Do mailu mi prileteli ďalšie dva citáty Miguela Ruiza, ktoré bezprostredne nadväzujú na citáty použité v tomto článku. Tentokrát je to technika, ktorú k praktizovaniu nelipnutia Ruiz odporúča:
Jeden zo spôsobov, ako praktizovať vzdávanie sa anjelovi smrti, je niečo, čomu hovorím “prilipnúť-odlipnúť”. Možno pri takomto nazývaní pochopíte, ako sa to dá používať v každodennom živote:
Keď k vám niečo príde, prilipnite k tomu a vychutnajte si to tak intenzívne, ako len dokážete. A len čo daný moment pominie, urobte si k tomu odstup a nechajte to odísť.
Prilipnutím dokážeme zvýšiť našu vôľu dosiahnuť to, čo sme si predsavzali, so získaním odstupu sa nemusíme trápiť nad tým, čo sa nám dosiahnuť nepodarilo. Jednoducho to necháme odísť.
(One way to practice surrendering to the angel of death is by practicing what I call “attach-detach.” Perhaps by calling it “attach-detach” you can see that it is something you can practice in your daily life.
When something comes to you, you attach and enjoy it as intensely as you can. As soon as the moment passes, you detach and let it go.
With attachment you can increase your desire to accomplish whatever you want to accomplish, and with detachment you don’t have to suffer what you didn’t accomplish. You simply let go. )
Tak presne toto mi predviedol pred pár rokmi Gabriel v priamom prenose a ja som nechápala… Keď zistil, že cezo mňa dokáže “cítiť”, tak sa vnáral do každej situácie (aj do tých, o ktoré som ja nestála, ale pretože o ne stál on, tak som ich chtiac-nechtiac spoluprežívala, lebo bezo mňa to jeho “cítenie” nefungovalo) a hoci v niektorých trpel ako pes, len čo situácia pominula, bol totálne vyvážený a nezanechalo to na ňom nijaký šrám. 😕
Toto jeho experimentovanie s pocitmi malo dopad aj na mňa – jednoducho som prestala brať hrozné situácie ako “hrozné” a beriem ich len ako “situácie” – stratila som strach z utrpenia, pretože ak nezanechalo šrámy na ňom, nezanechá ich ani na mne. 🙂 Vážený život, nes*r ma, lebo ťa preskáčem tempom, že ma tie tvoje ukrutnosti nestihnú dobehnúť! 😉 Ako hovorí Matrioshka, “ponesiem to s noblesou”. 😛
Inak, dobrý návod pre život v tu-a-teraz, nie? 🙂










Napísať odpoveď pre matrioshka Zrušiť odpoveď