Časť z konverzácie medzi Nikom a Duhovymotyl pri jej článku mi poslúžila ako nápad pre tento článok… Nič svetoborné, len taká malá “rekapitulácia”.

Nikova odpoveď v Duhovymotyl zarezonovala tak, že vyhodila na svetlo uhol pohľadu, ktorý pre mňa v tej odpovedi nebol… Spojila sa u Duhovymotyl s konkrétnou situáciou a Duhovymotyl napísala:

Mala som životné obdobie, kde som evidentne videla svoju snahu, až takmer na hranicu vyhorenia, ale pochopenia z druhej strany som sa nedočkala /nešlo v tom ale o mňa, ale o zmenu nejakého systému a ich pohľad naň/ . A z Tvojho komentára mi vyznieva, že ak môj zámer bol dostatočne silný, tak k tomu môže stále dôjsť napriek tomu, že ja v tom konkrétnom systéme už niekoľko rokov nie som prítomná.

Každý človek, ktorého v živote stretneme, na nás zanechá istý energetický odtlačok. Je to podobné ako každá vec, ktorú v dennom živote postretneme, zanecháva na našom mozgu nejaký odtlačok. Aký hlboký a trvácny ten odtlačok bude, to závisí od sily emócií, ktoré sa s ním spájajú – a podľa mňa to nemusia byť len emócie danej situácie, ale ak nám pripomenie inú emocionálne nabitú situáciu z minulosti, tak sa spája s jej emóciou a získava jej hĺbku. Preto si napríklad pamätáme zdanlivé prkotiny a preto aj zdanliví “okoloidúci” v nás dokážu zanechať silné “vaaaau!”…

Len čo sa odtlačok vytvoril a bol dostatočne hlboký, aby sa neprepísal iným odtlačkom, beháme s ním po svete až do konca života. Možno v dnešnej situácii s ním nevieme nič urobiť a správame sa tak, ako doteraz – sme okrúhle koliesko, ktoré sa dostalo do styku s ozubeným kolieskom. Ozubené koliesko po ňom skĺzlo, ale niekde zanechalo vryp.

Istými životnými situáciami sa ten vryp na hladkom koliesku prehlbuje a odrazu vzniká jamka, do ktorej náš odtlačok hladko zapadne – a človek si spomenie na svoj zážitok (alebo aj nie) a začne sa meniť. Je to tak, ako povedala Duhovymotyl: nič nedosiahneme, ale naša stopa zostáva prítomná v jeho živote a možno už sme dávno z jeho príbehu preč (a možno aj zo života), ale keď sa vytvorí dostatočne veľká “jamka”, náš vplyv sa prejaví, ak je preňho “ekologický”.

Všetko, čo robíme, hovoríme a dokonca aj myslíme, zanecháva nejaký odtlačok na iných. Nemáme nad tým nijakú kontrolu, lebo interpretácia (=vytváranie odtlačku) sa deje na ich strane. Preto je také dôležité dostať pod kontrolu svoj temperament a sebadôležitosť, aby sme za sebou zanechávali cestu príležitostí, nie cestu spúšte. To je zasa to, čo som pochopila z Lilahinho komentára pri tom istom článku ja.

Z tohto pohľadu chápem teraz aj tých, čo mi podsúvali “čiernu mágiu” – mali pravdu v tom ohľade, že som nemala ani temperament, ani sebadôležitosť pod kontrolou a mohla som vytvoriť negatívne odtlačky na iných. Ale aj tak také označenie bolí niekoho, kto mágiu spája s úmyslom a “čiernu mágiu” s úmyslom poškodiť. Ak by som mala byť dôsledná, tak práve vtedy páchali oni “čiernu mágiu” na mne – ale ja dôsledná nebudem, pretože na tom v konečnom dôsledku vôbec nezáleží. Nezávisle od odtlačkov, ktoré na nás denne život zanecháva, máme dnes už k dispozícii dostatok energie a nástrojov na to, aby sme sa vedome rozhodli, ktoré budeme prijímať a ktoré nie… A ako to funguje? “Ak sa to necíti dobre, nie je to tvoja duša. Ale ak to bolí, tak sa tomu aj tak treba venovať, pretože niekde v tebe je niečo, čo bolí (=reaguje, rezonuje). Treba to ošetriť v tebe, nie navonok a vo vzťahu k iným ľuďom.” 🙂 Moja troška múdrosti do ezoterického oceánu. 🙂 Ďalšie “vynaliezanie teplej vody” 😛 (toto bol zjavne tiež taký superpozitívny odtlačok na mne).