Nedávno som dostala citát Miguela Ruiza, ktorý mi hodne, hodne pomohol… Ezoterika vždy rozpráva o tom, ako máme milovať ľudí. No, nech to točím, jak to točím, ja ľudí milovať schopná nikdy nebudem. Nanajvýš ak tolerovať. Keď ma niekto skutočne dohrieva, v poslednej dobe si poviem “keď stojí za to Otcovi, musí stáť za to aj mne” – a tým sa moja “láska” k ľudstvu vyčerpáva. Iste, po svete behajú jedinci, ktorých si vážim. Iste, po svete behá útla skupina ľudí, ktorých mám rada (alebo ich aspoň bez hocijakého zlého pocitu plne akceptujem takých, akí sú). Ale na celom veľkom svete nebehá jediný človek, ktorého by som milovala… seba nevynímajúc.
Donedávna som to považovala za nejakú moju osobnú úchylku. A teraz prichádza citát človeka, múdrosť ktorého si nesmierne vážim (aj keď s ním nie vždy súhlasím 😉 , ako aj inak) – dona Miguela Ruiza:
“Budem rešpektovať všetky stvorenia ako symbol môjho láskyplného splynutia s Tým-čo-ma-stvorilo pre večné šťastie ľudstva.”
(I will respect all creation as the symbol of my love communion with the One who created me to the eternal happiness of humanity.)
🙂 Ani slovo o milovaní. Rešpekt. A to zvládam. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Rozprávala som sa teraz s jednou kočkou, ktorá si zobrala moslima. Prvé, čo musela sľúbiť bolo, že ho bude rešpektovať. To, že ho bude milovať bolo až na druhom mieste 🙂 Aj vzťahy a priateľstvo sú založené len na rešpekte a dôvere. rešpekt nebýva slepý a nadopovaný hormónmi 🙂
Páči sa miPáči sa mi
“rešpekt nebýva slepý a nadopovaný hormónmi” – moja reč:D
Páči sa miPáči sa mi
pri takomto mi vždy napadne: dá sa sľúbiť rešpekt a láska na celý život?:)
Páči sa miPáči sa mi
kazdy miluje … tym SVOJIM sposobom … kde beries presvedcenie, ze to, ako miluju ini ludia, je ten spravny sposob, akym milovat?:)))))))) mne sa napriklad tvoj sposob prejavu lasky k tomu, co je, velmi paci. je osobity, nezny ako ziletka, ale je UPRIMNY A JE TVOJ a ja ho .. milujem/respektujem/vazim si/ … (pre mna su to synonyma) 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Pokora..naučila som sa pokore. Pred Bohom i pred životom. A hlavne pred láskou..
Pristupujem k nej už s pokorou..s veľkou pokorou.
Páči sa miPáči sa mi
Je fajn vedieť, že nie som sama, kto “nemusí” ľudí! A rešpektovať ich sa možno tiež niekedy naučím… no neviem, či to bude ešte v tomto živote.
Páči sa miPáči sa mi
Zaujímavé. Pre mňa v ezoterickom svete je toto asi najmenší problém, ľudí mám rada odjakživa, milujem ich. No dobre, niektorých viac a iných menej ale aj tak som presvedčená o tom, že v každom je viac dobrého ako toho zlého a jednoducho mám rada všetkých, aj svojich “nepriateľov”, aj tých, čo konajú podľa môjho názoru zlo, hoci, možno ich len rešpektujem 😀 Ale aj tak, všetci ludia ktorých som v živote strela, či tí dobrí alebo zlí boli pre mňa inšpiráciou a stále sú. Každý jeden ma niekam posunul, vďaka nemu som si dačo uvedomila a pod. a preto ich mám všetkých rada 😉 Ale zaujímavé so slovom láska mám celkom problém, ako som v poslednej dobe zistila…
Páči sa miPáči sa mi
“láska” aj “rešpekt” sú samozrejme naše ľudské pojmy a každý ich môže trochu inak chápať…čo sa týka vzťahu, myslím, že viem čo je to “milovať”, keď v každom vzťahu vieme pociťovať nejaké minimum a maximum, tak milovať chápem ako to maximum, ale myslím to vo vzťahu k blízkym ľuďom…tiež je pre mňa ešte nejasné ako sa dá milovať všetkých, úplne všetkých ľudí (keď ich aj nepoznám), ale hovorili o tom rôzni osvietenci, pár krát som mala také záblesky o tom, že to je naozaj možné, ale mám k tomuto osvieteniu ešte pomerne ďaleko…k rešpektu – myslím, že za skutočným rešpektom sa skrýva najmä porozumenie-a to tiež nie je ľahká vec, skutočne chápať ako ten človek čo prežíva, prečo koná ako koná…no potom ak máme toto pozorumenie, prestávame odsudzovať, kritizovať, hnevať sa, urážať sa a podobne… (skutočný) rešpekt je teda možno krok pred (skutočnou) láskou 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Mne sa princíp rešpektu dosť kryje s taoistickým wu-wei, “nezasahuj” (jedno ako príčina, druhé ako pragmatický prejav) – rešpektuj toho druhého/situáciu natoľko, že ich nebudeš “opravovať”. Niekedy je veľmi úzka a takmer nedefinovateľná hranica, pokiaľ to ešte je o pomáhaní a kde začína “nebabrať” a myslím, že si ju každý potrebuje určiť sám pre seba, ale keď si ju nájde, nie je to až také ťažké. 🙂 A krásne na tom je, že cez wu-wei sa človek naučí rešpektu. 🙂 (Hlavne keď s odstupom času zisťuje, čo všetko sa udialo, čo by bol znemožnil svojím zásahom.) A keď rešpektuješ, vyššie štádium je pokora – v mojom splynutie so všetkým, čo je, “začlenenie sa do prúdu”. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
rozumiem…presne minule som nad týmto rozmýšľala – kde je tá hranica zasahovania, je to veľmi relatívne vskutku…
Páči sa miPáči sa mi
pre mna to porozumenie nie je az tak nevyhnutne. Nemusime az tak dokonale chapat dovody, staci si byt vedomy toho ze aj ked dovod nepoznam, neznamena to ze neexistuje.
Páči sa miPáči sa mi
porozumením som nemala na mysli racionálne chápanie, ale skôr vnútorné intuitívne…proste stav duše
Páči sa miPáči sa mi
hm… večera na chvoste…škoda, že som sa už nažrala z tej konzervy 😀
Páči sa miPáči sa mi
😀
Páči sa miPáči sa mi