Prišlo od Siranusa Svena von Staden ako denný citát:
“Keď pozeráme na človeka, v skutočnosti ho nevidíme, len si myslíme, že ho vidíme. Vidíme len to, čo sme si vopred povedali, že uvidíme.” — Anthony de Mello
(Betrachten wir einen Menschen, sehen wir ihn in Wirklichkeit nicht, wir meinen nur, wir sähen ihn. Wir sehen nur das, was wir uns vorher eingeprägt haben.)
A von Staden pokračuje: Keď pozeráme na ľudí, vnímame ich vždy cez okuliare našich skúseností. Ak sa nám podarí vnímať ho s láskou, možno sa nám ukáže celkom iný človek.
🙂 Všetko je to len vec nášho vnútorného nastavenia. Slepý počuje zvuky a cíti vône, ktoré vidiaci nevníma – ale realita je stále tá istá.
Ak sme s nejakým typom ľudí mali zlé skúsenosti, môžu (a budú) nám tieto skúsenosti skresľovať vnímanie každého, koho zaradíme k “tomu typu”. Stávame sa väzňom nášho príbehu a budeme reagovať nie na daný okamih, ale na našu spomienku kontaktu s niekým, koho nám tento človek pripomína. Pritom to môžu byť veľmi jemné spúšťače – isté slová, tón hlasu, reč tela, spôsob úsmevu, voňavka… Aspoň u mňa som vypozorovala tieto.
Neviem, čo s tým, pretože nepoznám všetky predsudky, ktoré vo mne zachovali všetci ľudia z celého môjho života… Tak som si povedala, že len čo zistím, že na niekoho reagujem, začnem sa pýtať, prečo reagujem. Nie prečo je taký, ale prečo ja reagujem. Skutočne ma to zaujíma. Rada by som sa ešte dozvedela, kto som pod tým “nánosom života” vlastne po celý čas bola. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Teraz si trafila klinec po hlave. Včera ma celé popoludnie zamestnávala otázka, ako pozerať na niekoho – niečo očami lásky, keď mozog automaticky prideľuje istý pocit a ten spúšťa reakciu. Nemôžem sama seba klamať falošnými afirmáciami, ktoré vnútorne neprijímam. Určite existuje iná cesta. Len som na 100% neprišla na to, aká 😀 Požičiam si výrok neviemkoho, že ak chceme iný výsledok, nemôžeme použiť rovnaké spôsoby. Takže už od začiatku k tomu musím pristupovať z inej strany. Nájsť aspoň jeden pozitívny bod a ten spracovať.
Páči sa miPáči sa mi
To s tými klamavými afirmáciami… Už by som to mala spracovať. Mám to od von Stadena: nehovoriť si “som krásna”, ale spýtať sa seba “prečo som dnes krásna?” On tomu hovorí power words alebo tak nejak. Využíva to primárne nastavenie ľudského mozgu, že keď začuje otázku, má nutkanie hľadať odpoveď. 🙂
PREČO je silné slovíčko… len Slovač ho moc nemusí, lebo len čo ho počuje, začína sa brániť a odkláňať pozornosť. 😉 Neviem, odkiaľ to máme. 😕
Páči sa miPáči sa mi
(Neprichádzajú mi notifikácie z diskusie, netuším prečo)
😀 Dnes si od rána uvedomujem a kladiem otázky – prečo? 😀 Čo je to za synchronizácia?
Páči sa miPáči sa mi
Ajjajjaj… niektoré veci z tohto článku by som si potreboval vytetovať na čelo… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂
príliš veľa Prečo?
plodí príliš veľa Preto! … a to nie je dobre … nikdy 🙂
Pekný zvyšok dňa želám 🙂 všetkým 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Tvoj názor už poznám. Smiem si nechať ten svoj?
Mimochodom, vždy ma uchváti, ako všetky svoje jednoznačné vyhlásenia zdôvodňuješ, aby sme porozumeli, prečo máš ten názor… 😉
Páči sa miPáči sa mi
Ak zistím u nejakého človeka alebo v nejakej situácii, že aha, tu mi niečo rezonuje, mám s tým problém (a nemusím vedieť aký presne problém to je), zavolám si všetky aspekty, všetko čo s ním súvisí a dám ich do bubliny. Všetko v bubliny precítim (vreckovky pripravené 😉 ) a keď viem, že to mám poriešené, rozpustím bublinu. Pomáha stopercentne.
To je len hrubý náčrt jedného zo spôsobov, ako sa s tým rýchlo a jednoducho vysporiadať. Pochádza od lektora kurzov Vertikálnej reality (a autora Tachyonizácie) D. Wagnera.
Páči sa miPáči sa mi
a co sa vlastne potom stane, ked bublinu rozpustis?
Páči sa miPáči sa mi
Rozpustím tým úplne všetko, zmizne to, tým to odíde aj z môjho života a zase mám o jeden blok menej 🙂
Páči sa miPáči sa mi
a co zmizne z tvojho zivota, ten clovek?alebo co konkretne? vies daky priklad na to?
Páči sa miPáči sa mi
Človek z môjho života nezmizme, ten človek vo mne iba rozvibroval mentálny blok, problém, nespracované “niečo” vo mne, kdesi hlboko v podvedomí uložené. Metóda s bublinou bola iba príklad, ako sa rýchlo zbaviť svojich mentálnych blokov bez toho, že by vyvstala nutnosť skúmať, kde sa to vo mne vzalo, kedy to vzniklo, v súvislosti s čím atd. Reagovala som na slová Sun Belangelo “…. že len čo zistím, že na niekoho reagujem, začnem sa pýtať, prečo reagujem. Nie prečo je taký, ale prečo ja reagujem….” 😉
Týmto spôsobom som si rozpustila všetky mentálne vzorce, presvedčenia, negatívne osobné aspekty … na ktoré som natrafila za jeden rok od semináru a bolo to veeľmi husté a ťažké obdobie. Podarilo sa mi urobiť v tomto smere pre seba za jeden rok viac, ako za celých 20 rokov predtým (a to som posledné roky makala na sebe ako divá). Keď som sa takto krásne vyčistila, odblokovala, aj energia začala cezo mňa nádherne prúdiť a pri práci s energiami som už nedávala svoju vlastnú (ako to bolo po Reiky I, II, III), tým pádom som sa už nevyčerpávala (a odpadla aj nutnosť čistenia sa a iné veci).
Vyčistením som nadobudla schopnosti, ktoré sú človeku prirodzene dané…. a žiaľ u väčšiny tých “civilizovaných” aj blokované.
Pozor, tá metóda s bublinou je len taký stručný a hrubý náčrt, nie je to kompletný návod.
Páči sa miPáči sa mi
No a príklad…. tých príkladov je toľko, že neviem, ktorý vybrať 😀
Moja mama so mnou manipulovala/chcela manipulovať až do môjho zrelého veku. Štvalo ma to a vytáčalo, často som sa kvôli jej povahe trápila a plakala. Keď som si urobila bublinu, už sa ma to vôbec nijako nedotýkalo, nevzrušovalo ma jej správanie, odvtedy sa dívam na to s nadhľadom, s úsmevom, s láskou…
Takisto aj dcéra, ktorá sa vplyvom hormónov niekedy dostáva úplne mimovoľne do vytáčok, dokáže rozčúliť kohokoľvek v rodine… okrem mňa 😀 ostávam nad vecou, nerozčúlená a pokojná….
Páči sa miPáči sa mi
Ja jednému nerozumiem. Keď pracuješ s reiki, akú vlastnú energiu si dávala? Reiki je predsa pracovanie s energiou mimo tvojej vlastnej… Asi som niečo zle pochopila. Čo ťa to vyčerpávalo?
Páči sa miPáči sa mi
Pre Sun Belangelo: Do mňa síce išla “voľná” energia, ale keďže moje systémy boli zablokované, energia, ktorá išla odo mňa k môjmu objektu liečenia, už bola moja. To som vtedy nevedela, lebo učiteľ Reiky bol nezodpovedný blbec (nie je iba môj názor), dozvedela som sa to až vtedy, keď som už úplne vyčerpaná skončila na Vertikálnej realite.
Páči sa miPáči sa mi
Motylik,
naozaj bol nezodpovedný blbec? Nesprával sa nikdy v živote v nijakej situácii aspoň trošku rozumne? 😉
To, čo opisuješ, nevnímam ako liečenie reiki, vnímam to ako nevyladenie teba a tvojho systému na reiki. Prvá vec, ktorá sa pri “zasväcovaní” predsa robí, je odprasovanie tvojho energetického kanála. A potom, aj keď sa možno časom trochu zanesie a reiki tečie slabšie (môj prípad momentálne), ale vždy tečie. Ak tebe netiekla reiki, tak si nebola na ňu vyladená.
Ale ešte jedna vec je možná – že pre každého z nás presne v tej etape, v ktorej sa nachádza, je vhodnejší nejaký iný systém liečenia. Nepoznám Vertikalitu a tak neviem, o čom hovorím, ale je možné, že reiki pre teba v tejto etape nebolo vhodné a vhodná bola práve tá Vertikalita – že si s ňou vedela narábať lepšie ako s reiki. Ono nie je pre každého prístupné stať sa “dutou kosťou”. Hovorím, nepoznám Vertikalitu. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Páči sa miPáči sa mi
K Reiky: nemyslím si, po niekoľkých rokoch a mnohých nových poznatkoch a skúsenostiach (i skúsenostiach iných ľudí), že Reiky všeobecne je ten najlepší systém. V dobe pred 18. rokmi som bola k tomuto liečeniu privedená úplne spontánne. Urobila som si hned dva roky za sebou jednotku a dvojku, na trojku som čakala niekoľko rokov. Vtedy to bolo pre mňa dobré, vďaka nemu som si pomohla poriešiť niektoré zdravotné ťažkosti. Chcelo to však viac informácií, ako sa nám dostalo od lektora (a naozaj som nikdy od nikoho na neho nepočula nič dobré). Vhodný zasväcujúci je naozaj veľmi dôležitý kvôli “energetickým kanálom”, ale to som vtedy ešte nevedela.
Problémy sa mi postupne začali hromadiť, a vtedy mi do cesty prišla V.realita, priam v hodine dvanástej. Aj tam prišlo veľa ľudí zasvätených do Reiky (další boli kineziologovia, bol tam aj jeden jasnozrivý mládenec), sám D. Wagner bol kedysi zasvätený tiež. Pár vetami povedal, že to nie je dobré, ale viac sa k tomu nevyjadril. Akurát na konci seminára nás “preladil” opačne, ako sme boli “naladení” z Reiky. Vertikálna realita bol zlomový a obrovský moment v mojom živote, i v živote mojej rodiny.
Páči sa miPáči sa mi
Jajaaaaj sedii…. , tych nanosov je tolko, specialne s niektorymi ludmi, staci jedna veta v nelubozvucnej, starej znamej tonine, jeden pohlad a spusa sa automat, lavina …., tazko sa mi s tym pracuje …
Páči sa miPáči sa mi