U Isie na blogu som našla jedno rozkošné cvičenie k disciplinovaniu rozlietanej mysle pri meditácii:
Aj vám sa občas stane, že sa pri meditácii neviete skoncentrovať natoľko, aby vám myšlienky neutekali hore-dole, z minulosti do budúcnosti, k starostiam či túžbam? Problém môžu mať hlavne tí, ktorí s meditáciou len začínajú…ale myslím, že čas od času sa to stane každému z nás, ktorí okrem meditácií a modlitieb máme i mnoho povinností, starostí a pekných pozemských túžob či prianí. Budhisti majú práve na tento problém výborné mini cvičenie, ktoré nemusíme používať len pri snahe o “zmenené stavy mysle” ale kľudne kedykoľvek počas dňa, ak sa nám príliš veľa myšlienok preháňa hlavou.
Dôležité je, aby ste mali dlane položené na nohách. Pokojne meditujte, vnímajte svoj dych.
Ak sa vaša myseľ zatúla na myšlienky z minulosti – poklepte jemne ľavú nohu.
Ak však začnete myslieť na budúcnosť – jemne poklepte pravú nohu.
Ak nemôžete mať ruky položené na nohách, nie je problém ani tu. Akonáhle vznikne akákoľvek myšlienka, v duchu si povedzte “spomienky” alebo “fantázia” a pokračujte v dýchaní.
Postupom času si myseľ vytrénujete tak, že radšej do vás ani zabŕdať nebude a dá pokoj aj sama. Tento spôsob je veľmi jednoduchý a pritom vysoko efektívny, takže vrelo doporučujem.
Ja to poznám s tým “myšlienka” od Pemy Chödrön a fakt to zaberá. Normálne sa teším, ako pri najbližšej meditácii zasa pôjde: “myšlienka” … “myšlienka” … “myšl… počkaj, hooovado, ešte nie! … lienka… už môžeš…. myšlienka…” 😆 Takto vyzerá moja meditácia. ADD je úžasná zábava, ale veľa s ním nenameditujete. 😛
Kedysi som na zastavenie vnútorného monológu používala mantrovanie. (Dobrá je dlhá mantra, aby sa myseľ musela sústreďovať.) Neskôr som si vyvinula aj v tomto ohľade úžasné majstrovstvo a síce mantrujem, ale myšlienky aj tak nejako dochádzajú… a nemajú slová… takže možno už ani nie sú moje vlastné… 😆










Povedz svoj názor