Slobodná vôľa. V poslednej dobe sa viac zamýšľam nad niečím takým ako je slobodná vôľa. Prečo? Môj celý život mi občas pripomína hru od Wiliama Shakespeara. Sen noci Svätojánskej. Dej tohto diela, pre priblíženie toho ako to myslím, nájdete aj tuto. 🙂 Tiež z tohoto na prvý pohľad netušíte čo, kto, kedy, ako a s kým? 😆 No a môj život je presne takýto. Keď sa tak pozriem na svoj život v čase späť, tiež si hovorím Čožeeeee??? 😯 🙂 Je to presne to isté. A aj toto malé poohliadnutie späť ma privádza k malej úvahe o Slobodnej vôli. Verte či neverte. Navyvádzala som sa toho veľa. V domnení, že ja na 100% čo 100% 1000% 🙂 Viem, o čom predsa Život je? No nie? 🙂
Ešte donedávna som žila v domení, že ja predsa Viem najlepšie, kto je pre mňa v mojom živote prínosom. A teda? Keď som toto vedela 😛 podľa toho som sa aj správala. Kto mi jednoducho nezapadol do môjho osobného šuflíčka, šup s ním vonkaj. No veď upratovať je predsa dôležité. 😆 Nemôžete žiť v bordeli, predsa! 😛 🙂
Lenže? Lenže ono sa to občas stáva, že jednoducho v tom dumaní dôjdete do bodu, keď sa hlúpo začnete viniť za chyby, previnenia, možné ublíženia, ktoré ste svojím aj takýmto konaním spôsobili. A tu som jednoducho začala uvažovať. Výsledkom uvažovania je aj jedna z mojích úvah o ktorej píšem aj tuto. Možno to nie je presné, ale pointa článku bola v niečom inom. V čom? Pochopenie, precítenie, že vždy konáme tak ako máme. Je prosto absolútne zbytočné dodatočne spustiť analýzu v hlavinke, analýzu spôsobom. “Ja sprostaňa, keby som vedela, že to takto dopadne zachovám sa inak.” 🙂 A tu práve o to ide. Jednoducho sme to nevedeli, a ak sme nevedeli, nejako sme sa zachovať museli. A ak sme sa už nejako zachovali? Načo sa trápiť nad tým, že sme sa zachovali tak ako zachovali? Veď je to vlastne popretie Božích úmyslov a Božích plánov a to práve tým vykríkaním a bitím sa do pŕs s tým typicky kresťanským Moja Vina, Moja Vina, Moja preveľlá Vina. Veď je to hlúposť ako hrom. Ak sme sa vtedy rozhodnúť inak nemohli, ( či už preto že sme to nevedeli, nemohli, nechceli, chceli, ) vlastne sme sa nejako rozhodli, tak prečo to ľutovať? Ľutovať nie súcitiť. V tom je diametrálny rozdiel. Aj keď sa to zdanlivo zdá rovnaké, opak je pravdou. Ľutosť ťaží, púta. Súcit oslobodzuje.
Takže? Existuje slobodná vôľa alebo nie? Ja osobne som naozaj precítila, že Nie, nie je. Jednoducho v situáciach, v akýchkoľvek situáciach, sa rozhodujeme vždy tak ako máme. Šlus.
Ale? Predsa slobodná vôľa existuje. A kde teda je? No nastupuje práve v momente, keď sa sami, tu a teraz rozhodujeme, ako sa k danej situácii postavíme Srdcom. Nie ako budeme konať, ale ako sa k čomukoľvek postavíme Srdcom. Priblížim viac na situácii zo svojho minulotýždňového rozhovoru, ktorý som mala s jednou z priateliek.
Pre priblíženie situácie musím dať kúsok z jej príbehu. V skratke. Po intenzívnom, krásnom vzťahu, partnerskom vzťahu sa jej z čista jasna prestal partner ozývať. Ozval sa o tri dni a cez SMS jednoducho napísal, že sa s ňou rozchádza, lebo spoznal ešte niekoho a teraz nevie, čo ku ktorej vlastne cíti. Ozve sa jej, pokiaľ sám v sebe nevyčistí a neprecíti, ku ktorej z nich cíti povedzme “väčšiu” mieru lásky. Keďže sa mi ozvala okamžite, zrútená a totálne nasrrr… dená, že On, ON sa so mnou rozišiel cez SMS-ku. No to je ale kus píííp … 🙂 Na moju pokojnú, no začudovanú otázku, a prečo ti prosím vadí, že sa s tebou rozišiel cez SMS-ku? Nie je jedno ako Ti to povedal? Ide predsa o to, že to vieš. Veď sa vlastne voči Tebe správa fér. Nechce, aby si trpela a trápila sa.
To snáď nemyslíš váááážne lily.
Ale áno. Myslím. Povedz mi, prosím, prečo? Prečo keď Ti napísal cez SMS-ku Ľúbim Ťa si tak vysoko neskákala, ako skáčeš teraz, keď sa s Tebou rozišiel? 🙂 To už mohol? Ale rozísť sa už ee? No keďže sa ma pýtala na názor a radu v ňom, poradila som jej jediné, čo vôbec poradiť ide. Nechaj to tak! Nič mu prosím Ťa nepíš. Nič mu nevyčítaj. Pretože po prvé, on sa nemohol zachovať inak. Či tomu veríš alebo nie, jednoducho nemohol. A na druhej strane, píše Ti predsa, že potrebuje v sebe niečo precítiť, tak čo hysáčiš? Jediné čo potrebuješ Ty i On je Čas. Daj ho jemu a dáš ho sama sebe. Aj keď sa jej moja odpoveď nepáčila, predsa ma poslúchla. ( ach joooo, čo už … už aj ja mám nálepku a v jej osobnom šuflíku som strčená do archetypu Múdry starec 😛 🙂 ) No. Lenže sa časom stalo to čo sa stať malo. 🙂 a oni sa jednoducho stretávajú aj napriek ROZCHODU 🙂 stále. Ju to mätie, pretože nevie, čo cíti k tej druhej a tak ma pred včerom znova oslovila z otázkou.
Myslíš? Myslíš si, že by som sa ho mala opýtať, ako pokračuje s tou druhou?
Tak drahá, v prvom rade si ja nič nemyslím. A ako hovorím už snáď po 156 x urob ako cítiš. 🙂 Ale? Ale skôr ako to urobíš, sama seba sa spýtaj, kto to potrebuje v Tebe toto v skutočnosti vedieť? A hlavne načo?
Nerozumiem.
No dobre. Si naozaj pripravená počuť obe možné správy? Si naozaj pripravená počuť že ostáva s ňou? A čo je ešte lepšie? Si naozaj pripravená počuť, že ostáva s tebou?
Lily, ale mne to nejde. Ja to musím vedieť! Ja to nevydržím!
No dobre, teda. Keď musíš tak musíš! 🙂 Keď nevydržíš, tak pusti! Čo iné ti môžem povedať? 🙂 Ale? Skôr ako sa do toho pustíš s tou baraňou vervou, tak mi prosím tu a teraz, hneď iba odpovedz, čo cítiš, čo iba cítiš? keď si spomenieš na neho?
LÁSKU!
Hm. Tak lásku a čo to znamená? Vidíš Motýliky? Kvietočky? Anjeliky? Čo vidíš? Čo cítiš? Keď cítiš lásku? 🙂 Popíš mi ten pocit. Ten stav. Vyšlo z nej cca niečo také, že keď si pomyslí na neho, okolo srdca sa jej rozleje príjemné teplo. Že sa jej mimovoľne na tvári zjaví úsmev a ona má pocit, akokeby jej sedel priamo v jej srdci. 🙂 No prosto áno, cíti Lásku. 🙂
Dobre, a teraz mi prosím povedz, čo, kto, ako a hlavne či vôbec niekedy ti môže niekto zobrať tento pocit? Tento stav, ktorý máš keď myslíš na neho? Môže to spraviť tá druhá? Môže to spraviť on? Tým že sa rozhodne pre druhú, alebo pre Teba?
Nie! Nemôže!
Takže? Ešte stále potrebuješ vedieť, ako s ňou pokračuje? Veď vidíš sama drahá, že toto ti nik zobrať nemôže. Nikdy. Takto to prosto jednoducho je. Nieto tej sily, nieto v celom univerze, ktorá by ti dokázala odobrať tieto pocity. Nieto tej sily, ktorá by Ti mohla odobrať Tvoje vnútorné rozpoloženie. Či už je to Láska, alebo len trápiace sa úvahy o čomkoľvek. A ak to teda nejde nikomu z vonka? Kto jediný to môže urobiť? Len ty a ty sama.
😯 Máš pravdu lily. Ďakujem Ti. Už som mala telefon v ruke, že sa ho to opýtam. A skončilo by to zasa len tým, že by mi neodpovedal vôbec, pretože by cítil formu nátlaku. Bingo.
Takže? Čo je teda slobodná vôľa. Ako som už vo svojej úvahe predostrela. Nie je to vôbec o možnosti konať. Ale je to práve o možnosti Rozhodnúť sa, ako budeme len cítiť. Len my sami si vyberieme, ako, čo, kedy budeme preciťovať. Toto. Toto je podľa mňa jediná slobodná voľba ktorú máme. A z tých pocitov potom konáme a tak si vlastne tu a teraz tvoríme, úplne slobodne, bez nátlaku svoju budúcnosť. 🙂
Takže? Máme možnosť voľby, alebo nemáme? 🙂
“Ja som sa už pred 35 – timi rokmi rozhodol, že už nebudem nikdy nešťastný. Ešte sa mi to nepodarilo porušiť. A to za žiadnej životnej situácie, ktorá ma postretla” osho, toto povedal z väzenia. Zavreli ho tam, tuším kvôli tomu, že bol braný ako nepriateľ štátu či čo to. 🙂 A on? Chválil si to. Konečne si oddýchol od médií a bulváru. 😛 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor