Oli mi poslala pozvánku na nejaké stretnutie v Bratislave a keď som si ju pozrela, zarazilo ma slovné spojenie “DNA vesmíru”.

Neviem, napriek všetkým Kryonom a spol som DNA brala ako základný stavebný kameň pre reprodukciu a mám problém s predstavou, že by sa Univerzum reprodukovalo navonok – a pri reprodukcii dovnútra má, čo potrebuje, pretože má DNA nás.

No dobre… lenže vtedy mi došlo, že neviem, či DNA nie je vlastné len biologicky živej hmote… A voľne podľa princípu “ako hore, tak aj dole” (ktorému sa v teórii chaosu nadáva “fraktálny princíp”) som začala uvažovať, či sa z hmotného nedá odvodiť zákonitosť nehmotného. A zistila som, že si nepomôžem, pretože neviem zodpovedať na rôzne otázky z “hmoty”:  Má kameň DNA? Má vzduch DNA? Má atóm DNA?

Ak majú DNA, tak potom aj Univerzum potrebuje mať DNA.

Ak DNA nemajú, ozýva sa môj vrodený skepticizmus (ktorý rozvibrovalo už žitie v Haluzinách či kde).

Takže, ako to je – má kameň DNA?