Včera a dnes som mala niekoľko zážitkov, že mám chuť poďakovať Univerzu za to, že tu je aj pre mňa… Po dlhom čase som včera vzala do rúk kyvadlo a odrazu išla energia tak silno, že som ruku neudržala nehybnú, ale sa triasla ako žabie stehienka, keď do nich pustíte volty… Nádherná, láskavá, všetko nulujúca energia… A dnes, po ceste k veterinárovi a späť, mi každý smeť bol odfúknutý z cesty, pretože už by som neuniesla nijaké príkorie…
Proste dnes som namäkko a cítim potrebu poďakovať Univerzu za to, že ma nikdy nepustilo k vode, že ma podržalo, aj keď som bola odporná a útočná, a že vždy stojí v úzadí a čaká, kedy sa konečne znova preberiem a začnem komunikovať…
Ďakujem za to, že ma milujete. 🙂
(A… milé Univerzum, váž si, že som ti tú pieseň nezaspievala osobne. 😛 Až taká odporná nikdy nebudem. 😀 )










Napísať odpoveď pre Sun Belangelo Zrušiť odpoveď