Countdown 2012: 86 – milujme našich nepriateľov

Láska je jediná sila, ktorá z nepriateľa dokáže urobiť priateľa… (Ono ani dobrý úplatok nie je od veci 😉 …):

Ja nie som z tých, čo by dokázali len tak “milovať” – a už vonkoncom nie “nepriateľov”. Ale mám svoju vlastnú verziu tejto múdrosti – vďačnosť. Moja verzia znie:

Buď vďačný za svojich nepriateľov, pretože keby neboli, niekto tie povahové črty mať musí a mohol by si to byť ty sám… 😛

A pretože dní na countdown ku “koncu sveta” 😛 je celý jeden rok a ja rozhodne nemám až takú zásobu humoru a odľahčenia, ak vy máte niečo, prispejte tým tiež! Použite kontaktný formulár a pošlite svoje nápady. Nesľubujem, že všetko sa dostane na stránku, ale aspoň tie salónnejšie veci by to mali zvládnuť 😛 …

Naspäť

Your message has been sent

Upozornenie
Upozornenie
Upozornenie

Varovanie!

31 thoughts on “Countdown 2012: 86 – milujme našich nepriateľov

    • 🙂 je to hlúposť len keď si o tom presvedčená, že to je hlúposť 🙂 Niekoho nenávidieť alebo sa ho báť neuveriteľne konzumuje tvoju energiu. Súhlasím so Sun, že je ťažké ich milovať, ale môžeš odpustiť, rešpektovať, nebáť sa, byť vďačná a zrazu zistíš, že nepriateľ ani nie je..

      Páči sa mi

    • 🙂 “To sa nedá” je samonastolené obmedzenie. Ako vieš, že “sa” to nedá? Že to nikto na svete nedokáže? Už si to skúsila? A znova? A znova?

      Princíp za tým je pochopiť, že celok potrebuje všetko. To všetko nám, jednej časti celku, nemusí byť vždy príjemné – ale potrebujeme to. Možno nie my, “indivíduum”, ale my-celok to potrebujeme, inak nie sme celok a ak nie sme celok, nie sme v rovnováhe a “šťastní”… A druhý princíp za tým je hľadať na nepriateľoch nie to, čo nás rozčuľuje, ale to, čo by sme mohli prijať. Napríklad moji “nepriatelia” majú radi deti. A mačky. (Síce dosť besným spôsobom, kŕmia ich lidlovským žrádlom pre psov 😦 , ale robia, čo môžu, v rámci svojho vlastného stropu. Nie je ich chyba, že ja mám strop inde – a nie je to ani moja chyba. Všetko-čo-je potrebuje oba stropy. 🙂 )

      Páči sa mi

      • Ja skôr rozmýšľam, kto sú moji nepriatelia. Ja neviem. Keď ich ja “nemám”, existujú? Možno ma niekto z duše nenávidí a ani o tom neviem. To sa počíta? 🙂

        Páči sa mi

      • U mňa je “nepriateľ” každý, kto ma rozčuľuje. Ak vás nerozčuľuje nikto, ste budhovia. Ak vás niekto rozčuľuje a vy si to v hlave premaľujete na “nerozčuľuje”, mate problém rovnako ako ja s tým mojím “som celkom kľudná”. Pre “nepriateľovanie” je podstatný antagonistický vzťah. Ja kontra niekto iný/niečo iné. Nie je to o nálepke, ale o našej reakcii na iných. Nie o nich; o nás. 🙂 Ergo: ak ťa nikto nerozčuľuje a ľudí máš v intervale od ľahostajný po obľúbený, nemáš nepriateľov. A už zasa hovorím o veciach, o ktorých nič neviem. 😛

        Páči sa mi

      • Ja som myslela, že nepriateľ je ten, kto mi chce zámerne škodiť, kto ide proti mne. A preto, aby mohol ísť proti mne, mal by byť na opačnom konci úsečky. Rozčuľuje ma veľa ľudí, ale to ešte neznamená, že to robia so zámerom. Môže to byť len môj predpoklad alebo aj môj problém 😀

        Páči sa mi

      • Sun, tak ja chápem nepriateľa inak. Skôr tak slovnikovo – teda niekoho, kto je nepriateľský, škodiaci, útočiaci. V boji je to protivník. Lebo keď som v nepohode, rozčúli ma aj roj komárov alebo spievajúci sused, ale to je môj problém, nie ich. 🙂 nepovažujem ich preto za nepriateľov. Je to všetko moje vnimanie toho, čo ľudia robia alebo čo sa deje a či si to stiahnem na seba ako útok, alebo nie. Ak áno, možno by som to vyhodnotila ako nepriateľský akt. Ale znechutiť, naštvať, rozčúliť ma alebo aj uškodiť mi (aj zámerne) dokáže občas ktokoľvek, vrátane mňa… Naše predstavy a zámery jednoducho niekedy na seba narazia, ale to je asi normálne.

        Páči sa mi

      • 🙂 ne-priateľ = opak priateľa
        Priateľ = priať = prijímať / alebo (do)praje mi

        Ja keď toto moje filozofovanie rozoberiem na drobné, tak opäť najväčším (ne)priateľom mne som ja sám a defacto (podľa mňa) takto môžem (mám) vnímať všetko (stredný rod) čo na mňa takto vplýva.
        Isto, ak to “obmedzím” iba na personifikovanú úroveň, tvári sa mi to zdanlivo ako iná téma, ale ak toto spravím, ako keby som úmyselne vytváral “hmlu” a predstieral, že toto je o inom – rôzne témy….takto to pripadá mne.
        Ergo: ak prestanem vnímať vplyvy ako nepriateľské, prestanem tak postupne vnímať samozrejme aj ľudí a aj môj úhlavný nepriateľ, bude preštítkovaný a môj náhľad/názor na neho sa začne preskupovať – prehodnocovať.

        Samozrejme delenie na ne/priateľský svet, jedno z ktorej strany ho budem deliť, ma na koniec asi začne obmedzovať vo svojom dualitnom vnímaní a budem potrebovať pre/za/ostriť objektív na celok a tým pádom TO získa pre mňa úplne iný zmysel a možno to začnem vnímať ako lásku / cez srdce….nie takú, že ja ťa ľúbim, ale milujem a chápem všetko vrátane seba (celý celok) Bezpodmienečne a toto je pre mňa zaujímavá méta, lebo niekde vo vnútri cítim, že sem sa chcem dostať 🙂

        Páči sa mi

    • Pheebs, hlúposť/múdrosť, je tiež dualitný nástroj a v dualite síce potrebný, ale trochu mu chýba “ťah na bránu”, v zmysle tam ja nejdem, to už je fakt somarina – zašprajcovanie sa, ale je to v pohode.
      Sú isté “prekážky”, ktoré potrebujú svoj čas, resp. každá nejakým bizarným spôsobom ako keby dozrievala a táto hold u teba ešte nemá zrejme svoj čas, alebo sme pozadu poniektorí ostatní a aj to absolútne ne-vadí, teda aspoň čo sa mňa týka :mrgreen: Krásny deň všetkým 🙂

      Páči sa mi

      • Kurňa to po-sudzovanie – porovnávanie, je taká kostrbatá záležitosť 🙂
        múdrosť – hlúposť
        zrelý – nezrelý
        popredu – pozadu
        som s tým spokojný – vadí mi to
        krásny – škaredý
        Pripadá mi to taká priebežná potreba určovania pozície, kde sa oproti môjmu okoliu nachádzam, aby sme vedeli skôr rozoznať nebezpečenstvo. Proste je to ako sonar na verbálnej úrovni, pomocou ktorého stále určujem svoju pozíciu a pozíciu toho, čo je okolo mňa…wao 🙂

        Páči sa mi

    • Myslím, že to nie je hlúposť. Naopak, je to pravdivé. Veľmi, veľmi pravdivé…
      Ak sa k iným chováš s láskou a úctou, robíš z nich svojich priateľov.
      A ak sa niekto nechce zmeniť a chce škodiť aj naďalej, minimálne si môžeš povedať, hm, tak takýto človek ja nechcem byť.
      Môžeš si cez vlastnosti niekoho uvedomiť, kým ty za žiadnu cenu nechceš byť 😀

      Páči sa mi

  1. pre mna nepriatel neznamena to iste co super. Super je skor spojeny s tym bojom, proste ide o to kto je lepsi, nie o nejaky vztah. Moze ma porazit, ale este stale to nemusi znamenat ze ma nema rad, len to ze bol v tej chvili lepsi. Nepriatel…neviem to celkom definovat, ale skor ako so slovami BOJ, ODPOR, SUPERENIE sa mi to spaja so slovickom NEDOVERA. Rozmyslala som ci si viem spomenut na nejakeho nepriatela, ale mam len ludi, ktori sa ku mne chovali nepriatelsky v istych situaciach.

    Páči sa mi

  2. Teraz to vyzerá, akoby sme tu boli sami cool ľudia a nepriatelia (teda tí zlí 😀 ) sú iní, druhí. Lenže, čo ak som aj ja pre niekoho nepriateľom? A nechcem byť… 😛

    Páči sa mi

    • Podla mna ja nie som, neverim tomu ze by ma niekto takto oznacil. Ze som sprosta, drza, neprijemna, to vsetko pripustam, aj ze niekomu prekazam, aj ze by ma niekto rad vypudil zo svojho zivota, ale ze by si niekto myslel ze som jeho nepriatel, to sa mi vobec nezda pravdepodobne.

      Páči sa mi

      • Ručíš za pocity a predpoklady iných? 😆 Čo ak máš alebo dokážeš niečo, čo je tŕňom v oku nejakého človeka… Je to len príklad, ale istí si nemôžeme byť nikdy. Veď už len v širokom merítku – sme geograficky na území, kde sa rozšírila kresťanská viera a tá je v protiklade, teda nepriateľom radikálnych Moslimov. Čo ak si tvoje správanie niekto nevysvetľuje ako prirodzenú drzosť, ale berie to ako osobný útok na jeho integritu? Ja teda za druhých ručiť nemôžem.

        Páči sa mi

      • Ja tiež neverím, žeby ma niekto mohol považovať za nepriateľa. Ale vážne neviem, či je to tak. Ja si žijem svoj život a neplním očakávania iných. Aj toto môže vyvolať nevraživosť a nepriateľstvo. Lenže s tým nič nenarobím, lebo ja nechcem žiť príbeh iných, ale svoj vlastný. Preto som tu.
        A možno máme zažiť aj ten pocit mať nepriateľa aj byť nepriateľom.

        Páči sa mi

      • Baby, ustúpte – prichádza frajer… 😀 😀 😀 Mňa už obvinili aj z čiernej mágie bez toho, aby som ju robila… Všetko je to o vnímaní jednotlivca. Moji nepriatelia sú o mojom vnímaní, ja ako nepriateľ iných je o ich vnímaní… 🙂 Myslím, že sa to volá “projekcia” – to, ako by si sa zachoval alebo čo by si si v tej situácii myslel ty, to premietneš do toho druhého. 1. Nerob predpoklady. 2. Neber osobne (pretože to nie je o tebe, ale o nich). 3. Spochybňuj aj svoje vlastné úsudky (pretože ťa mohla dobehnúť tvoja výchovou poškodená psychika). 4. Neskúmaj sa, ak situácia nie je práve o sebaspytovaní. 🙂 Myslím, že som práve rozšírila Ruiza. 😛

        Páči sa mi

    • Jarah, a čo ak záleží hlavne na vnímaní druhej strany? Vyzerá to tak, že každý vnimame nepriateľa inak a možno pre niekoho si nepriateľ fakt kvôli tomu, že si falošne nahlas spievaš v záhrade, keď niekto sedí na terase a v kľude pije kávu 😉 môj sused napríklad vie, že mi to lezie na nervy, ale jemu sa jeho spievanie páči. Má mi vyhovieť v mojich predstavách, aby som bola happy ja? Nevyhovie… Ale kebyže mi rozbíja okná na dome, alebo vedome ničí plot, asi to za nepriateľstvo budem považovať. Ale ja fakt neviem, koľkým ľudom som šliapla na otlak a môžu ma považovať za nepriateľa. Aj keď ja k nim nenávisť alebo zášť nepociťujem a to, ze som im ublizila ani neviem. Takže podľa mňa stačí hlavne sa vyhýbať úmyselnému ubližovaniu druhým, hlavne keď je to spojené so zášťou alebo nenávisťou. A hlavne keď viem, že druhá strana trpí a robím to aj tak.

      Páči sa mi

    • myslím, že môžeme len veci robiť s najlepším vedomím a svedomím a nikomu úmyselne neubližovať…
      chovať sa s láskou a snažiť sa pozerať očami toho druhého…chovať sa tak z najhlbšieho vnútra, z presvedčenia, lebo takí naozaj sme..nie o tom len hovoriť…myslím, že vtedy nemôžeme chybovať…
      ak nás aj napriek tomu niekto vníma ako nepriateľa, je to len o jeho postoji a ten môže zmeniť len on sám 😉
      nikto nemôže zmeniť postoj za nikoho iného
      tak, ako nikto nemôže vziať nikomu jeho sen, pokiaľ sa ho dotyčný sám nevzdá…;)
      Ak sa ich vzdáme sami, nikdy sa nenaplnia…
      Vzdávať sa netreba..a v žiadnom prípade nie svojich snov.. 😉 🙂 a oni sa naplnia

      Páči sa mi

      • Inak, prave dnes som bola svedkom jedneho rozhovoru, ked sa jeden typek zo vsetkych sil snazil zaujat poziciu nepriatela a druhy mu to nijako neumoznoval. Na vsetky snahy o konflikt odpovedal ustretovo. Ten clovek uz bol zufaly, uz skusal hocico a bohuzial, nemal inu moznost ako akceptovat ze momentalne sa poziciu nepriatela vystavat nepodarilo 😆 takze ono je to s tym nepriatelstvom dost zavisle z oboch stran. Ako na lasku, tak aj na nepriatelstvo treba dvoch (minimalne) 🙂

        Páči sa mi

      • Maatrioshka, môžem nesúhlasiť? 😆 Podľa mňa aj na lásku aj na nepriateľstvo si vystačíme sami. Ale možno rozprávame o úplne rozličných veciach, nie? 🙂

        Páči sa mi

      • no ja neviem. ale povedz mi ako mozes byt nepriatelom niekoho kto ti v tejto bohumilej cinnosti neustale hadze polena pod nohy, sak to po case otravi aj svateho 😆 skusis a nic, zase skusis-nic a zas -a nic, no ma na toto dakto nervy?sak to musi byt strasne demotivujuce 😆

        Páči sa mi

      • “tomu, kto klope, otvoria”… Alebo aj nie. Ja som klopala, pozreli si ma, neotvorili mi a tak som sa vrátila späť. Mohla som tam zostať trčať až do konca dní, ale vtedy ma to nenapadlo… tak možno nabudúce. 🙂

        Páči sa mi

      • niekedy sa veci dejú nezávisle od našej vôle..
        a aj keby sme veľmi chceli, nevieme to ovplyvniť…
        možno až do určitého momentu, kedy je ten správny čas..lebo všetko pod nebom má svoj čas..
        je čas umierania i čas zrodenia
        čas plakať i čas radovať sa
        čas nenávidieť i čas milovať..
        všetko má a chce svoj čas a nedá sa to urýchliť, pretože ten čas nezávisí od nás.
        Je to náš čas ale nezávisí od nás

        Páči sa mi

Napísať odpoveď pre Pheebs Zrušiť odpoveď