm Katka, vies co do istej miery to zrkadlo naozaj pomaha. Samozrejme,ze nie vsetko,ale zaklad je nemat zly pocit,ked sa na seba pozeras. Ja som s tym kedysi mala problem a potom som sa na seba divala a divala prestalo mi to byt hlupe a zacala som sa obdivovat. A ked idem okolo zrkadla tak sa na seba usmejem, pripadne mrknem “spiklenecky”. Moj priatel niekedy nechape a hovori,ze to trochu prehanam (ale neprehanam,len on ma vzdy prave vtedy vymakne 😀 ) Jednoducho aj zdravy sebaobdiv je dolezity.
Druha vec co mi pomohla bolo pochopit to,ze aj vsetci naookolo (niekto viac, niekto menej) maju rovnaky problem 😀 Len niekto to vie maskovat lepsie a iny zasa horsie. Ja stale ak mi niekto sklada poklonu mam vo zvyku sa “cervenat” (i ked pokozka sa mi nezafarbuje,ale je na mne vidiet taky ten stud 🙂 ) a vies co? Mne sa to dokonca aj paci! Som ako dieta, ked pocitujem taky ten “stud” ale je to prijmeny stud, nie neprijemny. Taky stud, ako ked dieta sa schovava mamke za suknu a pritom je zvedave a spoza tej sukne vykuka co sa to okolo vlastne deje a kto su to ti ludia 🙂
Ak sa pozries na ludi, tak uvidis,ze maju podobne starosti a problemy, ze vlastne sa az tak nelisime. To ti velmi pomoze. Aj prilis sebavedomi ludia (podla mojej skusensoti) maskuju takym sposobom svoju neistotu. Ja si tiez stale nedokazem uplne vychutnat poklonu 🙂 lebo moje presvedcenie je zrejme ine, ale viem ju prijat a viem na nu aj reagovat, ale je pravda,ze jej nie vzdy venujem zvlastnu pozornost. Ale uz nemam z toho neprijmene pocity aspon.
Páči sa miPáči sa mi
Katarína, mne k tomu pomohli toltékovia a budhisti, jeden ich zdieľaný koncept: “Všetko je jedno”. (U budhistov s veľkým J… myslím. Nie som budhista.) Lenže na to, aby som sa dostala tam, musela som preskákať ten zvyšok, hlavne kontrolovaný úlet – tváriť sa ako hocičo, čo si poviem, že dnes budem. Alebo v danej situácii.
OK, podstata je táto: keď je všetko jedno, je jedno aj to, či sa máš alebo nemáš rada. Je jedno aj to, či ťa niekto chváli alebo nie, Je jedno aj to, či si puknutá alebo nie. V tomto svete si jedinečná a si taká z istého dôvodu (rodina, prostredie, skúsenosti, hodnoty, predsudky). A presne s týmto všetkým napĺňaš v Univerze istú funkciu – nezameniteľnú a nenahraditeľnú, pretože nik iný nie je presne taký ako ty. Budú situácie, pre ktoré nie si ten najsprávnejší typ. To je v poriadku, pretože iný unikátny a “puknutý” typ v tých situáciách bude hviezdiť. A budú situácie, kde budeš hviezdiť jedine a výlučne ty. Nie je to o tebe, nie je to o tej situácii, ale o unikátnom spojení tvojich (ne)schopností a potrieb situácie.
Niekde som čítala: Boh nevyrába zmetky. A keďže ma stvoril, niečo si pri tom musel myslieť. Mojou úlohou je zistiť, čo. 🙂
Takže nabudúce, keď ťa niekto bude chváliť… aj to je jedno. Nevidí do teba. Chváli nejakého avatara s tvojím menom a výzorom, ktorého si vytvoril v svojom vlastnom príbehu. Preto je to jedno. Nehovorí o reálnej osobe, ale len o svojej predstave reálnej osoby. A to isté platí na kritiku a útoky. Vypovedajú o príbehu daného človeka, ktorý si vytvoril okolo niekoho, kto vyzerá a volá sa podobne ako ty, ale nežije v tvojom svete, len v tom jeho.
Keby som toto bola chápala pred tromi-štyrmi rokmi, tiež som si mohla ušetriť hodne nervov a strát tváre. 🙂 A vieš, čo je na tom nádherné? Že aj to je jedno. 🙂 Je jedno, či sa máš rada alebo nie. Je jedno, či si hviezda alebo nie. Celý čas si sa len učila zvládať rôzne situácie a smrťou opúšťaš “školu života”. V smrti sa ma nik nebude pýtať, či som mala jednotky alebo päťky, ale len, prečo ešte stále dýcham, keď už nastal môj čas. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Helar
Muž vidí to, čo nie je vidieť .. ale tvorí to, čo je vidieť 😀
Žena vidí to, čo je vidieť … ale tvorí to, čo nie je vidieť 😀
Obaja sú celkom sami o sebe, ale spolu tvoria vyšší celok. Tak, ako niečo zlomíš, okraje zlomu sa na seba ponášajú 😀 Tak aj smrť nie je smrťou, ale začiatkom nového ročníka, kalendára, slnovratu 😀 😛 Ale tam, kde príbehy nie sú, sa môžeš pozrieť na tie svoje osobné postoje z pohľadu toho, s kým ten príbeh prežívaš. 😀 Vtedy pocítiš, aké boty mal obuté tvoj spoluhráč 😆
Páči sa miPáči sa mi
Sun Belangelo nehnevaj sa, ale dovolím si s tebou nesúhlasiť. Asi rozumiem, ako si to myslela no nesúhlasím s tým, že všetko je jedno. Áno, situácie, s ktorými sa v živote stretávame sú tu na to, aby sme sa cez ne učili a aj poučili a potom aj napríklad svoje chyby už neopakovali..Učíme sa cez ne zvládať svoj život..Ale nemôžem súhlasiť s tým, že v živote je jedno, či si zdravý alebo chorý, chudobný alebo bohatý, šťastný alebo nešťastný ..ja mám za to, že nie je jedno aký život žiješ ani to, ako k životu a tým aj k sebe pristupuješ.. nie je jedno akého máš partnera ani to akým partnerom si pre niekoho ty..nie je jedno, či svieti slnko alebo štípe mráz..nie je jedno, či tvoje auto je trabant alebo mercedes.. nie je jedno, či máš kde hlavu skloniť alebo nie..nič nie je jedno.. východniari by ti na to povedali, že: “jedno je ľen koľečko na fúriku, a i to mušiš ciskac..”. to, čo hovoríš by som teda skôr chápala vo význame, že všetci sme jedno, že spolu tvoríme jeden celok. Lebo všetko so všetkým súvisí ale nie, že všetko je jedno, lebo podľa mňa nie je. Nič nie je jedno, tak ako nič nie je rovnaké. Všetko je rôznorodé, rozdielne a teda tým aj pestré.. neviem ako tebe ale mne nie je jedno či ku mne pristupujú s chválou alebo hanou, či lásku mám alebo nemám, či budem mať dobrý život alebo bude plný utrpenia.. nič z toho mi nie je jedno a ak si mám zvoliť, vždy si vyberám to najlepšie, čo smiem.. a môžem.
Páči sa miPáči sa mi
Amarylis2,
nehnevám sa. Súhlas alebo nesúhlas si s čímkoľvek, s čím len chceš. 🙂 Aj to je totiž JEDNO. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ja som vyjadrila len svoj názor. A nepotrebujem tvoj súhlas ale nesúhlas lebo v tomto prípade to je JEDNO 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Amarylis2,
to som rada, že napriek svojmu pôvodnému nesúhlasu s mojím názorom si sa dopracovala k tomu istému názoru, aký mám ja. 🙂
Milujem dôsledných ľudí. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Aj ja 😛
Páči sa miPáči sa mi
Čiki,
píšeš: “Muž vidí to, čo nie je vidieť .. ale tvorí to, čo je vidieť Žena vidí to, čo je vidieť … ale tvorí to, čo nie je vidieť “. A niečo vo mne hovorí: alebo aj nie. 🙂
Už som ti niekoľkokrát povedala: ľudia nie sú šablóny. Poznám aj mužov, ktorí celkom obstojne vidia aj to, čo je vidieť, a ženy, ktoré rovnako obstojne vidia aj to, čo vidieť nie je. A ak to vezmem od podlahy, tak veci “neviditeľné – teórie – tvoria hlavne muži, kým veci “viditeľné” (a jediteľné) tvoria hlavne ženy.
Máš smolu, že som zvyknutá čítať rozumom, a nie <3. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
čikitet
je to prosto presné … 🙂
zjednotme v sebe muža i ženu, dôjdeme k Vedomiu,
a len keď sme vedomými, cítime aj boty iného …
dakujem ešte raz za pripomienku … dneskaj som už akási unavená … celý svet okolo mňa blázni a ja sa iba dívam, čo sa to tu len deje?
kde som to?
že by koniec sveta?
alebo spln?
hm … 😆
krásny deň želám 🙂 všetkým 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Helar
Ahá …. tak že postavím do lesa ženu, dám jej do ruky obraz a poviem jej, zaves ho …čo spraví žena? 😀
Páči sa miPáči sa mi
Čiki,
neviem, čo spraví “žena”. Nejaká, hocijaká. Viem, čo spravím ja. 🙂 Zavesím ho. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ale muž, to nemá také jednoduché … Ja napred pozriem na zadnú stranu obrazu, či ho mám za čo zavesiť. Potom, ak tam nie je za čo zavesiť obraz, snažím sa vymyslieť, ako ho zavesím. Keď to vymyslím, tak hľadám miesto, kde ho zavesím, aby pekne ukázal a aby bol chránený pred poškodením. Tak že spravím prístrešok, aby naň nepršalo, a potom spravím miesto, aby sa naň dalo pozerať aj z väčšej diaľky. No a k tomu všetkému potrebujem nejaké náradie. A to si musím kúpiť, alebo vyrobiť z dostupných materiálov a aby to vydržalo večne a aby som nezničil to, na čo to zavesím 😀 ..už vieš prečo tvorím viditeľné 😀
Páči sa miPáči sa mi
Aha, chapem, cize zatial, kym by boli hotove vsetky pripravne ukony, by si ho oprel o strom, s tym ze tak do polroka, by sa aj na obraz, aj na vsetky ulohy potrebne na zavesenie pomalicky zabudlo. A keby som nahodou o par mesiacov isla okolo a videla oprety obraz a spytala by som sa ci si ho nechcel zavesit, tak by si sa urazil ze co do teba rypem, ne? 😀
Páči sa miPáči sa mi
Presne…ste nedočkavé a myslite povrchne a hneď to premiestníte do vzťahov, vidíte viditeľné a hneť tvoríte neviditeľné 😆 (vzťahy sú vašou doménou). Ste schopné zabiť kliniec do steny, bez toho aby ste si uvedomili, čo v tej stene všetko je 😀 (elektrické drôty,vodovod, ohnete klinec, lebo stena je z betónu 😆
Páči sa miPáči sa mi
My sme nedockave? Nam to moze byt jedno, sak zavesit si ho chcel ty, aspon tak si vravel…. 😀
Páči sa miPáči sa mi
a propo, aj ked povrchne, ale ked raz chcem aby daco viselo, tak nevidim dovod, aby ostalo oprete… 😀
Páči sa miPáči sa mi
Lenže muž to vešia tak, ako keby to tam malo byť večne. Žena potrebuje zmenu a najradšej na druhý deň, to chce mať zavesené inde alebo iný obraz 😛 😀
Páči sa miPáči sa mi
Vie mi niekto vysvetliť, načo je obraz v lese?
Čiki, nehnevaj sa, ale každý tvoj komentár je súdenie, súdenie, predpoklady 🙂
Páči sa miPáči sa mi
to nie je súdenie 😀 len vysvetlenie rozdielu myslenia muža a ženy ..treba si to prečítať od začiatku 😀
Páči sa miPáči sa mi
“…ste nedočkavé a myslite povrchne a hneď to premiestníte do vzťahov…” – toto nie je súdenie? Ale to je jedno. A načo že je treba ten obraz v lese? 😆
Páči sa miPáči sa mi
A tak isto si tento príbeh premietla do vzťahov 😆
Páči sa miPáči sa mi
Čikitet,
ste nedočkavé – POSUDZOVANIE a ZOVŠEOBECNENIE
myslite povrchne – POSUDZOVANIE a ZOVŠEOBECNENIE
hneď to premiestníte do vzťahov – POSUDZOVANIE a ZOVŠEOBECNENIE
vidíte viditeľné a hneť tvoríte neviditeľné (vzťahy sú vašou doménou). – POSUDZOVANIE a ZOVŠEOBECNENIE
Ste schopné zabiť kliniec do steny, bez toho aby ste si uvedomili, čo v tej stene všetko je – POSUDZOVANIE a ZOVŠEOBECNENIE
Lenže muž to vešia tak, ako keby to tam malo byť večne – POSUDZOVANIE a ZOVŠEOBECNENIE
Žena potrebuje zmenu – POSUDZOVANIE a ZOVŠEOBECNENIE
najradšej na druhý deň, to chce mať zavesené inde alebo iný obraz – POSUDZOVANIE a ZOVŠEOBECNENIE
Každé posudzovanie a zovšeobecňovanie je forma premeny faktov na vzťah. Vety sú vybrané z tvojho komentára a ten komentár písal muž (alebo tak aspoň vystupuješ).
Čo si mám o tom myslieť?
Páči sa miPáči sa mi
Prekrásne uviaznutie vo vzťahoch :D..preto hovorím ženy…. tvoríte neviditeľné 😀 a vidíte viditeľné. Nechcem aby ste sa podobali mužom 😀 To je vysvetlenie aj toho, že posudzujete aj to, čo sa vám zdá ako posudzovanie, ale nevidíte hĺbku toho rozdielu, medzi mužom a ženou, aby sa vzájomne doplňovalo to, čo sa vie doplniť a na tom pochopení rozdielu myslenia sa utvárajú pekné vzťahy 😀
Páči sa miPáči sa mi
“prekrasne uviaznutie vo vztahoch” ….vsak tak si to chcel, nie?
Páči sa miPáči sa mi
OK, Čikitet…
Čiže: nezávisle od toho, že posudzovanie má svoju presnú definíciu, ak posudzuješ ty, tak to posudzovanie nie je, ale ak posúdi hocikto iný okrem sklofúkajúcich dám v potu tváre 😉 , tak to je posudzovanie posudzovania a teda dokonca posudzovanie na druhú…
Ešte mi chýba tvoja reakcia na to “zovšeobecnenie”. Lenže to sa ti asi ťažko podarí vyhlásiť tiež za “zovšobecnenie”, hm? Zaujímalo by ma, ako interpretuješ svoju potrebu zovšeobecňovať s takou nízkou granularitou. Granularita=1, čiže jedna veta pre celé ľudstvo. 😉
Pokračuj. Začína ma to baviť. Takú krásnu ukážku “ženskej” “logiky” som už dávno nevidela. Si borec. 😛 (= Tiež posudzovanie, ale veď keď môže ten, ktorého ústami k nám prehovára Boh, tak potom môžem aj ja, ktorá som súčasť Boha, ta ňe? 😛 )
Páči sa miPáči sa mi
Ja som tieto Vianoce mala problém napísať akékoľvek želania… možno práve preto, že som si uvedomovala, ako je to Jedno, nie preto, že by som ľuďom nepriala.
Páči sa miPáči sa mi
Je mi to jedno? Nie je mi to jedno? Naisto viem, že jedno, je iba koleso na fúriku. 😉 Potom prišla zmena po 21.12.2012: Mám to v paži? Nemám to v paži?…. A čo vlastne mám? 🙂 Nie som tolték, ale energia nasledovala pozornosť na tento monologický článok.
Ďakujem Sun, padlo mi to dobre. A ešte Sun, myslím si, že nie je dôležité, či to mysleli úprimne alebo nie, ale hlavné je, že na Teba mysleli. 😉
P.S.: Páčiš sa mi, že nepatríš medzi tých nevďačných zmrdov (sekta), ktorých to hreje pri pumpe. :-p 😆
Páči sa miPáči sa mi
😛 Čo piješ? 😆
Páči sa miPáči sa mi
Má to modrú farbu, a že vraj je to druh energetického nápoju, čistím a otváram si s tým čakry. 😀 Potom je všetko tak krásne farebné a žiarivé. 😎
Páči sa miPáči sa mi
😯 Atrament???? 😯 😆
Páči sa miPáči sa mi
Okena? Po nej je to vraj žiarivé 🙂
Páči sa miPáči sa mi
😀 Mám vážne medzery. 😆
Páči sa miPáči sa mi
To nevadí, u nás je to univerzálny čistič. 😛
To je to, čo rád pijem 🙂 :
Páči sa miPáči sa mi
Modrý môže byť aj Absinth 😀
Páči sa miPáči sa mi
Niekto, keď ma to hreje pri pumpe tak kam teraz patrím? Viem, že to trochu vytrhávam z kontextu, ale tak ma to nejako “oslovilo”. Ja len aby som vedel, či si mám zbaliť “kufre”, lebo už niesom “Váš” 😆 Ktoré štádium vývoja je viac a ktoré je menej? 🙂
Sun, 1/3 cesty môže byť to, čo nám chýba, na jej ukončenie, ale môže to aj znamenať, že máme ešte 2/3 pred sebou. Čo je pre mňa zaujímavé sledovať je to, ako veľa ľudí táto 1/3 set-sakra žerie. Bez nej to ale bude stále len nekompletná cesta.
Tu sa teraz s Čikim stretávam a chápem, čo bolo myslené, tým “ťažkým”….je to moment, keď ochutnáš, ako to ovocie chutí a potom sa obzrieš späť na svojich milých, ktorí Ťa začnú presviečať, že to je “diablovo semeno” :D….toto mi pripomína to obdobie, keď som objavil Tvoju stránku a bol na mňa obrátený prst v znení “daj si synu pozor na sekty” so strany mojej rodiny 😀 Je v tom krásna analógia a ako som povedal vtedy im, stále to pre mňa platí…kde cítim ťah, tam moje kroky nasledujú 🙂
…myslím, že mentálno-vôľová cesta dostane teraz pauzu a pozriem sa poriadne na zúbok tej emocionálnej…budem Vás čakať 🙂
Nevravím, že každý tým má prejsť. Vravím len, že zase rozumiem (som si spomenul) o niečo viac 🙂
Objímam Vás s Láskou
Ja som Ty a Ty si Ja
❤ 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Niekto, keď ma to hreje pri pumpe tak kam teraz patrím? – Neviem, nevlastním ťa, ale určite viem, že sme všetci na tej istej lodi, aj s tými, čo ich to hreje pri pumpe. 🙂
Viem, že to trochu vytrhávam z kontextu, ale tak ma to nejako “oslovilo”. – Jednoduché: energia nasleduje pozornosť. 😀
Ja len aby som vedel, či si mám zbaliť “kufre”, lebo už niesom “Váš” 😆 – Nemusíš si baliť “kufre”, už si na ceste spoločne s nami. 😎 Stačí ti opaľovací krém.
Ktoré štádium vývoja je viac a ktoré je menej? 🙂 – Iskra, to aký záťažový test používaš? 😆
Páči sa miPáči sa mi
Niekto, ten najlepší 😛 Záťažový test ega a hodnotenia…. teda toho môjho …niekedy mám pocit, ako keby som vynaliezal stále koleso od znova, alebo ako keby som si naháňal svoj vlastný chvost 😆 … ale najlepšie na tom je to, že sa začínam sám na sebe celkom dobre baviť
Páči sa miPáči sa mi
Iskra, ty si pre mňa možno jediný “bezchybný bojovník”, ktorého poznám. Nech sa pohneš hocijako – mám plnú dôveru v to, že dáš svojich 100%. 🙂 Možno moje posledné komentáre tak nezneli – ale veď aj ja sa učím. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Sun, všetci sme bezchybný bojovníci a milujem to sledovať v priamom prenose 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Áno, je to ako zázrak
pre tých, čo dovidia za zrak.
Veru, pekný to má dej.
Skláňam sa.
A Iskra – je ako nádej
…že oheň už viac nevyhasne.
Preto je to také krásne…
Vďaka.
R.
Páči sa miPáči sa mi
“to sú tie jalové sladké kecy”, tiež som dlho rozmýšľal, kam túto vetu zaradiť 😀
Páči sa miPáči sa mi
Áno čiki, na koniec. 😆
Páči sa miPáči sa mi
Asi je to tiež Jedno —alebo, že by to nebolo Jedno? 😀 Možno, že to jedno, asi nebude len tak jedno. Budú z toho asi dve jedná … len teraz neviem, čo je jedno 😆 😕
Páči sa miPáči sa mi
Tak že, ako je to s tým bezchybným správaním 😛 Asi to bude vždy o pochopení toho druhého 😕 Pochopení práve tých sladkých a sladučkých slov. 😀 Tých, ktoré dávajú istotu, že práve tu našu lásku, niekto potrebuje. 😀 Len ich netreba používať ako klišé … teraz vidíš, aká je cesta lásky ťažká, plná prekážok a ako ľahko skĺzne do temnoty mysle?
Páči sa miPáči sa mi
Drz sa svojej teorie aspon a nevypravaj zrazu zene ze ma vidiet neviditelne, jo?Ja osobne ziadnu temnotu mysle nevidim.
Páči sa miPáči sa mi
Vidíš, Čikitet… ďakujem za to, že si to tak presne pomenoval. “Cesta lásky”. V tvojom vnímaní vrchol všetkého. V mojom vnímaní jedna tretina celku. A teraz si už viem predstaviť, že keď niekto ide výlučne “cestou lásky”, môže sa mu zdať ťažká – pretože nemá mozog na to, aby videl súvislosti, a vôľu na to, aby menil to, čo mu nevyhovuje. Vtedy to skutočne môže vyzerať tak, že dve tretiny sveta sa spriahli proti nemu.
Ja osobne som za “cestu zjednotenia” (to je ten “úplný človek” podľa toltékov), kde ideš “cestou so srdcom” (teda nie “cestou srdca”; maličkosť, ale dosť podstatný významový rozdiel): necháš sa viesť svojou vnútornou integritou (“srdce”) a v tomto zmysle začneš používať svoj rozum i vôľu.
Nikdy si sa nespýtal, prečo je “svätá trojica”? Nie je svätá trojica priamo v nás – srdce, rozum a vôľa? 🙂 Otec – vôľa/pozornosť, Syn – produkt vôle, teda vnímanie/rozum/”tvoj príbeh” a Duch svätý – vnútorná integrita?
Páči sa miPáči sa mi
neviem, ako to myslel Čikitet, ale ja som niekde tiež písala, že poznanie/láska je ťažké.
Pre mňa bolo ťažké, lebo som videla príčiny problémov ľudí (na ktorých mi záleží) a niekedy veľmi jednoduché riešenia, ale nedokázala, resp. vedela som, že ich nepresvedčím – že oni majú svoju predstavu a “naliať rozum do hlavy” neviem. To bolo pre mňa bolestivé a fackalo ma to na každom kroku. Ani neviem, ako a kedy som sa toho “vzdala”.
Páči sa miPáči sa mi
Kto povedal, že cesta lásky je ťažká a plná prekážok?
Páči sa miPáči sa mi
Čikitet: https://eprakone.wordpress.com/2012/12/17/zijem-bez-hadok-a-v-radosti-je-to-ovela-tazsia-cesta/
Páči sa miPáči sa mi
Toto nepovažujem za odpoveď na moju otázku, ale beriem to tak, že si prevzal od nemenovaného organizovaného náboženstva presne to klišé, že pre lásku treba trpieť. A ja to beriem ako blud. Láska od nás nevyžaduje žiadnu bolesť ako prejav našej náklonnosti. Keby som bola na jej mieste, tak by mi takýto názor ubližoval.
Energia nasleduje pozornosť a ak niekto chce mať ťažkosti, tak bude mať ťažkosti a nie lásku. Ak sa rozhodne pre lásku, bude láska 😆
Páči sa miPáči sa mi
Sun, ďakujem za upozornenie na túto diskusiu 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ľudia, ako som si čítala celú diskusiu, zostalo mi smutno a napadlo mi niečo, čo sa dá dobre vyjadriť pesničkou:
http://www.youtube.com/watch?v=i5_YAj9lCQc
Kedysi ma tá pesnička rozčuľovala svojím cynizmom. Dnes to už neberiem ako cynizmus, ale ako nutnú zmenu optiky, ak chcem pozrieť za hranicu svojho taniera. Tu je pesnička aj so slovami:
http://www.youtube.com/watch?v=LLPj2h0N3bU
Bola by som rada, keby sme sa na seba vedeli pozrieť tiež “z diaľky”, z výšky, kde už nevidno “chlieviky” individuálnych ľudí, “mužov” a “žien”, blogov, učení, náboženstiev či národností… alebo nedokonalosti jednotlivcov. Energia nasleduje pozornosť. Ak sa budeme stále pozerať na jednotlivca, uvidíme síce jednotlivca, ale neuvidíme jeho kontext, v ktorom je poprepájaný so všetkými ostatnými vecami… neuvidíme Univerzum.
Mnohokrát by sme sa takto aj vedeli pozrieť, ale to nerobíme, pretože sme príliš zvyknutí pozerať na všetko drobnými človiečikovskými očami. Kto to zvládate, poďte so mnou pozerať na všetko “z diaľky”. A kto to zatiaľ nezvládate, nerobte si starosti – budeme vám to vykresľovať tak dlho, až to uvidíte aj vy. Nikto z nás sa totiž nepohne ani o centimeter dopredu, kým ten posledný bude priklincovaný na svojej pozícii. Prekliatie celku. 🙂
Takže: za koho kopete? Za celok alebo za seba samých?
Páči sa miPáči sa mi
Ja sa hlásim do mančaftu. Dúfam, že nebude výberové konanie, namôjveru sa budem snažiť 😀
Páči sa miPáči sa mi
DAKUJEM za vase reakcie 🙂 Helar Sun Belangelo tvoj part si musim preluskat viackrat aby som nesklzla do apatie / co sa mi stava / ked mi je vsetko jedno 🙂
Páči sa miPáči sa mi
niektorí ľudia nemajú čisté a dobré úmysly, aj keď sa tvária, že je to tak..ale nie je to tak, však kat?..a môžu dať smajlíkov hoc aj stopäťdesiatdva..a hneď aj puknúť od zlosti, že niekto možno ignoruje ich..no, čo už, keď je to raz tak?..treba to možno len začať rešpektovať..a už nechať tak.. lebo, čo škodí, seba poškodí zvyčajne najviac.. ::|
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Katarína,
keď ti je “všetko jedno”, to neznamená “dlabem na to” alebo tú tvoju “apatiu”. To znamená, že nemám preferencie a čokoľvek príde, je privítané rovnako nadšene, pretože aj s tým viem žiť. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
jajha Sun , keby sa tak dalo naockovat nieco z tvojho myslenia , hned by sami lepsie zilo 🙂 takto sa musim trapit sama 🙂
Páči sa miPáči sa mi
😀
Páči sa miPáči sa mi