Normálne nie som veľmi “citová” a “lásková”, ale na Facebooku som našla na stránke Walking My Talk pekný citát a tak si myslím, že keď už nič citovejšieho nevypotím ja, nechajme hovoriť tých, čo sa vyznajú viac 😛 :
Žiarlivosť, hnev a nenávisť z nás odožierajú. Keď nie sme vnútorne vyrovnaní, tieto emócie nás dokážu potrápiť a otráviť… Ak si predstavíš, ako žiarlivosť pomaly užiera z tvojho srdca a mysle, telo sa čoskoro pridá a bunky sa začnú tiež navzájom požierať…
Nechaj to tak, každý robí najlepšie, ako vie, s poznaním, ktoré má, a keď niekto miluje niekoho iného a nie teba, potom akceptuj, že si zvolil byť s niekým iným a čím skôr si na to zvykneš, tým rýchlejšie sa vieš pohnúť ďalej a stretnúť niekoho, kto je ideálny partner pre teba.
Ak uveríme, že dokážeme byť šťastní len s jedinou osobou na svete, potom premrháme hodne času čakaním na túto správnu osobu a takisto keď sa objaví, vystavíme ju vysokému tlaku, aby bola pre nás všetkým… — Allison Sara
Ak si chceme zhmotniť láskavejší život, nemôžeme ho zhmotňovať z pocitu nedostatku. No a kde vziať a nekradnúť, keď v našom živote nie je nikto, kto by nám venoval všetku pozornosť a náklonnosť? Že by nebol? Vždy je tam jeden, ktorý pre nás urobí, o čo ho požiadame – my sami. Preto prvý “cit”, čo by sme si mali pestovať, je láska k sebe. OK, pri minulých diskusiách som zistila, že to slovo “láska” je také gumené, že si s ním neviem dosť dobre rady – ale skúsme sa aspoň akceptovať takí, akí sme, a voči vlastným “nedostatkom” si vytvoriť zhovievavé pousmiatie.
Keď si sami dokážeme zabezpečiť základný prísun akceptácie, neprepadneme nutkaniu hľadať ju vonku, u iných ľudí – a neprepadneme nutkaniu privlastňovať si každého, kto sa na nás milo pozrie, a urobiť mu zo života zlatú klietku.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
6 odpovedí na na “Nenúťme iných byť pre nás všetkým”
Ja mám občas taký pocit, že láska je veľmi zle chápaná v tejto dobe. A teraz nehovorím o tom, ako sa zmenilo jej vnímanie a pod. Pripájam pre objasnenie úryvok z knihy od Abdrushina, ktorý ma veľmi zaujal a úplne vystihol dnešné vnímanie lásky vo svete:
“Náboženství lásky je falešně chápáno, mnohostranným zkreslením a znetvořením, pojmu láska; neboť největší částí opravdové lásky je přísnost! To, co se dnes nazývá láskou, je všechno jiné než láska. Když se půjde tak zvaným láskám neúprosně k jádru, tak tam nezůstává nic než sobectví, ješitnost, slabost, pohodlnost, domýšlivost nebo pudy.
Opravdová láska nebude pohlížet na to, co se druhému líbí, co je mu příjemné a způsobuje mu radost, nýbrž ona se bude řídit pouze tím, co druhému prospívá! Nezáleží na tom, zda to druhému způsobuje radost či nikoliv. To je pravá láska a služba.”
PS: Objavila som tvoj blog len nedávno a občas mám ešte problém zorientovať sa v ňom, ale tvoje články ma úplne dostali! V tomto “biznise” som viac-menej nová, ale veľmi sa mi páči to, o čom píšeš a ako to dokážeš podať. S takým tým bojovným spravodlivým tónom:)
Držím ti palce pri písaní nových článkov, postupne sa pokúsim prelúskať ku všetkým:)
Páči sa miPáči sa mi
Sorry, ale s tým Abdrushinom mám problém – a výrazný… 😦 Totiž “sobectví, ješitnost, slabost, pohodlnost, domýšlivost nebo pudy” sú všetko len posúdenia, ktoré robí jedinec a iný jedinec by tie veci mohol vyhodnocovať dosť odlišne. Navyše “Opravdová láska nebude pohlížet na to, co se druhému líbí, co je mu příjemné a způsobuje mu radost, nýbrž ona se bude řídit pouze tím, co druhému prospívá!” mi znie ako “ja viem lepšie, čo je pre teba dobré – a pretože ťa “milujem”, budeš robiť po mojom!” Normálne sa mi otvára nožík vo vrecku…
Nepoznám Abdrushina a neviem, ako to myslel a nakoľko ide o skreslenie dané prekladom. Ale ako také tie myšlienky idú dosť výrazne proti môjmu osobnému presvedčeniu. Podľa mňa je láska niečo, čo nevychádza z ega a jeho predstáv, ako by veci a tí druhí mali byť, ale z radosti, že vôbec sú, nech už sú hocijakí. Nie z túžby vlastniť a prispôsobovať svojej predstave (tzv. pygmalionovský efekt), ale akceptovať a nechať rásť vlastným tempom a vlastným spôsobom. A hlavne NESÚDIŤ, pretože naše hodnoty sa z času na čas menia a nehovoria nič o tom druhom, ale len o nás v danom okamihu. 🙂
P.S:: To, čo píšeš o tom “bojovnom spravodlivom tóne” je vlastne to isté – presadzovanie svojho názoru nad názory iných. Myslím, že sa potrebujem zasa trochu poanalyzovať. 😕
Páči sa miPáči sa mi
Nebuď na seba tvrdá, mne sa páči spôsob akým sa vyjadruješ, je to svojské a je to zaujímavé!
Ak by si mala niekedy čas, prečítaj si Abdrushina, možno by sa ti niektoré veci páčili, je to trochu dlhšie čítanie, priznávam, ale nudiť sa nebudeš:D
Možno to, čo som preposlala, znie takto ako vytrhnuté z kontextu. Moja chyba.
Páči sa miPáči sa mi
V detstve sme sa hrávali so slovami. Opakovali sme jedno slovo, až kým neznelo ako iné. Zo slova láska takto vznikne skala. A takéto prepojenie sa mi vynorilo ako prvé. Naďabila som na dohodu, ide sa “odskalovať” 😀
Páči sa miPáči sa mi
🙂 minule sme tu riesili,ze co je opakom lasky. tak taka skala by to tiez v istom zmysle byt mohla. Laska by mohla byt poddajna, makka a tvarna a taka skala je nehybna, tvrda a len velmi velmi tazko tvarovatelna. zaujimave 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Veru, aj by to sedelo. Zo skaly sa pretvarujeme na lásku. Tvarovaniu zdar! 😀
Páči sa miPáči sa mi