Tento týždeň som si pripravila meditáciu na nedeľu, na nové stretnutie Anonymných stalkovačov. Najprv som si prepísala skript, ktorý používa na relaxáciu Steve Jones, pretože tent skript mi vyhovuje najviac. Potom som si vystriehla tichší čas a začala som ho čítať.

To by ste neverili, čo všetko najprv vyzerá ako ticho a nakoniec to ticho nie je… Za oknom čvirikali vtáky. Kikiríkal kohút. Rúbal drevo sused. Jeho pes sa kde-tu zobudil a zaštekal. A keď už naozaj nič iné nerušilo, zistila som, že začínam vnímať tikanie hodín na stene… 😕

Pri tomto type nahrávok je najťažšie dostať sa do správneho rozpoloženia. Hlas je veľmi mocné médium a nálada hypnotizéra sa prenáša na hypnotizovaného, takže keby som ja len verklíkovala, tak nahrávka nebude mať účinok. Tak som sa ako kobra kráľovská pohupovala zo strany na stranu, opakovala si “sem… a tam… sem… a tam” a išla hlasom stále hlbšie a hlbšie, až som narazila na hranicu svojich hlasiviek… Oči som mala na pol žrde, keď som začala nahrávať; takmer som nedovidela na text (hoci som si ho parádne zväčšila).

Párkrát mi do toho zaštekal pes, zazvonil telefón alebo sa mi celkom jednoducho zauzlil jazyk. Našťastie ma to nevytrhlo z polotranzu. Iba som zopakovala pokazený odsek a bolo… som si myslela. Keď som si nahrávku vypočula, zistila som, že meliem ako z rýchlika… 😕 Tak sa znova vzalo nahrávadlo a išlo sa odznova.

Zostrihávanie bolo úžasné. Ešte som do už aj tak pomalého textu vkladala väčšie prestávky a miestami som zlý zvuk z jednej verzie nahrádzala lepším zvukom z druhej verzie, ale tie boli nerovnako hlasné a tak som musela ešte aj korigovať hlasitosť… Toto bola zábavná časť. Sedela som s poloprivretými očami, počula som svoje riadiace slovo a kde bolo prirýchle, tam sa robila montáž. Ale úplne najviac som sa vyhrala s návratovým signálom – kikiríkaním kohúta. 😀

Rovnaká zábava bolo aj mixovanie nahrávky. Najprv som si musela namiešať ten správny typ ozveny, aby bol text spavý, ale ešte stále zrozumiteľný. Potom som hovorený text podložila perfektne uvoľňujúcou, polotranzovou hudbou od Aeoliah. Kombinácia slova a hudby vysoko prevýšila moje očakávania… takmer som zaspala pri montáži! 😛 Teda, nie že by som bola celkom ako profík, mňa proste nebaví hypnotizovať (vždy som to robila, len keď to bolo povinné cvičenie a hrozilo mi, že neprejdem testom, ak nezhypnotizujem), ale toto bolo celkom iné… Tá atmosféra bola úžasná. Okolo mňa sa zozbierali mačičky a po chvíľke som zbadala, že všetky zaspali… 😀 Mohla som ich babrať, koľko som chcela, ony spali ďalej, až kým nahrávka nedobehla do konca… A zakaždým, keď som to prehrávala, moje hyperaktívne šelmy domáce sa znova premenili na šelmy drichmajúce. 😛

Myslím, že sa mi prvotina podarila. Ak nie (v nedeľu zistím), tak prerobím. A meradlo dokonalosti bude, či mačky nahlas chrápu. 😆