O nie celkom bezchybnom použití energie

Návrat zo služobky. Dlhé sedenie v aute, kde už niet čo pozerať a tak človek dostáva priestor na všelijaké iné veci. (Nie som šofér.) Už ma začína jedovať, ako som za posledné 2-3 mesiace zostarla o 10 rokov… Bola som naprogramovaná žiť tak dlho, aby som prežila svojich rodičov – ale len tak dlho a o nič dlhšie. Na tomto svete ma v podstate nič už nedrží (okrem mojej lásky k životu 😳 ) a tak po smrti maminky sa začali dostavovať prejavy: strata záujmu o čokoľvek, ľahostajnosť, ovísajúce vaky na lícach.

A to posledné ma už začína štvať.

Rozmýšľam o energii. Dôvod už ani neviem, ale odrazu mi napadá – čo keby som použila svoju energiu na to, aby som si vylepšila tvár? Pamätám si, že bosoráci typu don Juan to dokázali robiť – a robievali to bez väčších problémov… Čo tak skúsiť, čo zvládnem ja?

Tak sa ide dovnútra, aktivuje sa celá moja energia a pred vnútorným okom sa začína vykresľovať tvár, ktorú chcem dosiahnuť. Mám pocit, akoby som sedela na elektrickom kresle a niekto pustil prúd. Všetko vo mne sa hýbe a vibruje a všetky vibrácie vystupujú nahor do tváre. Držím to nejakých 5 minút a potom už neodolám a – pohľad do zrkadla.

Vaky ovísajúce z čeľuste zmizli.

Lenže aj ja som v takom stave vyčerpania, že už pomaly nevládzem ani dýchať… Ovšem jednu vec som sa práve dozvedela – funguje to. Castaneda zas raz nekecal. 🙂

Následne si ale spomínam na Sáncheza a jeho poučku o bezchybnosti. Tak toto rozhodne nebolo bezchybné použitie energie… Takmer som sa vyčerpala a jediný výsledok je, že vyzerám o 10 rokov mladšia. Príjemné, ale totálne neužitočné. 😕

Ako toto píšem, je asi 12 hodín od môjho energetického “výbuchu”. Tvár ešte stále postráda ovisnuté vačky na čeľusti. Som zvedavá, ako dlho to vydrží… uvidíme.

Ale najbližšie, až sa budem nudiť, radšej vyleziem z tela. Anjelom je aj tak jedno, ako vyzerám. 😛

41 thoughts on “O nie celkom bezchybnom použití energie

  1. To mi pripomenulo príhodu z dnešného dopoludnia.
    V supermarkete sme sa postavili ku pokladni tri ženy, prvá bola pestovaná šesťdesiatnička, troška zanedbaná štyridsiatnička a nakoniec ja, vekovo niekde medzi nimi 😀 Odrazu za sebou počujem detský hlások: “Mamka, keby si si mala z tých troch tiet vybrať, ktorou by si chcela byť?” Mama (z pochopiteľných dôvodov): “Tá prvá.” Maličká: “A to prečo, veď tá teta pred nami je najkrajšia!” 😆
    To musel byť anjel 😛

    Páči sa mi

  2. 🙂 My sme si s dcérou v piatok fotili tváre a dávali to do výzoru stareniek. Nejako to ten telefón spravil a sranda bola. Z dcérinej jemnej tváričky to spravilo jemnú starenku a zo mňa…no, hustá starena budem, fúúúú 😳

    Páči sa mi

  3. M: A teraz si predstav ako jej dlhé blond háro povieva vo vetre. Ja:Mám. Usmieva sa. M: A teraz v havajských plavkách a so sukničkou okolo pása. Ja: Keby že o tomto vie, zláme nám všetky kosti v tele. 😀 M: Proste to sprav. Ja: Mám. Čo ďalej? 🙂 M:Tancujte hawai. 🙂

    Už asi pol roka mám chuť spraviť pre Helar telo ale viem, že by ho nechcela 🙂 a nie už odo mňa. 🙂 Prajem pekný večer. 🙂

    Páči sa mi

      • anitraM

        hehe … aké že … “hlavu hore, zasa bude dobre … ;-)”

        žiadne bude nebude 🙂 je to žitie v budúcnosti … a tá nikdy nenastane …

        prosto, … bude ako má byť … a áno, bude dobre, ak je dobre už tu … ak nie? tak nebude, či predsa len bude? … 🙂
        viera … je fakt zázrak … 😉

        Páči sa mi

  4. 🙂

    “Tak toto rozhodne nebolo bezchybné použitie energie… Takmer som sa vyčerpala a jediný výsledok je, že vyzerám o 10 rokov mladšia. Príjemné, ale totálne neužitočné.”

    áááno, … a toto, presne toto som ja opisovala v komentári pre jarah v článku hrdinská bosorka, ten pokec k tej téze o duši …
    … ( nielen pre ňu, .. pre všetkých vrátane mna samotnej, 🙂 ) …
    na kieho to tu a teraz potrebujem vedieť … len preto, že zistím, že to čo hovorí castaneda či kto to je fakt tak? …
    k čomu mi to bude? tu a teraz bude? … je to prosto neužitočné …

    ale, zároveň, zároveň to nebolo zbytočné zistenie ..
    a zasa sa potvrdilo, nikdy nič nie je zbytočné … 🙂 … áno, skutočne už vieš, že ide robiť čokolvek, čo si umaneš, že ide skutočne tvoriť si svoj osud ako sa ti len zachce a to úplne vedomo …. hehe, no amen dolores, ale je to skvelé, teda podľa mňa .. 🙂

    Páči sa mi

    • Vieš, tento jeden kúsok poznania ti možno je nanič, ale keď už vieš, že mládenec nekecá, možno budeš ochotná začať overovať aj jeho odvážnejšie tézy – napríklad ten skok do priepasti… 😉 Slávne posledné slová. 😆

      Tak, ako hovoríš – kým neoskúšaš, nevieš, kde sú tvoje limity (ak nejaké sú). Môj život v kocke. 😛

      Kým nevieš, nedokážeš sa hýbať dopredu. Pritom “vedieť” neobmedzujem len na chodenie do školy, čítanie a počúvanie iných, ale hlavne je v tom hodne robenia a experimentovania, prežívania na vlastnej koži. Napr. kým nevieš, ako sa cíti dokonalá láska, nedokážeš zhmotniť dokonalú lásku. Z tohto uhla pohľadu to už vyzerá inak, nie? 🙂

      Sorry, Lilah, ale toto nebol ten správny strom na zaštekanie. 😛

      Páči sa mi

      • ja by som to nepodcenovala, najma ak nas napadla ta ista vec v podstate dve naraz v podobnom case. Dovtedy ma riesit vrasky roznymi carami marami vobec nenapadlo, to nebude nahoda, bola by som opatrna pri hodnoteni vyznamnosti ci bezvyznamnosti takychto ukonov, vyckajme casu, hadam sa ukaze aj vyznam. Popri vyckavani sa ty uz mozes radovat z omladnutia, a ja mam roboty jak na kostole s mojim facom, v kazdom pripade hodnotnejsie ako nacvicovat mazoretky 🙂

        Páči sa mi

    • lilah 😛 pre mňa má význam vedieť, či môže človek stratiť dušu. Podľa mňa nie, ale ak by prišiel s presvedčivým argumentom, že áno, tak sa budem vyvarovať situáciám, konaniu a ľuďom, ktorí by to mohli spôsobiť. Nechcem ostať niekde uviaznutá bezduchá naveky… máš pravdu v tom, že nemusím vedieť, ako funguje pohybový aparát, aby som mohla kráčať, ale je dôležité vedieť, že keď nebudem pozerať pod nohy, mohla by som sa zrútiť do priepasti 😆
      Ale toto asi nebola tá správna diskusná relácia, ja len, že som bola oslovená.

      Páči sa mi

      • 🙂 áno, bola i nebola si oslovená … 🙂

        oslovila si sa sama, potrebou niečo napísať, .. tak ako som to spravila pred chvílkou ja … ( prečo tú potrebu mám, to zatial ani srnka netuší, ale? aj na to príde … )

        ver, že z mojej strany si bola použitá len ako príklad napríklad … 🙂

        ale? platí to čo som povedala vyššie pre helu …

        Nikdy nič, čo, s čím, kým atd sa potýýkame ( vrátane vlastných úvah o nesmrtelnosti chrústa :-P, ) nie je zbytočné …

        čo viac mám povedať? …

        a k tomu pohybovému aparátu .. ehm, omyl, ja si práve myslím opak, .. práve sústredenie sa len pri tomto písaní na pohybový aparát, ( v zmysle ) ako fungujú svaly, ktoré používam automaticky, autopilotom, na to aby som dokázala napísať takúto vlastnú múdrosť 😛 … nie je neužitočné, práve naopak … toto učí priviesť do prítomnej chvíle .. byť sám zo sebou, naplno …
        prečo? neučím vlastnú myseľ robiť škatuľky … ale učím ju vnímať nové podnety … nové prežité skúsenosti a s nimi tak má možnosť byť prajnejšou pre mna samotnú, … pre moje srdce …

        chápate? nie, ani sa nečudujem … píšem čo som precítila, a to precítiť prečítaním čohosi nejde … 🙂 ( však heli? 😉 )
        klídek, veď vy viete, že Vás mám rada, … ste všetci doradu úžasný … taký, presne taký aký ste! .. 🙂

        pekný dníčok prajem … 🙂 všetkým … 🙂

        Páči sa mi

      • Ahoj lilah,
        jep, súhlasím s tým videom, len sa rozhodnúť čím chceme byť pánom alebo sluhom. Najlepšie na tom je, že si to môžeme vybrať a rozhodnúť sa pre to slobodne. 😉 Tak, čo si dnes naservírujem? Myseľ alebo srdce? :lol
        Krásny slnečný deň prajem Všetkým!

        Páči sa mi

      • …hlavne nerobím predpoklady. Myseľ je môj priateľ, ináč by som sa neuživila. Ak ju mám, tak mi je asi nejakým spôsobom prínosom.

        Páči sa mi

      • ahoj studienka

        áno, iba sa rozhodnúť … o to ide … 🙂

        a aká to slobodná vôla? ta neexist … a predsa exist … 🙂
        “Pokiaľ existuje myšlienka “ja si vyberám”, pocit slobodnej vôle existuje tiež. Je však slobodná vôľa naozaj slobodnou, keď možnosti pre rozhodovanie sú obmedzené? Tým, že sú obmedzené, sú nám karmicky predkladané. Labyrint má jeden vstup a jeden výstup. V labyrinte máme možnosť rozhodovať sa. Avšak labyrint má ohraničenie a ústi len k jedinému východu. Týmto pravým poznaním spoznáte, že v skutočnosti slobodná vôľa neexistuje ”

        tak čo môžeme robiť ked nemáme na výbeer? .. iba to všetko prijať .. a na konci, pri východu z labyrintu aj tak splynúť s bohom … lebo to sa stane tak či tak .. čas, je nepodstatný … 🙂 .. prečo? lebo nie je … je iba večnosť, neustále meniaca sa síce, ale je iba večnosť .. a síce, prítomný okamih … 🙂

        🙂

        pekný den prajem … studienôčka krásna čistá … 🙂

        Páči sa mi

      • lilah, takže život je labyrint a my sme myši, ktoré ním utekajú a nemajú na výber…? 😛 Táto myšlienka sa mi nepáči.

        Páči sa mi

      • jarah

        k tej mysli ako priateľovi … áno, sluha, priateľ .. môže byť … robenie predpokladov … a povedz mi, prečo si teraz povedala predpoklad že sa to tebe nepáči? ( kto si? komu v tebe sa to v skutočnosti nepáči? … 😉 )
        … mať ich či nemať .. je to jedno, hlavne že sú tu pre nás, nie proti nám …

        a k tej slobodnej vôli? .. nikdy nemáš na výber … iba ego si zdanlivo myslí, že áno ..

        pekný deň, prchám do práce …

        Páči sa mi

      • 😯 a prečo myši? … myš je bezbranný tvor? alebo aký podla teba? ( a hlavne prečo? prečo bezbranný? )
        … uplne oddanný na pospas mačke? či komu to? …
        myš čí čokolvek iné, iba tým čím je … tak ako ja, ty, ktokolvek, či čokolvek … v labyrinte … 🙂

        Páči sa mi

      • lilah, to, že sa mi to nepáči nie je predpoklad, ale reakcia na tvoj predpoklad, že sme zatvorení v labyrinte a nemáme na výber (ako myši 🙂 ) Kto som? Som ty, som oni, som všetko, SOM, preto mám na výber z nekonečných možností 😛

        Páči sa mi

      • matrioshka 😆
        zo mňa sa už stáva nejaký neandertálec, nielen že si nelakujem nechty, ale pácham na sebe aj iné neodpustiteľné veci. Asi použijem Helin postup a trocha si vylepším look 😀

        Páči sa mi

      • Jarah, neboj, to bola tak trochu aj sebakritika, uz par tyzdnov zbieram odvahu postavit sa svojej kozmeticke pred oci. Tusim ze bez toho energetickeho riesenia svojho facu si to ani nelajsnem 😀

        Páči sa mi

      • Filozofická debatka… mňam, hoci v tom som naozaj slabá… Ale mám názor: Kým existuje “ja”, existuje aj slobodná vôľa – a to nielen v tejto dimenzii, ale aj vo všetkých ostatných. Jedno bez druhého totiž nejde a možno ide o dve vyjadrenia toho istého – NIE SOM všetko, ale len jedna jeho čiastočka. Kým toto platí, existuje aj nejaké “tam vonku”, na ktoré cez prejavenie našej slobodnej vôle (=interpretácie, reagovanie) nejakým spôsobom reagujeme.

        Ak si predstavím seba a bola by som VŠETKO, potom som uzavretý systém a nič nevolím, len sa pozerám, z čoho všetkého vlastne pozostávam. 🙂 Ako hore, tak aj dole – a naopak.

        A teraz k tomu, na čom naša komunikácia s Lilah hrozne viazne, hoci sa máme rady (hehe, predpoklad, ale aj akási vnútorná istota 😛 ): KAŽDÝ z nás má v sebe TRI energie. Niektorú silnejšiu, inú slabšiu. Ale máme VŠETKY. A je nezmysel poprieť niektorú z nich. Kedysi sme sa o čomsi doťahovali s Gabrielom a on mi povedal, že je blbosť rozmýšľať srdcom a cítiť hlavou. A viem celkom presne, ČO povedal – každá energia v nás má nejakú funkciu a tú nemôže iná energia suplovať. Tak, ako je nezmyselné moje sústavné zdôrazňovanie mysle, tak je nezmyselné Lilahino sústavné zdôrazňovanie emócie a asi sa nájdu aj tí, ktorí všetko riešia cez vôľu. Ale ono sa nedá všetko riešiť len cez jednu energiu – potrebujeme ich všetky tri. A bolo by dobré, keby sme každú používali na to, na čo bola určená – myseľ na odhaľovanie súvislostí, srdce na súcítenie a vôľu na fyzický pocit a zhmotňovanie. Inak nám to nebude fungovať. Takže žiadne labyrinty a myši a syr v nedohľadne, ale KOMPLETNÝ človek.

        Páči sa mi

      • @ Sun – beriem to tak, že si v tom opise slobodnej vôle vychádzala z niečoho, čo by som nazval univerzálny ideál. Realita je však taká, že miesta (planéty), kde môžeš slobodnú vôľu v plnosti aplikovať spočítaš možno na prstoch jednej ruky. Patrí medzi ne aj Zem, preto sú tu najúžasnejšie, ako aj najodpornejšie veci zároveň = prejav slobodnej vôle. Preto sme sa sem aj všetci narvali, ako sa nám to len podarilo … 😉 ( a medzitým si stihneme pofrkávať, že sme to vlastne ani nechceli … 🙂 ). K slobodnému prejavu/reakcii potrebuješ aj celistvosť vnímania samej seba, pretože ako hovoria niektorí naguali, to čo nevnímaš nevlastníš (ani možnosť “slobodnej” reakcie), čo nevlastníš na to si nemôžeš uplatniť slobodný a neobmedzený nárok (reakciu), ale dokonca za to platíš prenájom, aj keď je to súčasť tvojej vlastnej bytosti … 😉

        @ Lilah – karmické danosti ti neobmedzujú slobodnú vôľu, vytvárajú ti prostredie a spoluaktérov v ktorom ju budeš realizovať. Ak si ju nazveš labyrintom s jediným možných riešením, je to tvoja slobodná voľba a tak to bude. Ak si povieš, že tým budeš prechádzať tisícročia, tak to bude tak, ak budeš chcieť len 10 rokov v rekapitulačnej miestnosti – tak to tak bude. Ak ti postačí jeden deň a tvoje telo to energeticky vydrží, tvoja voľba a si voľná. Ak si povieš, že vesmír má pre teba prichystané nekonečné možnosti a ty si z nich budeš postupne vyberať … enjoy … 🙂

        Vychádzaš aj z predpokladu, že každá cesta životmi (labyrintom) v konečnom dôsledku vedie k správnemu ideálnemu riešeniu/skúsenosti. Nie je to tak vždy, správne riešenie môže byť aj negatívna a egoistická voľba, kto ho vie …, bytosti si ju môžu opakovane vyberať a nestanú sa z nich nakoniec ani anjeli, ani rozjarené očistené a znova-nevinné deti … Stane sa z nich niečo a budú žiť niekde … nepovedal by som že práve splynú s Bohom 😉

        Páči sa mi

      • Nik,

        neviem, či je to dôležité, ale ja slobodnú vôľu chápem ako možnosť robiť rozhodnutia. Takže neexistencia slobodne vôle by pre mňa znamenala, že sú situácie, ktoré majú len jednu možnosť a ty sa nemusíš ani zamyslieť nad nimi, len slepo konáš. Napríklad… (ale toto bude hodne drastické) keď ti niekto odsekne hlavu, nulová slobodná vôľa, ale okamžitý úhyn. Slnko svieti. Nepovie si “a dnes nebudem!” – nulová slobodná vôľa. Anjeli nerobia, len sú; nulová slobodná vôľa. Ak to definujeme takto, nepotrebuješ nijaké mimoriadne vedomie na to, aby si robil rozhodnutia. Postačí aj vedomie šumiacej trávy – len rozhodnutia, ktoré robíš, sú kvalitatívne na inej úrovni. Aj keď… dobre, beriem späť slovo “kvalitatívne”. Proste sú na inej úrovni. 🙂

        Páči sa mi

  5. “Já se vám do toho nechci vměšovat… ani vás tak neznám a túhle paní taky ne… ale jesli do toho múžu něco říct… tak prskáte až sémhle.” az na mna… v dobrom. 🙂
    nik, a ty si odkial prisiel? 🙂 teda, tu tvoju odpoved pre helu som si musela precitat viackrat a dokonca som uvazovala nad grafickym zobrazenim pre vyroky. ale chyba nie je vo vysielani, to len prijem zatial nestiha. 🙂
    apropo, heli, ja mam niekedy pocit, ze poznanie u mna nastalo v srdci a nie v mysli, takze minam zbytocne energiu na myslenie srdcom? neviem veru… lebo ani neviem, ci poznanie je myslenie. skor by som povedala, ze myslenie je sucastou poznania. ale to je len, s dovolenim, taky moj nazorik zaciatocnika. 🙂
    teraz spat k nikovi a jeho odpovedi o slobodnej vole. nakoniec som to pochopila tak, ze ak si nieco neuvedomujem, tak na to nemozem reagovat, a teda slobodna vola sa vtedy u mna nemoze prejavit. aj keby pri nejakej situacii existovalo neviem kolko moznosti na vyber, pokial som si neuvedomila, ze tato situacia nastala, tak nebudem na nu reagovat, a tudiz si ani slobodne niektoru z moznosti nezvolim. teraz uvazujem…, aku situaciu myslela hela… ja uvazujem nad situaciou, pri ktorej ja nie som akter. avsak… v svojom pribehu som asi akterom vzdy – ako ma prave napadlo. takze v tomto pripade potom konam slepo, ako pise hela? to by ale znamenalo, ze sice reagujem, ale nekonam podla slobodnej vole, lebo som slobodne, t.j. podla mna vedome, nevolila. no ale… to si potom neodporuje s tym, co tvrdi nik? reagovat / slobodne konat?
    ach jajaj…. 🙂 dufam, ze som sa svojim filozofickym okienkom nikoho nedotkla. to by som velmi nerada. 🙂
    a ked uz je tych mojich otaznikov tolko, mozem, nik, este jednu otazku? no co uz narobis, aj tak sa opytam, nie? (to este nebola ona). 🙂
    “čo nevlastníš na to si nemôžeš uplatniť slobodný a neobmedzený nárok (reakciu), ale dokonca za to platíš prenájom, aj keď je to súčasť tvojej vlastnej bytosti …”. tak toto, nech som sa akokolvek snazila, som nepochopila. 😦
    alebo sa este musim nejako dovyvijat, aby som toho bola schopna?
    🙂 prajem vam vsetkym pekny den. 🙂

    Páči sa mi

    • Inana,

      ja som slobodnú vôľu “definovala” zvnútra, vzhľadom na potenciál jedinca, aj keď definícia vyzerá možno inak. Nehovorím o absolútnom svete, ale len svete, ktorý vnímaš. Ak nevnímaš možnosti, frčíš na autopilotovi a ani nevidíš, že si mala šancu niečo urobiť inak. (Obvykle toto rozpoznáme až ex post ako “keby som vtedy…” – vtedy už možnosti vidíme.) Ne-slobodnávôľa je niečo, čo poznáme z organizmu – len čo senzory dekódujú nebezpečenstvo, systém vystrekne do krvi adrenalín a tá ho musí prijať. Musí ho doviesť do orgánov. Orgány musia zareagovať istým spôsobom. Proste to tak je úplne zakaždým, je to automatizmus a človek sa automaticky dostane do vývrtky (napríklad pri tréme). Jediné miesto, kedy neplatí “musím”, je medzi dekódovaním nebezpečenstva a vystreknutím adrenalínu. Proste potrebuješ predefinovať svoje vnímanie nebezpečenstva, aby si v tomto bode dostala šancu urobiť rozhodnutie: ohrozenie/neohrozenie. Adrenalín/neadrenalín. Keď už raz ten adrenalín kvapol, je tvoja slobodná vôľa na 95% v čudu, pokiaľ zrovna nevieš vôľou ovládať biochémiu jednotlivých orgánov ako taoistickí alchymici.

      Ako ja chápem celé toltéctvo, je presne o tomto – odstrániť “automatizmy”, aby človek nereagoval (=nebol obeťou automatizmov), ale respondoval (po slovensky neviem, ani keď ma utlčieš rolkou toaletného papiera; najskôr niečo ako “zachovať sa adekvátne vzhľadom na okolnosti”).

      Ale čo mi je dôležitejšie je to, že sa nechápeme u tých energií. Naša úloha nie je povedať si “teraz idem cítiť srdcom”, ale obnoviť v sebe všetky tri energie v takom množstve, v akom ich máme k dispozícii, spliesť ich dohromady a tým odstrániť “delenie” na takovú a makovú a potom pristupovať k situáciám z tohto spletenca a ošetrovať ich týmto spletencom, teda ku každej veci pristupovať mentálno-emocionálno-vôľôvo. Dúfam, že tentokrát som už na nič nezabudla. Moja chyba; predpokladám, že iní vnímajú presne to čo ja.

      Páči sa mi

      • Ano, “automatizmy” nabiehavaju jedna radost. 🙂 Myslim, ze vystihnut okamih uvedomenia si startovania niektoreho z nich, sa mi dari ovela lepsie, ak som v pohode, ako ked som vo švungu. Uz len si dokazat vytvarat a udrzat tu pohodu. 🙂
        Co sa tyka tych energii podla tvojho vykladu alebo vnimania…, tak tu mam este medzery. Predpokladam (a opat sme pri predpokladoch, ale co uz) :-), ze k tejto teme najdem nejake clanky na tvojom webe (weboch), aby som si mohla blizsie ozrejmit, ako je to myslene. Ta vôľova zlozka je u mna asi najslabsi clanok v tom spletenci – aj v jej chapani a aj v jej uplatnovani v mojom pribehu. 🙂 Ale mozno sa mylim a ked ziskam o tom viac vedomosti, zistim u seba nieco uplne ine. 🙂 Dakujem, Heli. 🙂

        Páči sa mi

    • Ja som dakde citala nedavno ze nase rozhodnutia ovplyvnuju z velkej vacsiny neuvedomene emocie. Takze je to tak trochu ako by za mna rozhodoval niekto iny, ale len trochu, lebo ved tie emocie, hoci su neuvedomene su tiez moje, tak im ide hadam o to iste ako ide mojim vedomim procesom, t.j. o moje “dobro”.

      Páči sa mi

      • kuk … 🙂

        krásny dníčok prajem … 🙂 všetkým … 🙂

        áno, … je to tak …

        nik

        áno, v podstate hovoríme to isté … ja som časťou Všetkého, no nie som Všetkým … ( labyrint, je časťou Všetkého, … ale vedomým poznaním, aj rekapituláciou, sa z ja stáva Ja … a to už je Všetkým )
        prepáčte mi prosím, .. slobodnú vôľu už necítim potrebu nijako rozoberať … cítim to tak, ako som to povedala včera …
        ak iba niečo je, .. k čomu je jej slobodná vôľa? … ale? sú to moje precítenia, .. vy máte svoje, a to je na tom to najkrajšie a najlepšie ..

        jarah

        🙂 … toto …
        “lilah, to, že sa mi to nepáči nie je predpoklad, ale reakcia na tvoj predpoklad, že sme zatvorení v labyrinte a nemáme na výber ” …
        ty si prijala moju pravdu ( po ruizovsky realitu ) za svoju, preto si reagovala … 🙂 prečo? prečo si cítila potrebu reagovať, na to “musíš” dôjsť len ty sama … prečo? kto v tebe cítil potrebu reagovať, ak vieš, že názor, je len týmm čím je? názorom, ..
        že moja pravda je predsa mojou pravdou
        že moja realita je mojou realitou …
        prečo si reagovala, kto v tebe vlastne v skutočnosti reagoval, ak si si ty istá svojou pravdou? … preto trvám na svojích slovách, … ja som ťa neoslovila, … ty si sa oslovila sama .. ( sama sebe si odpovedáš .. tak ako každý z nás, vrátane mňa samotnej )

        krásny zvyšok dníčka prajem … 🙂 všetkým 🙂 … ako prekrásne duje vietor … wooow, .. nádhera … 🙂

        PS: heli … toto … “hoci sa máme rady (hehe, predpoklad, ale aj akási vnútorná istota 😛 ” .. cítime veľmi podobne … nemôžem povedať rovnako, lebo to by bola lož, malý gól do vlastnej bránky … 🙂 … ale? … je to veľmi, veľmi podobné …
        a vôbec, kašlať na predpoklady … tak ako som písala už včera .. je jedno či tu sú alebo nie .. dôležité je, byť si vedomým toho, že sú tu pre nás, nie proti nám … 🙂

        Páči sa mi

      • Lilah,

        😀 neuľahčím ti to ani o máčik… Je tak absolútne jedno, či sa “máme rady”… Máš pohľad na veci, ktorý je výrazne iný ako môj, ale pritom dosť podobné hodnoty a preto som sa rozhodla, že sa od teba budem nechávať obohacovať – či sa ti to páči alebo nie. 😀 Mne sa to páči a tak to budem robiť, kým budem mať príležitosť. 😀 Nazvi to “slobodná vôľa” alebo “buchty s makom”, všetko jedno, v každom prípade cez teba dostávam prístup k tej časti reality, pre ktorú by som inak bola slepá. Možno s tvojou časťou reality nie vždy súhlasím, ale keby som ju nevnímala, tak by som sa ani nevedela rozhodnúť, či budem súhlasiť alebo nie… 🙂

        A preto každé jedno maličké ego potrebuje tie ostatné maličké egá. A keď sa poskladajú dohromady, bud vznikne jedno veličké ego, alebo sa ego automaticky vyruší, pretože sa jednotlivé maličké egá vzájomne poprú… len potom sa musia poskladať dohromady všetky. Nehovorím, že sa mi to páči (to veru nie! 👿 ), ale nezávisle od toho, či sa mi to páči, asi to tak nejak dopadne. 🙂 Eloi. 🙂

        Páči sa mi

      • 🙂

        aj tak ťa mám rada, .. či sa ti to páči, alebo nie … 🙂

        a ako sa cítim teraz? skúsim popísať … asi tak, ako sa cíti tvoj lassiter ( snáď som mu nesprznila meno 😛 lassiter prepáči a hela možno tiež, alebo aj nie … 🙂 ) keď si len tak vegetí na tvojej posteli, pohoda, klídek, ty ho pohladíš a on tak lenivo povie to svoje mraaaau …
        keď to urobíš nabudúcee, spomeň si na mňa … 🙂 … áno, áno, možno ťa len zaklínam slovom … 🙂 …

        PS: buchty z makom neznášam, … ja mám radšej zemiakovo-bryndzové pirohy … 🙂 … 🙂 … 🙂 …

        majte sa všetci krásne, lilah ide pre dnešok do ticha, musím spracovať, pochopiť, precítiť, prečo mi moja šéfka už tri mesiace stúpa na otlak a ako presne triafa, 😕 … hm, hm, hm … a aj keď som trpezlivá, hm … prosto mno … 😉 … 🙂

        Páči sa mi

    • @ Sun – povedal by som, že si zamieňaš slobodnú vôľu s možnosťou “mať voľbu”. (Okrem toho, voľbu máš vždy, aj keď to nemusí byť vždy zrejmé. Nemať voľbu je diagnóza, ktorá sa dá odstrániť.) Ten príklad s odseknutou hlavou nie je o voľbe, ale o následku voľby, t.j. necháš si ju odseknúť alebo nenecháš … Keď si ju necháš odseknúť, vybrala si si ukončenie života vo fyzickom tele a život v inom … 😉 Slobodná vôľa je oproti tomu proces, do ktorého podľa svojich schopností zapájaš ako sama píšeš mentálnu, emocionálnu zložku (vnímanie a poznanie), vôľu a ak sa podarí tak aj čo to energie. Je to ako keď sedíš v aute a šoféruješ. Voľba je koleso, ktoré sa neustále otáča a slobodná vôla je šofér, ktorý vidí a smeruje celý automobil niekam. Bez kolies (čiže neustálych volieb) by to samozrejme nešlo.

      @ Lilah – rozprávame sa tak trocha o fatalizme asi, ale aj ten má svoje čaro … 😉 Alebo sa možno rozprávame o sebaláske a užití si prítomného okamihu a radosti z toho že môžme byť tu a teraz …. a potom sa občas musíme niekam pohnúť a vtedy je lepšie, ak sa to deje podľa našej slobodnej vôle … 🙂

      @ Inana – to s tým prenájmom sa má jednoducho (ostatnému rozumiem rovnako ako ty), ak máš napríklad blízky ale disharmonický vzťah, trebárs filtruješ niekomu úzkosti, časom sa ti vytvorí s dotyčným prepojenie v časti obličiek (väčšinou, zjednodušene). Ich fungovanie potom bude medzi vami energeticky spojené a časom sa z toho stane závislosť, kedy tvoje obličky budú automaticky filtrovať druhého človeka a za to (za tento prenájom) ich potom dotyčný vo zvyšnom čase nechá pre teba. Ak nemáš vnímanie rozvinuté natoľko, aby si videla čo sa ti s nimi deje, manipuluje ti s nimi druhý človek a za “poplatok” ti nechá zvyšnú časť ich funkcie, o čom ale ani netušíš a pokladáš to za prirodzenosť bežného dňa, kedy ťa napr. niečo vystresovalo v práci, tak asi máš z toho úzkosti a ideš to vydýchať alebo vybehať … Smútky na pľúcach a prieduškách, vyčerpanosť nadľadviniek sú častokrát podobné záležitosti. No a sú aj hlbšie roviny.

      Páči sa mi

      • nik
        🙂
        .. no! … lilah čoby femme fatale, 🙂 ( pre jednu kolegyňu určite 🙂 … kurňajz, zasa to ego 👿 … čert ho ber, aj ego, aj to je moje 😛 🙂 ) sa môže iba o fatalizme rozprávať 🙂 … 🙂

        dobrú nôcku plnú krásnych snov prajem ….. všetkým … 🙂

        Páči sa mi

      • No pekne.
        Nik, ak to teda spravne chapem (co som si nie velmi ista), tak moje oblicky makaju este aj za niekoho ineho, kto si ich bez mojho vedomia prenajima (a predpokladam, ze aj bez jeho, lebo este to by chybalo, aby si ich prenajimal vedome) a za ich prenajom mi zaplati svojimi uzkostami?? Uzasne.
        Teda oblicky boli ako priklad, ale mozno si u mna trafil do cierneho. 🙂 Sice som mala aj disharmonicky vztah (a dost vycerpavajuci), ale okrem toho mam akoby citlive senzory na svoje okolie a je mozno mozne, ze svoje oblicky ponukam na prenajom aj dobrovolne. 😦
        Otazka pre mna potom je, co by sa s tym tak dalo robit, lebo pomaly ale iste sa mi uz kadeco prejavuje na mojom zdravi. Podla toho, co pises, by bolo dobre rozsirit si vnimanie samej seba do takej miery, aby som videla, co sa deje v mojom tele a vedela s tym, nieco robit. To bude ale asi na dlhsie, takze nahradne momentalne riesenie by bolo (ak by som teda vychadzala z toho, ze tento zaver o mojich oblickach je spravny), vediet, co by som mala spravit, aby som pripadnych prenajimatelov odpojila a nedovolila im, a ani sebe, ziadny dalsi prenajom. Mal by si nejaky tip? 🙂 Dik. 🙂
        A dakujem velmi pekne za Tvoje odpovede. 🙂

        Páči sa mi

      • @ Inana – energetické väzby sú tak rozmanité, ako hádam je aj tento svet. Jedna vec je vnímanie, druhou vecou je citlivosť nášho tela. Hoci všetci vyzeráme rovnako ľudsky … 🙂 , vybrali sme si typ tela podľa toho, čo chceme v tejto inkarnácii zrealizovať. Moje telo je napr. trocha menej citlivé, alebo mám tam trocha menej sebalásky, čiže ja si musím nechať veci “našepkať” druhým človekom, niečo však “vidím” aj ja.

        Čo môžeš použiť sama alebo s niekým (voľné poradie): tarotové karty, kineziologické testovanie, kyvadlo, rozostavenie v rodinných konšteláciách, môžeš stáť zham zhung a pozerať energiu ako prúdi, môžeš si požiadať by sa ti to zobrazilo v sne, požiadaš anjelov nech ti dajú do života situácie, v ktorých to rozoznáš … Alebo môžeš ísť za homeopatom prípadne za citlivcom alebo ľudovým liečiteľom, aby ťa pozrel … ;-), vyskúšal som svojho času niektoré tety na telefóne (tuším cez moneo) a celkom jasne videli čo fičí … Môžeš nechať Sun, nech ti vytiahne kartu … 🙂 My godness, čo všetko za socíku nebolo 😉 .

        Pekný víkend 🙂 .

        Páči sa mi

Napísať odpoveď pre andrea Zrušiť odpoveď