Posledný týždeň trpím dosť nepríjemnými migrénami. Už ráno sa zobúdzam na nevoľnosť a bolesti hlavy. Včera som preležala pol dňa z predposledného dňa projektu (takže si viete predstaviť tie nervy a ten sklz) a lieky proti migréne mi už otravujú telo, takže už sa ozývajú aj ľadviny a žalúdok… Keď som sa dnes ráno zobudila znova na prenikavú bolesť hlavy, povedala som si, že mám dosť.
No a na to, aby som bola skutočne kreatívna, sa potrebujem vždy naštvať. Tentokrát sa mi to podarilo a napadlo mi, že čo som to ja za bosorka, keď neviem vyliečiť sama seba?! A šlo sa reikovať.
Požiadala som o reiki pre svoju hlavu a okamžite som ju aj dostala. Ale najneskôr keď som sa pokúsila lokalizovať miesto, ktoré berie najviac energie, zistila som, prečo sa reikisti málokedy liečia sami – nedokázala som ho nájsť. Tak som si naverímboha prikladala ruky na hlavu a dobre ma to štvalo.
No a keď vás niečo dobre štve, je to len bariéra v toku reiki. (A okrem toho som mala nevhodnú polohu a nechcelo sa mi čakať. 😕 ) Tak som si povedala, že musí byť niečo rýchlejšie – a spomenula som si na vylaďovanie sa na istú frekvenciu. S vylaďovaním mi to ide, tak som si povedala “frekvencia, kde ma nebolí hlava” a frčalo sa.
Začala som tú frekvenciu v sebe vedome budovať (zlatý starý Amber, ĎAKUJEM!!!). Podarilo sa mi ju pomerne rýchlo naskladať, len problém bol, ako vždy, s udržaním pozornosti. Po nejakých dvoch minútach už som sa pristihla, že si v hlavinke pekne džavocem… a súčasne som sa pristihla, že moja vôľa nezávisle od tých somarín, ktoré si premieľa hlava, neúnavne hľadá.
Pomohol mi obraz rádia – keď si vylaďujete stanice. Proste sa behalo s čiaročkou hore-dole po škále a hľadal sa pocit, v ktorom by ma nebolela hlava. Bolo to také zvláštne – našla som ho, ale o chvíľku sa “rozladil”, zasa ma rozbolela, musela som “doladiť”… no proste haluz.
Až po chvíľke som zabudla, čo to vlastne zhmotňujem, a miesto “nech ma nebolí hlava” som použila ako príkaz “stav, kedy ani necítim, že mám telo, lebo ma nič nebolí”. Páni, to bola paráda! Zasa vnem rádiovej stupnice a pohybujúca sa čiarka – ovšem niekde úplne inde! Kým “nech ma nebolí hlava” bolo skôr vľavo (kde obvykle bývajú nižšie frekvencie), toto nové bolo silne vpravo! A ten pocit sa dostavil a vydržal. Proste hlava prestala bolieť. Ľadviny prestali bolieť. Žalúdok prestal bolieť. Prestala som cítiť, že mám telo. 🙂
Teraz som už späť na frekvencii 88, pretože sa mi ju darí držať ľahšie ako frekvenciu 102, ale dnes som sa hodne naučila:
- Ak máš dostatočne silnú potrebu (teda emócia je vysoká), tvoja vôľa pracuje nezávisle od vnútorného džavotu, len čo od teba dostane príkaz. Ergo: vnútorný monológ od okamihu príkazu prestáva byť dôležitý a môže si kecať, čo sa mu zľúbi, pokiaľ to nie sú práve priame protiargumenty a defetistické frázy).
- Záleží na formulácii tvojho príkazu. Pri prvom príkaze v hre bola aj bolesť a tak moja vôľa našla frekvenciu okolo bolesti, ktorá už ale nebolela. Lenže na to, aby som si uvedomovala, že “nebolí”, musela som z času na čas dostať aj vnem “bolí”, inak by som si neuvedomovala, že “nebolí”. (Dualita, jedného dňa ťa tak kopnem do zadku, že si týždeň nesadneš! 👿 ) Keď som prešla na druhú formuláciu, podstata bola v tom, že som nenútila podvedomie, aby mi dokazovalo, že ma hlava bolí, pretože som povedala “lebo ma nič nebolí”. Nepotrebovalo ma z času na čas vracať do bolesti, aby som pochopila, že v tom stave som. Stačilo necítiť telo. 🙂
Ja som spokojná a idem dobehnúť, čo som včera zameškala. Vám to možno tiež niečo dá.
A smerom “nahor”: ďakujem za svoju vôľu. Tú najbesnejšiu, najbosoráckejšiu “besnú bosorácku vôľu”… Ďakujem, že ste mi ju nechali. (Ovšem, keby ste mi ju neboli nechali, tak už dávno s vami nekomunikujem a som smrteľne nešťastná a zúrivá a hotový ancikrist! Tak až budete mať čas, smiete poďakovať aj vy mne, že sa tak dobre držím a využívam ju len a výlučne na seba. 😀 )
Migrenu som za všetky moje kristove roky nemala,ak tak len bolesť hlavy.Lebo :
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor