Dnes (čo je niekedy inokedy ako “dnes”) som sa súhrou náhod zasa dostala k poznaniu 🙂 . Začalo to celkom nevinne – bola som na stránke administrovania blogu a vyhodilo mi tam upozornenie na komentár od osoby, ktorá sa už dávno neozvala. Tak som šla do komentárov, že si to prečítam – a nikde nič… Chvíľku som laborovala, potom som zistila, že to je odpoveď na nejaký môj komentár, čo som nechala na cudzom blogu (aj to niekedy robievam 😛 ), a šla som si ho tam prečítať. A rozum sa mi zastavil.
Ja som pri tom cudzom článku ešte kedysi v roku 2010 čosi komentovala. No a dotyčná osoba teraz vykopírovala časť môjho komentára, potom povedala viac-menej to isté inými slovami a doložila, že nechápe, prečo ja musím mudrovať a tváriť sa nejako (už si presne nepamätám, ako, ale moc lichotivé to zaručene nebolo 🙂 ).
Na okamih som sa zarazila. Danú osobu poznám ako inak inteligentnú a tieto osobné nevraživosti sú nad môj pochop. Začali už prvým komentárom k nejakému z mojich článkov, teda ešte v časoch, kedy som o jej existencii netušila a tak som svojím povestným jemnocitom nijako nemohla stihnúť dotyčnú osobu uraziť. Potom už vstúpil do hry môj jemnocit, uraziť sa mi podarilo 😛 a situácia medzi nami sa vyhrocovala stále k horšiemu a horšiemu. Neskôr sa stabilizovala, kdečo sme si off-line vysvetlili a potom už bola vlastne celkom v poriadku… a teraz zasa toto. Po asi roku úplnej odmlky.
😕
Nechápala som, prečo daná osoba pocítila znova potrebu zaútočiť a “osočiť”. A potom mi niečo dokliklo: Sama sa v poslednej dobe cítim stále pozitívnejšie. Vadí mi oveľa menej vecí (a ľudí) ako kedysi a keď sa dostanem do vývrtky, už to býva taká tá schizofrenická vývrtka, kde sa jednou časťou osobnosti strašne zavzdušňujem, kým druhá sa na to zhovievavo prizerá a chápe ma. (Priekak. Už nemám ako hrať obeť – už ma niekto chápe. 😕 )
A došlo mi, že ak je Univerzum uzavretý systém (ako ho ja vnímam), tak ťah jedným smerom musí nutne vytvoriť aj ťah opačným smerom. Ak ja sa polepším, niekto iný sa musí pohoršiť. Rovnováhu treba udržať.
Nejako sa mi to veľmi nepáči. Tak som dúfala, že tú negativitu jedného dňa celkom škrtneme… ale buď sa škrtnúť nedá, alebo som niečo pochopila výrazne nesprávne.
Ibaže… teraz, keď tomu takto rozumiem, prestáva to pre mňa byť “negativita” a je to skôr len “smutné”. Čo tiež nie je nijaká výhra, pretože aj smútok je parádne nízka vibrácia.
😕
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre Avatar2 Zrušiť odpoveď