Eprakone – ezoterika a spiritualita

“Nagual je nagual preto, že dokáže vnímať abstraktno, ducha, lepšie ako iní. Ale to je všetko. Naše spojenie je so samotným duchom a len epizódne s človekom, ktorý nám prináša správu. … Ako navigátori (=ľudia, ktorí sa pohybujú pre nich neznámou realitou) by sme naším konaním mali toto spojenie posilňovať alebo priamo reagovať na situácie, ktoré toto spojenie prináša.” — Carlos Castaneda

Ono to tak nevyzerá, ale ak Castanedov citát vezmeme skutočne vážne, má pre nás ďalekosiahle dopady. Keďže človek s nadradenou schopnosťou je v našom živote epizódny, je len signálom, že už sme tak ďaleko, aby sme aj túto oblasť poznania pochopili a hľadali cez ňu naše spojenie s Duchom. (V angličtine to je “spirit”, čo sa mi páči viac, ale keď to budem dávať do slovenčiny ako “spirit”, tak si polovica obyvateľstva pôjde kúpiť fľašku slivovice. 😕 ) Preto je nezmysel vytvárať si naňho väzbu. Avšak každý priemerný človek, len čo si nájde “učiteľa” s “nadradenou” schopnosťou, začne si vytvárať väzbu na učiteľa – a to dosť slepú. Neberieme do úvahy, že tak ako my aj “učiteľ” je len človek a ako taký má svojské vnímanie, ktoré je plne autentické pre neho, ale nemusí byť vhodné pre nás.

Preto ak zistíme, že slepo opakujeme rutiny alebo slová niekoho iného, urobili sme niečo nesprávne – naviazali sme sa na posla, nie na správu. A pre nás nebol určený ten posol, ale tá správa… Hovorí sa: keď je študent pripravený, učiteľ sa nájde. Takto to ja poznám zo svojho kontaktu s mimofyzickou realitou – len čo začneme vibrovať na patričnej frekvencii, pritmolí nám do cesty niekto, kto vibruje podobne a vyššie a potiahne nás kúsok dopredu. Nie je to o ňom – že sa predstaví ako náš učiteľ najúžasnejší na celom svete, ale je to o nás – že rozpoznáme jeho kvalitu, prichytíme sa ho a učíme sa, čo do nás vlezie. 🙂

Nehovorím, že svojich učiteľov nemáme obdivovať. Ja zbožne obdivujem spústu ľudí, ktorí ma niečo naučili… a pritom mi to neuberá na mojej vlastnej hodnote, pretože sa ich nesnažím napodobniť alebo dokonca pretromfnúť. Ak cesta, ktorú mi ukázali, je pre mňa prínosom, bez hanby sa ňou pustím, ale robím svoje vlastné skúsenosti a z nich robím svoje vlastné závery. (Ono niekedy je celkom užitočné aj stúpiť do fekálu; inak sa nikdy neubezpečíme, že naozaj smrdí. 😛 )