Včera a dnes som mala niekoľko zážitkov, že mám chuť poďakovať Univerzu za to, že tu je aj pre mňa… Po dlhom čase som včera vzala do rúk kyvadlo a odrazu išla energia tak silno, že som ruku neudržala nehybnú, ale sa triasla ako žabie stehienka, keď do nich pustíte volty… Nádherná, láskavá, všetko nulujúca energia… A dnes, po ceste k veterinárovi a späť, mi každý smeť bol odfúknutý z cesty, pretože už by som neuniesla nijaké príkorie…
Proste dnes som namäkko a cítim potrebu poďakovať Univerzu za to, že ma nikdy nepustilo k vode, že ma podržalo, aj keď som bola odporná a útočná, a že vždy stojí v úzadí a čaká, kedy sa konečne znova preberiem a začnem komunikovať…
Ďakujem za to, že ma milujete. 🙂
(A… milé Univerzum, váž si, že som ti tú pieseň nezaspievala osobne. 😛 Až taká odporná nikdy nebudem. 😀 )
Yesss 😀
Páči sa miPáči sa mi
niekedy mavam aj ja pocit, ze sa Univerzum o mna stara, ale zas niekedy, ze ma moju malickost hlboko v pazi (salam / parky) …………..
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Lenže pre Univerzum neexistuje “niekedy áno, niekedy nie” – je to vždy “áno” v závislosti od toho, čo si želáš vidieť. 😛 Ja som mala posledný mesiac taký, že sa mi všetko kazilo pod rukami… proste som sa zobudila a automaticky som hľadala, čo sa zas pokazí. Vnútorne som bola síce OK, ale stálo ma obrovskú energiu odfiltrovávať negativizmus z môjho vnímania. Keby nie vnútorného monológu, chytím depku jak Kanada. Úplne najšialenejšie už bolo, keď som začala vybavovať svoj vlastný náhrobný kameň… vedela som, aké je to uletené, ale nemohla som inak… len som zatínala zuby… do včera. 🙂 A ak sa to vráti… nuž, mám dve ruky a na každej mám po jednom prostredníku. 😛
Páči sa miPáči sa mi
😀
Páči sa miPáči sa mi
nápodobne 😀
Páči sa miPáči sa mi