Piaty channeling od Suzan Carollovej, tentokrát správa od Arkturiánov. Zasa idem len “vycucávať” ( 😉 fujto, upírisko jeden!):
Máj je tohto roku dôležitý mesiac. Bude obsahovať špeciálne prekvapenia, ktoré naše srdcia naplnia radosťou. Ako to možno povedať v realite, kde platí základná ilúzia, že iní majú moc nad nami? Preto, lebo teraz sa oslobodzujeme od potreby nechávať sa viesť hocikým iným okrem nášho vlastného vnútra.
Práve toto oslobodenie sa od potreby, aby nám iní hovorili, čo je správne/nesprávne značí, že dostávame voľbu vzostúpiť. Vzostup je totiž voľba a niektorí si ju môžu vybrať; iní zas ešte neskončili so svojimi skúsenosťami času, polarity, oddelenia a obmedzení, ale dá sa predpokladať, že kto číta správu od Akrturiánov, do tejto skupiny už nepatrí.
Okej, zvolili sme si vzostup – ale čo o ňom vlastne vieme? Je to pre nás skutočne “neznáma”? Čím ďalej, tým viac si spomíname na naše multidimenzné schopnosti. Kútikom oka zahliadame bytosti z vyšších dimenzií, otvárajúce sa portály do iných dimenzií i vyššie verzie nás samých. Náš vnútorný hlások silnie a začína prehlušovať hlas nášho egúšiatka, ktoré nám stále diktuje, čo by sme mali robiť. Ono vlastne celá koncepcia “mal by som” sa z našej reality začína vytrácať, pretože si čoraz viac uvedomujeme, že svoj život formujeme (“tvoríme”) my. Môžeme BYŤ a ROBIŤ čokoľvek, čo nám prikazuje naše srdce. A ako začíname odhaľovať svoju cestu k vzostupu, začíname chápať, aké poslanie na tomto svete máme. (Ak sa mi podarí, čoskoro tu bude riadená meditácia s touto témou.)
Ako sa čoraz viac cítime byť sami sebou, pozrime očami srdca a mysle do očí ľudí, ktorých stretávame. A takisto sa pozrime do zrkadla na odraz nášho skutočného “ja” – a buďme ním deň po dni. Čas končí a je tu len TERAZ a v ňom buďme tým, čím byť chceme. Ak chceme mier a lásku, buďme nimi. Ak chceme voľnosť a kreativitu, buďme takí.
Arkturiáni hovoria, že už je bezpečné ukázať sa svetu ako svoje skutočné multidimenzné “ja”. (Mi vyprávajte. Skoro som spadla z nôh, keď sme sa rozprávali s ľuďmi u veterinára a jedna kočka sa ma pýta: “Nie ste vy Helar?” A ja, miesto aby som zaklipkala nevinne očkami a tvárila sa, že neviem, o čom hovorí, som jednoducho prisvedčila. 😛 ) Ale na to, aby sme mohli byť naším “novým ja”, potrebujeme najprv uvoľniť to staré “ja”. Môže to v nás vyvolávať zlý pocit, ale v skutočnosti, ako sa končí jedna doba a začína nová, jediným naším nepriateľom sa stáva náš vlastný strach. Strach je nepriateľ vzostupu preto, že nás viaže na “istoty”, ktoré sú však len ilúziou. (Psychologicky povedané: ľudia sa radšej budú držať známej, ale úplne nevyhovujúcej situácie, než aby sa pustili do niečoho neznámeho, čo by mohlo priniesť výrazné zlepšenie. Poznáme to ako “lepší vrabec v hrsti ako holub na streche”. Máme to v génoch.)
Na to, aby sme sa strachu zbavili, potrebujeme vyčistiť VŠETKY vzorce správania, zvyky, fixácie, myšlienky a emócie, ktoré s ním rezonujú. Nič také nesmie v nás zostať. (A teraz sa nezačnite báť, že “čo ak zostane?” Ak zostane, tak zostane – vyčistíte cestou. 🙂 )
Je medzi nami veľa ľudí, čo ani nevedia, ako by pomohli planetárnemu vzostupu; nechannelujú, nemeditujú, považujú sa za “obyčajných”. Práve ich úlohou je vyčistiť strach – z myšlienok, spomienok, emócií a reakcií. Vyčistenie vlastného strachu vedie aj k čisteniu strachu ľudí v našom okolí, domácich miláčikov, záhradiek a v tom aj planéty, na ktorej žijeme. (To mi veľmi pripomína čistenie cez SRT.) Je to také dôležité preto, lebo sa začnú diať zmeny v našej realite a ak v nás zostane strach, budeme sa snažiť zmenám vzpierať a nedokážeme sa pohnúť k niečomu novému.
Strach má mnoho podôb: depresiu, nervozitu, negativitu. Všetky formy strachu znižujú vibráciu a uväzňujú nás v realite, ktorú nemôžeme zmeniť a preto ju ani nezmeníme. Preto je také dôležité sa strachu zbaviť – začíname sa už totiž spájať navzájom, s rastlinami, zvieratami a všetkým vrátane vzduchu, čo dýchame. Ak je v nás strach, rozširujeme ho do okolia každým naším výdychom. Ľudia, čo sa boja sami seba, chcú vyvolať strach aj v iných. Ak sa strachu zbavíme, rozširujeme do prostredia bezvýhradnú lásku.
Strach potiera lásku. Každý má nejaký strach, aj tí najhnusnejší ksichti, ktorých ste kedy stretli. A za tým strachom sa vždy skrýva láska. Keby tu tá láska nebola, prestali by sme existovať. Láska je protiliek na strach. A s láskou musíme začať sami od seba. Ak chceme dávať iným, musíme najprv vedieť dávať sami sebe.
Navyše ak sa máme radi, dokážeme čeliť aj nášmu strachu. Možno spočiatku tú lásku potrebujeme dostať od vyššiedimenznej reprezentácie nás samých (podľa môjho napríklad od anjelov, Gaie, totemových zvieratiek), ktoré už rezonujú s bezvýhradnou láskou. Po čase dokážeme túto bezvýhradnú lásku už nosiť v sebe ako stály protiliek k strachu. (Mojimi slovami: keď sa naučíme dôverovať Univerzu a vidieť v ňom priateľský svet, prestáva byť strach témou.) Keď sa zbavíme strachu, vyčistíme našu auru, naše prostredie, naše vzťahy a atmosféru okolo nás. A tým vyčistíme našu planétu.
A aby sme sa zbavili strachu, potrebujeme sami seba vedome pozorovať v procese zažívania strachu. Musíme zachytiť každý záchvev strachu a vyliečiť ho bezvýhradnou láskou. Keď sa niečím oblejeme a okamžite to utrieme, stratí sa to. Ak si to nevšimneme a neutrieme, zostane nám škvrna. Strach sa správa vysoko podobne – ak ho objavíme a ihneď vyčistíme, naša aura zostáva čistá. Ak si ho však neuvedomujeme, iní ho uvidia a zareagujú naň a odrazu sa čudujeme, prečo je okolo nás toľko strachu.
Ak máme auru naplnenú láskou, odrážame strach. Tak, ako sa v bielom tričku neváľame v blate, tak sa aj rozhodujeme neprepadnúť strachu, keď máme čistú auru. Láska čistí strach. Začnime láskou k sebe samým, nezabudnime milovať svoje poranené ego, pretože to je tá časť z nás, ktorá to potrebuje najviac. A keď sa už budeme skutočne mať radi, premietne sa táto láska do všetkých našich vzťahov a náš svet sa začne meniť k lepšiemu, až sa jedného dňa zabudneme báť.
Tak, pravdu povediac, títo Arkturiáni sú mi asi energeticky najbližšie. 🙂 Tých teda môžem. (Aj keď pindy o Illuminátoch som vynechala, ale teraz, keď už som prelúskala štvrtú kapitolu Kryona bez vážnejších protilátok, začínam sa cítiť ako etalón tolerancie. 😉 Som zvedavá, jak dlho.)
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor