Toto je výťah z ďalšieho videa od Margaret Lynch k tomu, ako zhmotňujeme blahobyt z tretej čakry (solárny plexus), z centra našej úžasnosti. No, obávam sa, že pre mňa toto bude absolútne bolestivé – také bolestivé, že včera mi počítač odmietol prehrať to v kuse a musela som miesto toho robiť prípravu cez poklopkávanie dohody na koreňovej čakre, ktorá ma až tak nebolí… Tak, ide sa na vec:
Negatívna dohoda v solárnom plexe, ktorá sa odráža na našom blahobyte a hojnosti, má do činenia so spôsobom, akým konáme v svete – a ktorý priťahuje alebo odpudzuje od nás blahobyt a peniaze.
Nadýchnite sa, uvoľnite sa a zatvorte oči. Predstavte si, že ste dobre oblečení a stojíte v miestnosti, v ktorej je nejakých 30-50 iných ľudí. Ak pracujete v podniku, tak týchto 30-50 ľudí bude váš šéf, manažment, kolegovia, ľudia, ktorí závisia na výsledkoch vašej práce a ľudí, ktorí rozhodujú o výške vášho platu. Ak podnikáte, chcete mať v miestnosti ľudí, ktorí predstavujú váš cieľový trh, teda každého, koho považujete za perfektnú klientelu/zákazníkov/príležitosť.
Takže stojíte tam pred tými ľuďmi a chcete niečo povedať nahlas. Povedzte nasledovné:
“Som úžasne dobrý v tom, čo robím. Som doslova hviezda v tom, čo robím. Absolútne si zaslúžim byť za to dobre platený!”
Ak máme túto dohodu, tak budeme mať s týmto cvičením problém, možno budeme pociťovať paniku alebo nechuť.
Táto afirmácia/preslov skutočne spúšťa zmeny v našom živote, pretože negatívna dohoda tretej čakry je dohoda byť neviditeľný, “vyhovovať”; držať svoje skutočné talenty a svoje skutočné “ja” pod pokličkou, mimo dohľadu ostatných. Miesto toho, aby sme boli tým, čím by sme radi boli – a čím by nás možno aj tí ostatní chceli/potrebovali mať, držíme sa v úzadí a nevynikáme.
S týmto pocitom potom zažívame negatívne dopady z toho, že nedokážeme povedať svetu, že máme svoju hodnotu a zaslúžime si peniaze presne za túto jedinečnú dohodu.
Margaret Lynch ako príklad uvádza Keri Ransomovú. Bola samostatne vychovávajúca matka dvoch detí bez vzdelania a aby ich uživila, šoférovala školský autobus. Neskôr, keď odrástli, doštudovala, šla do podniku a vypracovala sa úplne zdola až do stredného manažmentu so šesťciferným ročným príjmom. A napriek tomu mala pocit, že nerobí to, čo by mala – chcela pomáhať iným. Miesto toho však žila život, aký by mala žiť, aby vychovala svoje deti – zarábať dostatok peňazí. Žila ako automat, robiac veci, ktoré bolo treba urobiť, ale z ktorých nedostávala nijaké uspokojenie. Správala sa z predpokladov “takto sa správa matka”, “toto matka robí”, “takto sa správa zamestnanec”, “takto sa robia rozhodnutia”… Všetko toto boli presvedčenia, ktoré prichádzali zvonku – neboli to jej vedomé rozhodnutia, ale vovychovávané predpoklady.
Keri hovorí, že viedla veľmi prísny, nalinkovaný život, ktorý ovládali veľmi prísne očakávania, kým smie byť, čo smie povedať a čo smie urobiť… Celý jej život bol venovaný tomu, aby sa postarala o svoje deti a naplnila ich potreby a dala im príjemný život. Odrazu zistila, že je to akoby žila v dome (=postoje a presvedčenia vybudované na jedinej dohode) a ten cez noc zmizol a nechal len základy – bolo jasne vidno to, na čom bol celý dom postavený. Zistila, že v záujme napasovania sa na predstavu o matke prestala žiť svoj vlastný život a nevenovala pozornosť svojim vlastným potrebám. Pre kreativitu, teda robenie vecí “po svojom”, v jej živote nebol priestor. A pretože sa správala spôsobmi, aké sa od nej očakávali, spadla do rutín a nahromadila si hodne vysoký dlh – neriešila situácie tak, aby sa dlhu zbavila, ale ako “by sa mali” riešiť.
Keď toto pochopila a “odpoklopkávala” si svoju dohodu, vyštartovala celkom nový biznis a hlavne zdvihla nesmiernym spôsobom svoju energiu, pretože cez poklopkávanie uvoľnila všetku energiu, ktorou potláčala dovtedy svoje osobné potreby a priania a nádeje a predstavy… Odkedy vyštartovala do novej oblasti, začala robiť veci, čo ju bavia, a za nejakých 6 mesiacov zredukovala svoje šesťciferné dlhy na polovičku. Začala robiť veci, o ktorých dovtedy len snívala – a teraz si nimi zarába.
A teraz cvičenie:
Keď máme strach, že ak vyjadríme svoje potreby, sny a priania, budeme totálne “nepatriční” a smiešni a budú nás odsudzovať, tak dokonale blokujeme tretiu rovinu zhmotnenia – solárny plexus. Zasa použijeme EFT na to, aby sme poklopkávaním vyčistili všetky tie strachy a obavy, ktoré nás môžu držať v samonastolených obmedzeniach.
Pri poklopkávaní budeme absolútne otvorení a úprimní ohľadne toho, čo cítime; môžeme pokojne aj trochu preháňať.
Zasa si predstavme, že stojíme v miestnosti plnej ľudí z biznisu a ideme poklopkávať (na videu 14:10, body sú popísané aj tu):
- obočie/”Och, Bože!” (KLIK! Och, Bože… Začíname mojím obľúbeným vzdychom. 😦 )
- vonkajší kútik oka/”Toto je desivé.”
- pod okom/”Musím z tejto miestnosti vypadnúť!”
- pod nosom/”Také desivé.”
- brada/”Som teraz taký zraniteľný.”
- pod kľúčnou kosťou/”Najradšej by som sa vyparil.” (KLIK! Viete, že som sa kedysi prihlásila do speváckej súťaže, ale deň pred vystúpením som dostala taký zápal hlasiviek, že som nemohla ani len dýchať, nie to ešte spievať?! 😦 )
- temeno hlavy/”Cítim svoju dohodu zostať neviditeľný!” (KLIK!!!! Viete, že som kedysi vyhrala súťaž textárov piesní – ale výsledky nikdy nevyhlásili? Už vtedy som dokonale zhmotňovala… 😕 )
- obočie/”Nemôžem povedať: ‘Som výborný v tom, čo robím.’”
- vonkajší kútik oka/”Nemôžem to vysloviť nahlas.”
- pod okom/”Som len sivý priemer.”
- pod nosom/”Toto chcem, aby ľudia počuli.”
- brada/”Pretože to vidím jasne – odsudzujú ma.”
- pod kľúčnou kosťou/”Pozerajú na mňa skepticky.”
- temeno hlavy/”Sú šokovaní a urazení, že som to povedal.”
- obočie/”Rozhodne ma odsudzujú.”
- vonkajší kútik oka/”Špekulujú, či som dosť dobrý.”
- pod okom/”Čo si o sebe myslí, že je?!”
- pod nosom/”Och, najradšej by som sa skryl a zmizol.”
- brada/”Nechcem byť takto zraniteľný.” (Ľudia, tento KLIK! muselo byť počuť až v Austrálii… 😦 )
- pod kľúčnou kosťou/”Teraz sa cítim totálne zraniteľný.”
- temeno hlavy/”Toto je naozaj desivé.”
- obočie/”Nikdy by som nepovedal nič podobné.”
- vonkajší kútik oka/”Nie je to v poriadku!” (KLIK. “V poriadku” je len to, o čo nestojím. 😕 )
- pod okom/”Na toto mám pravidlo.”
- pod nosom/”Toto sa jednoducho nepatrí.” (KLIK-KLIK-KLIK… 😕 )
- brada/”Prisľúbil som si, že nikdy nebudem natoľko vynikať.”
- pod kľúčnou kosťou/”Že nikdy nebudem natoľko viditeľný.”
- temeno hlavy/”Verím, že mám úžasné talenty a jedinečné schopnosti, ale nechcem to povedať nahlas. Nechcem to vyjaviť ľuďom.”
- obočie/”Odsúdia ma.” (KLIK už po x-tý raz.)
- vonkajší kútik oka/”Zavrhnú ma.” (KLIK, KLIK znova.)
- pod okom/”Budú skeptickí voči mojim schopnostiam.” (KLIK, KLIK… pekný mentálny konštrukt… ale aj tak som mu uverila. 😕 )
- pod nosom/”Je to všetko príliš desivé.”
- brada/”Cítim svoj prísľub zostať neviditeľný.”
- pod kľúčnou kosťou/”Pretože najradšej by som sa hneď teraz vyparil.” (KLIK… v tomto bode obvykle opúšťam situáciu. 😦 )
Tak, a teraz to pekne predýchame. (Aj keby som dýchala 100 rokov, nepomôže mi to. 😦 ) Potrebujeme sa zbaviť všetkého toho strachu a stresovej reakcie, čo sa dostaví, keď si takúto situáciu premietneme. Pozrime sa znova na obraz našej miestnosti plnej ľudí a všimnime si, ako sa po tom, čo sme si povedali všetko od duše, atmosféra obrazu skľudnila. Pozrime sa aj na ľudí v miestnosti. Často sa zmenia aj oni – nevyzerajú tak prísne a posudzovačne, skôr otvorení a priateľskí. Ak však ešte stále máme nejaké emocionálne záchvevy a chce sa nám z miestnosti zdrhať, urobme si ešte jedno kolo poklepkávania presne s tými istými vyjadreniami (alebo ak vás napadnú nejaké “vaše”, tak proste niektoré vety nahraďte vašimi vlastnými; u mňa to bude slovo “trápne” a “trapas” a “zosmiešnenie” vo všetkých vôňach a farebných prevedeniach). Celým týmto poklopkávaním vymazávame stresovú reakciu útek/útok, ktorá sa nám s danou dohodou spája, a nulujeme emocionalitu situácie.
Keď už nemáme cukanie utiecť, zaliezť a skryť sa, môžeme nahradiť starú dohodu nejakou pozitívnou – znova cez rundu poklopkávania. Pozitívna dohoda v tejto čakre znie: si jedinečný, si nenahraditeľný a tvoj pohľad, tvoju osobnosť a tvoje silné stránky potrebuje mnoho ľudí. Lenže nikdy nezistia, kto si, pokiaľ to neprejavíš. S peniazmi a blahobytom sa to spája tak, že dostaneš od “trhu” toľko peňazí, koľko úžitku vieš ponúknuť – a koľko ľudí o tom vie.
- karate/”Napriek tomu, že skutočne cítim nutkanie zostať neviditeľný a zviditeľniť sa je desivé, dohodu o neviditeľnosti som uzavrel z istého dôvodu a plne rešpektujem, ako sa pri nej cítim. Aj keď má celá táto predstava napína, mám mnoho presvedčení, ktoré sa od nej odvodzujú. Naučil som sa ich od svojej rodiny. Rozhodujem sa však rešpektovať, že som jedinečný, jediný svojho druhu a skutočne som dobrý v tom, čo robím. A hoci ma to ešte stále desí a cítim sa zraniteľný, nesmierne ma baví ukazovať svetu, čo dokážem. Vkladám celú svoju dušu do toho, čo robím, a skutočne rád to dávam najavo. Rozhodujem sa rešpektovať aj toto.”
- obočie/”Naozaj som rád taký, aký som.”
- vonkajší kútik oka/”Moje vzdelanie, moje schopnosti, moje talenty.”
- pod okom/”Tie špeciálne kvality, ktoré prinášam do svojej práce.”
- pod nosom/”Svet to všetko naozaj potrebuje.”
- brada/”Strávil som veľa času tým, že som to všetko zľahčoval. Skrýval. Bol neviditeľný.”
- pod kľúčnou kosťou/”Strávil som veľa času tým, že som sa snažil byť niekým iným. Rešpektujem to.”
- temeno hlavy/”Ale úplne rešpektujem, aký jedinečný som.”
- obočie/”Ako veľmi rád hovorím o svojej práci.”
- vonkajší kútik oka/”Vkladám do nej svoju celú dušu.”
- pod okom/”A skutočne rád by som sa o to podelil s viacerými ľuďmi.”
- pod nosom/”S mnohými ďalšími ľuďmi.
- brada/”A absolútne si zaslúžim prijímať.”
- pod kľúčnou kosťou/”Prijímať na základe toho, čo dávam.”
- temeno hlavy/”Na základe mojej jedinečnej hodnoty.”
- obočie/”Rozhodol som sa postaviť tu…”
- vonkajší kútik oka/”…a zažiariť svojím jedinečným svetlom.”
- pod okom/”S mojím srdcom otvoreným tak, aby ho všetci videli.”
- pod nosom/”Plne uznávam, že som zázrak.”
- brada/”Som hviezda.”
- pod kľúčnou kosťou/”A dovoľujem aj všetkým ostatným, aby aj oni žiarili naplno svojím vlastným svetlom.”
- temeno hlavy/”Pretože ja som sa rozhodol žiariť naplno svojím vlastným svetlom.”
- obočie/”Ako ja žiarim svojím svetlom…”
- vonkajší kútik oka/”…celý vesmír mi odpovedá.”
- pod okom/”A na základe mojich činov…”
- pod nosom/”…dostanem späť…”
- brada/”…presne to isté.”
- pod kľúčnou kosťou/”V peniazoch a blahobyte, uznaní a podpore a vo všetkom, čo si prajem.”
- temeno hlavy/”Vstupujem do tretej roviny zhmotnenia, ako sa zbavujem svojej dohody byť neviditeľný.”
Tak toto je haluz. Ked si predstavim to cvicenie, tak nielen ze by som to urobila s velkou chutou, ale este by som chcela pri tom kludne aj vyliezt na stol aby ma vsetci videli 😀 tato cakra mi asi fici riadne, co je dost divne, kedze korenova pokrivkava, ked sa tak na tom kuknem tak ja necitim ze by som si zasluzila byt tu na zemi ale hlavne moja jedinecnost mi pripada dokonala. Trochu divnuo, ci v tom nebude daka kuleha 😉
Páči sa miPáči sa mi
Vôbec to nebol problém si to predstaviť…dnes 😆
Boli tam ale také zvláštnosti….mal som zlatý oblek a žiaril som na okolie…oslňoval som…okolie bolo ako obecenstvo…boli tam pre mňa…mal som pocit, že je to správne….potom som začal poklopkávať 😀
Bolo to úžasné…zimomriavky po celom tele…niečo sa hýbe…vystreľuje to…mizne, resp. mení sa…bol to kŕč a uvoľňuje sa
Chcel som byť slnko na úkor svetla celého vesmíru-odplata za obdobie temna :oops:…zvláštne, teraz sme všetci ružovo-belasí a skôr ako keby sme splývali…zapadáme do seba <3…takto to má byť…slzy sa mi hrnú do očí, ale zostávajú iba na krajíčku…je to oslobodzujúce
Heli, VEĽKÁ vďaka za tento vhľad 😀
Páči sa miPáči sa mi
a veru ja tebe zas dakujem, lebo teraz som preklepala aj ja, sice pri tom som nic zvlastne necitila, ale ked som si to preklepana predstavila znovu, nemam chut, ani len sa postavit, nie to este liezt na stol, ani hovorit sa mi nechce, len ziarit 😀 akoze no, tak tu ma mate 😀 je to take pokojnejsie, to predtym bolo ovela akcnejsie, ukricane (ale aj to som si celkom uzivala 🙂 )
Páči sa miPáči sa mi
mam taku otazku, neviem ci ju umiestnujem spravne, ale za pokus to stoji .. a budem velmi rada ak by ste ma potom pripadne odnavigovali do spravnej sekcie … minuly rok som presla mnohymi vnutornymi zmenami v suvislosti s doriesenim minulosti a vlastne riesenim aj sucasnosti. Tento rok mam taky vnutorny pocit, ze to vsetko treba nejako uzavriet – zaokruhlit a odrazit sa …, tiez to, ze mam zacat budovat nieco nove, vyslovene to citim ako keby som sa drala z nejakej vakuoly von .., ale som totalne dezorientovana …, riesim pracu aj zvazujem podnikanie, mam milion napadov …ale ja neviem kde, niekde som blokovana, nieco ma stale drzi a ja neviem sa z toho dostat .. chyba mi ta rozumova stranka akcie a realizacie ..alebo co, sebadovera, nie som schopna sa poriadne skoncentrovat … , z vnutornych pohnutok som si v kratkej dobe za sebou zaobstarala labradorit, potom lapis lazuli a teraz ma taha duhovy fluorit .. Stale niekde sedim na rucnej brzde … co robit? Ako dat myslienkam aj hmotnu podobu ? dakujem.
Páči sa miPáči sa mi
no akurát som si urobila to cvičenie, už dlho som uvažovala že skúsim EFT ale myslela som si že na to treba kurz alebo čo………no dobre, dúfam že to funguje, keď zbohatnem ozvem sa
Páči sa miPáči sa mi
Ďakujem za udičku 😀 😛
Páči sa miPáči sa mi