Našla som na nejakom webe, len som si zabudla zapísať zdroj:
“Všetci začíname rovnako… bez akýchkoľvek zručností či poznania.
Veľkou otázkou potom ale je…
… prečo niektorí ľudia uspievajú, kým iní zlyhávajú?
Veľmi často preto, že im chýba jasnosť a organizovanosť v myslení – potrebujú, aby im niekto pomohol nastúpiť na ten správny vlak.”
… alebo sem prišli zlyhať… 😀
Páči sa miPáči sa mi
😀 …zlyhať v našom ponímaní, pre nich a Univerzum kľudne aj vyhrať, keďže aj vďaka “zlyhávajúcemu” životu sa dostávajú bližšie k odpovediam, k sebe, k Bohu, k podstate… A myslím si, že každý človek nejakým spôsobom pomáha tým druhým naskakovať na vlak a každému je takto pomáhané.
Páči sa miPáči sa mi
nuz v dnesnej dobe na vsetko najde sa liek 😀
Páči sa miPáči sa mi
nezaciname vsetci rovnako. rovnako by sme maximalne mohli skoncit ak by nas nechavali rodicia po nasom narodeni pohodenych vedla kontajnera. tym, ze to rodicia zvacsa nerobia sa nam postupne dostava poznania. prichadzame na tento svet s roznymi druhmi talentov, ktore dalej rozvijame, alebo aj nie. no a na zaver mi neda nedodat, ze nie sme to vyhradne mi sami, kto uspieva, alebo zlyhava. tym kym sme, tym co sme dosiahli tak na tom ma podiel aj spolocnost v ktorej zijeme, teda ludia, ktori maju o nase sluzby zaujem.
Páči sa miPáči sa mi
Toto je o dosť reálnejšie ako závery v článku, + na to má vplyv x ďalších veci, na ktoré prídeme (ak) o takých 30-40 rokov.
Páči sa miPáči sa mi
Stále je to iba o tom od kiaľ sa pozerá, ako sa pozerá a kto/čo sa pozerá 🙂
Páči sa miPáči sa mi
iskra
on 5. Apríl 2012 at 11:13 said “…”
to je jedno, odkial, kam, kto a co, lebo pravda je len jedna 😀
ale nie je jedno ako, pozri sa lepsie 😀
Páči sa miPáči sa mi
Moja myseľ je otvorená. Čo konkrétne mám podľa teba “lepšie” vidieť 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Suhlas. Ja by som este pridala … genetika nepusti !
Páči sa miPáči sa mi
iskra, to bolo myslene viac vseobecne, nie osobne. proste odkaz pre vsetkych v 2. osobe jednotneho cisla 🙂
dobrym prikladom na to je uzitocnost tmy, alebo tiena, nepozerat na vsetko tak, ze ti svieti slnko do oci. alebo ak si vo vnutri tak mnohe veci nevidis, je nutne vystupit a ziskas novy rozmer.
Páči sa miPáči sa mi
no hej a ty jak vies ci si teraz vystupeny ci vstupeny? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
snazim sa vzdy byt co najviac vtiahnuty a byt pohlteny tym co prave robim. len vtedy viem robit vsetko tak ako najlepsie viem. energia nasleduje pozornost. nie vzdy sa mi to dari a preto potrebujem odstup, aby som zistil kde robim chybu a preco ju robim.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Krija, potom som ťa možno nepochopil úplne správne, ale napísala si nasledovné:
“to je jedno, odkial, kam, kto a co, lebo pravda je len jedna, ale nie je jedno ako, pozri sa lepsie :)”
Je jedno:
=> odkiaľ
Ja si myslím, že to jedno nieje, lebo v nadmorskej výške 0 nevidím čo sa nachádza na vrchu Kriváňa a tým pádom moje tvrdenie, že tam nie je nič, bude z môjho uhla pohľadu “správne”, aj keď ujo vo vrtuľníku nad Kriváňom bude vidieť, že je tam práve stádo Kamzíkov
=> kam
Toto podľa môjho názoru nie je jedno preto, lebo ak ma nebude zaujímať téma, že všetci začíname rovnako a poviem o nej, že to je nezaujímavá téma, tak budem mať z môjho uhla pohľadu pravdu, naprik tomu, že Hela bude vravieť, že to je téma zaujímavá a teda opäť budeme mať pravdu obaja 🙂
=> kto/čo
Toto je podľa mňa tiež dosť dôležitý faktor v kvalite náhľadu, v súvislosti s rozsahom poznania, ktorý vlastne zahrňuje aj predošlé 2 body. Podľa toho nakoľko je myseľ pozorovateľa “otvorená” a na koľko rozsiahle je jeho poznanie tak od toho záleží aj kvalita jeho pozorovania.
Pravda je len jedna
Toto podľa mňa záleží od bodu od kiaľ pozoruješ 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ad “pravda je len jedna”… Súhlasím. Pravda je len jedna a je to suma všetkých individuálnych právd. Teda nie substrakcia, ale suma. Z istého uhla pohľadu ti všetko prichodí ako pravda. Stačilo mi posúvať moje uhly pohľadu a dokázala som pochopiť veci, ktoré som hodne dlho považovala za lož. 🙂 “Náš príbeh”. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
ak ty uvidis na krivani kamzikov a ja nie a oni tam skutocne su, tak pravdu budes mat ty. pravda sa tyka predmetu sporu. v tomto pripade ide o pravdu v objektivnom v hmotnom ponimani. v druhom priklade, ktory uvadzas ide o subjektivny nazor a ja ho nebudem ani tebe a ani hele vyvracat.
a treti priklad je klasicky hodnotovy sud, kto alebo co. ludom strasne zalezi na reputacii, vazia si viac bohatych a uspesnych ako chudobnych a neuspesnych. pravdu moze mat aj zobrak, ci bezdomovec, alebo tvoj kolega v monterkach. klamat ta bude manazer penty, miklos s ficom, alebo tvoj sef v kvadre s kravatou.
Páči sa miPáči sa mi
Je rozdiel pred medzi úmyselným klamstvom a nedostatkom informácii 😀 To je jediné na čo som sa snažil poukázať.
Ako vieš, že si to zrovna ty, ktorá tvorí záver na základe kompletných informácií a teda máš PRAVDU? Je to “iba” môj, alebo tvoj názor 🙂
Ide mi o to poukázať na potrebu otvorenosti mysle a ako aj Ruiz spomína vo svojich knihách, buď skeptický, ale načúvaj – hlavne sám voči sebe 🙂
Páči sa miPáči sa mi
nedostatok informacii nikoho neospravedlnuje. nez sa s niekym pustime do debaty a vytvorime spor mali by sme byt pripraveni a nie rozpravat o niecom o com nemame paru 🙂 neber toto prosim ta osobne. je to myslene vseobecne.
Páči sa miPáči sa mi
ja som tzv truthseeker, hladac pravdy. nepocuvam len seba, ale vsetkych, lebo iba tak sa do poskladat mozaika kde nebude chyat ani jeden kamienok, aby bol obraz uplny.
potom tu mame ludi, ktori nam zrkadlia, vdaka nim vidime to co nechceme alebo nemozeme vidiet. da vinci delil ludi na tri skupiny. ti co vidia, ti co vidia co im ukazu a ti co nevidia.
Páči sa miPáči sa mi
Iskra, Krija je muž. Poznáme ho z toho seminára s Enkim, ak sa nemýlim…
Páči sa miPáči sa mi
😀 uuups ospravedlňujem sa 😀
Páči sa miPáči sa mi
Krija,
to tvoje vyjadrenie “ja som truthseeker” chápem ako tvoj príbeh o tebe, tvoj sebaobraz. Môj príbeh o tebe je trochu iný, pretože truthseeker HĽADÁ pravdu a teda NEVIE, čo je “zaručená pravda” a preto NEPOUČUJE iných, a to ani neosobne: “nedostatok informacii nikoho neospravedlnuje. nez sa s niekym pustime do debaty a vytvorime spor mali by sme byt pripraveni a nie rozpravat o niecom o com nemame paru”. Mne to aspoň znie ako spústa neoverených predpokladov o iných ľuďoch, ich psychike a motívoch.
Píšem to preto, lebo som myslela, že by ti pomohlo dostať spätnú väzbu o tom, ako na teba môže nazerať niekto, kto nezdieľa “tvoj príbeh”. Keďže neviem, kde je skutočná “pravda”, je to len môj názor a nezáleží mi na ňom, takže nemá zmysel mi ho vyvracať. 🙂
P.S.: Ako som to dopísala, spomenula som si, čo ma učili anjeli – pravda je všetko. Takže ty máš svoju časť pravdy a niekto iný má svoju časť pravdy, ale kým neposkladáš svoju aj jeho pravdu dohromady (aj keby boli v priamom konflikte) a s tým aj pravdy všetkých ostatných ľudí, nikdy nedostaneš skutočnú pravdu… Čiže nie “buď – alebo”, ale “áno – aj”. 🙂 Mne sa taký svet celkom pozdáva. Dávam ho k dispozícii. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
mam pocit, ze sme sa nepochopili. to, ze hladam pravdu, neznamena, ze som ju v konktretnych pripadoch a konkretnych casoch nenasiel. ked som ich nasiel, tak som isiel patrat po dalsich. nie je to moj pribeh, je to moj zivot, sekunda za sekundou, minuta za minutou…
toto je moj zivot:
predpoklady taktiez nerobim, ja viem, alebo neviem a poupravil som aj sokratov vyrok. ja hovorim, ja viem, ze neviem vsetko. a ak uz mam urobit teda predpoklad tak si dovolim tvrdit, ze nie je na zemi clovek, ktory vie vsetko. a s tymto predpokladom pojdem kazdu noc pokojne spavat, lebo viem, ze mam pravdu 😀
a tvoj zaver s anjelmi sa naramne podoba na moj komentar o tom skladani mozaiky 😀
Páči sa miPáči sa mi
Krija, ja by som sa chcel opýtať, že ako sa to prejavý, keď je dostatok informácií a ako zistím, že nastal ten moment 🙂
To s tým ospravedlňovaním je taký paradox. Jediné miesto, ktoré podľa mňa potrebuje ospravdlnenie je môj vlastný sudca (JA) a teda ak ja nemám pocit, že treba niečo ospravedlniť, nie je čo ne/ospravedlniť. Všetko sa deje tak ako sa má a teda v každom momente máme presne tie informácie, ktoré máme mať. Zlé alebo dobré, je hodnotenie, tak isto ako potreba ospravedlňovať, resp. neospravedlnovať. Na to aby som mal potrebu ospravedlnovať, by som najprv potreboval mať pocit, že som niečo nespravil na 100% a to nie je možné. Ak by som to nespravil zámerne na 100%, bolo by to moje vedomé rozhodnutie a teda opäť nedošlo ku “chybe”. No ak sa aj omyl stane, stále mám možnosť sa z neho ponaučiť a teda splnil svoju úlohu a opäť sa nestalo nič “zlé” čo by bolo treba nejako ospravdlňovať.
Samozrejme, kým nie som “osvietený”, je moje vnímanie môjho konania, často krát príliš ktitické a tak mávam tendencie sa sám trestať a vínať moje konanie ako nie dokonalé (zlé) a teda vtedy takáto dilema väčšinou u mňa nastáva, ale je to iba nepochopenie situácie, resp. nedostatočná “viera” v dokonalosť systému a teda aj mňa samého 🙂
Páči sa miPáči sa mi
to kolko mame v konkretnom case informacii zavisi takmer vyhradne od nas. nase rozhodnutia su na zaklade tych informacii ktore v tej chvili mame, ale rozhodne nie mame mat. aj chyby, lekcie dostavame a robime vtedy, ked tych informacii bolo menej ako malo byt. a my sme do konkretnej situacie prisli nepripraveni.
no a prave toto riesime v nasom a s nasim JA. je to vlastne ako boxersky ring. nelez tam ked nevies boxovat. ak vies boxovat tak vedz co najviac o sebe a o superovi. vyhry a prehry riesi kazdy sam a po svojom. ze ja vstupim do ringu nepripraveny je moja lekcia.
Páči sa miPáči sa mi
Krija,
“nelez tam, keď nevieš bojovať” mi pripomína výrok jedného IT špecialistu: “čo sa pýtaš, keď nevieš?!” Niekde sa tie veci musíme naučiť. Vždy, keď prvýkrát vlezieme do “ringu”, tak to “nevieme”. Proste nemôžem si pomôcť, ale mne “nelez tam, keď to nevieš” evokuje “čo tam lezieš, keď na to nemáš” – a to je obyčajné posudzovanie. A ako Matka Tereza povedala, kým ľudí posudzujeme, nemáme čas ich akceptovať a milovať.
Každý robí svoje vlastné skúsenosti svojím vlastným spôsobom. Možno z nášho pohľadu ten spôsob nie je ideálny, ale z jeho pohľadu je optimálny. (Citát z NLP.) A povedať niekomu “nelez tam, keď to nevieš” značí, že mu nedôveruješ, že to dokáže. (Toto bol zasa citát z Ruiza.) No a aby bolo v tomto komente aj niečo odo mňa, tak hoci ti to možno teraz znie, že ťa kritizujem, tiež mám toto pravidlo – ovšem v modifikovanej podobe: “nepýtaj sa, kým si nie si istý, že dokážeš zniesť odpoveď”. A veľmi prísne sa ho už mnoho rokov držím. 🙂 A to tvoje pravidlo keby znelo “nelez do ringu, kým si nie si istý, že dokážeš zniesť nakladačku” by som vedela veľmi dobre akceptovať. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
hela, to zial ja nedokazem ovplyvnit, ze co v tebe evokuju moje slova. vobec som to tak nemyslel ako si to tu preniesla. pravdepodobne obaja pozname “hodte ho do vody a nech plava.” snaha udrzat sa na hladine, neutopit sa, bojovat o holy zivot neznamena, ze uz vies plavat.
k ruizovi a matke tereze, ak je vyjadrenie nedovery posudzovanim tak aj dovera je vysledkom posudzovania. ja by som rozhodne svoje slova o matku terezu neopieral. zena, ktora milovala viac peniaze ako chudobne a chore deti na spinavej podlahe z jednej jej kalkatskych nemocnic toho nie je hodna.
vyrok NLP je prevzaty, ale kedze cele NLP je o copy paste, tak na tom az tak velmi nezalezi.
PS ja kritiku na moju adresu znasam velmi dobre, takze nemaj obavy a kludne pokracuj v style, ktory ti vyhovuje. aspon dostanem sancu sa dozvediet kto naozaj si. bud sama sebou. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Je predsa také nedôležité, kto som… alebo či vôbec som… tak prečo by ťa to malo zaujímať? 🙂 Na svete je kopec potrebnejších a zaujímavejších vecí ako ja. (Teda, pokiaľ nejaké “ja” existuje 😉 . Nevieš, či som osoba. Nevieš, či nie som len meno a nestrieda sa nás pod tým menom viac a nehovoríme s tebou na preskáčku… 😛 )
Páči sa miPáči sa mi
Fu Krija ty to mas akesik drsne
Páči sa miPáči sa mi
” Keď som mal 5 rokov, mama mi stále hovorila, že šťastie je kľúčom života. Keď som chodil do školy, tak sa ma spýtali, čím chcem byť keď vyrastiem. Napísal som, že “šťastný”. Oni mi povedali, že som nepochopil zadanie a ja som im povedal, že oni nepochopili život. ” – John Lennon
Páči sa miPáči sa mi
Krija, verím Ti, že to takto vnímaš. Vo svete (na ceste) pripravených a nepripravených, zlých a dobrých, pravdy a nepravdy, to takto naozaj môže vyzerať. Je to svet, kde sudca súdi a obeť si tažká a potom existuje ešte X stupňov “pravdy” nad a pravdy “pod” 🙂
Páči sa miPáči sa mi
nie nie nie nie veru nie to nie je slusne spravanie 😛
Páči sa miPáči sa mi
V sume je ale podľa mňa každý jeden názor sumou pozorovaní daného pozorovateľa v danom momente a teda z jeho uhla pohľadu a v danom momente pravda 😀
Páči sa miPáči sa mi
A preto je mozno dolezite, ak sa nam niekedy podari sa premiestnit a ziskat tak aj ine pohlady, nez len tie, ktore vidime, ked sa zubami-nechtami drzime svojej pozicie, postoja, pohladu, nazoru… 🙂 Otvorena mysel… 🙂 Posuva nas inam, zrazu vidime to, co bolo pred nami doteraz ukryte. A to je pre mna uspech. 🙂
Kazdy si pod tym uspenim v zivote (veta z clanku) predstavi to svoje a tak mame kazdy svoj nazor a svoj pohlad… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
mozno by sme sa skor mali presunut a otvorit srdce namiesto mysle..mam pocit ze to co mame v hlave nam prilis komplikuje zitie, tym, ze nam kafre a spochybnuje vsetko co sa o poschodie nizsie precituje:-D
Páči sa miPáči sa mi
otvorit srdce… hmmm…. to mi hovorieva aj moja kamaratka. 🙂 a ja stale neviem, co si mam pod tym predstavit. co sa tym mysli? ja sa tak nanajvys viem do neho niekedy ponorit. ale otvorit ho?…
myslim, ze srdce nemusime nikam presuvat, lebo ono je presne tam, kde ma byt. len musime najst, kde to je a chodit na navstevu co najcastejsie, aby cesticka nestihla zarast a nestratila sa nam. alebo mi jej? 🙂 pre mna je mysel nastroj, ktory, ak dokazem spravne pouzivat, tak ma dovedie k srdcu hocikedy a nie len obcas, nahodne alebo so stastim… a preto je to presuvanie pohladov, otvaranie mysle pre mna dolezite. rozsiruje mi obzory, aby som sa k tomu srdcu mohla dostat z akehokolvek smeru a v ktorukolvek dobu. myslim si, ze cesta k srdcu a cez neho k Nekonecnu, Univerzu, splynutiu… ma byt vedoma, pomocou mysle, aby sme sa jej pred splynutim mohli vzdat, nechat ju rozplynut sa. na zaciatku vyjdeme z prudu s nevedomostou, potom prejdeme dlhu cestu uvedomovania si sameho seba, aby sme na konci vedome znovu vstupili do prudu a znovu splynuli. ale uz je to ine. prud je uz iny. …
pripomina mi to nase rozdelenie s Cechmi. ked som bola dieta, vobec som si neuvedomovala, ze sme dva narody. presne si pamatam na chvilu, ked som si zrazu uvedomila, ze existuju dve reci – cestina a slovencina, a ze sme dva rozne narody. (mohla som uz mat 7-8 rokov, takze som si dost dlho sedela na kabli). kedze som rozumela obom reciam, tak som si to dovtedy vobec nevsimla. ked prislo k rozdeleniu Ceskoslovenska, tak mi to sice bolo luto, ale pokladala som to za spravne. mali sme (alebo aj este stale vsetci mame) moznost si uvedomit, kto sme, stotoznit sa s tym (alebo aj nie), prijat to alebo odmietnut, … mame moznost si vybrat, lebo si to mozeme uvedomit. a ked uz budeme sami so sebou ako Slovaci vyrovnani, uzrozumeni, spokojni, stastni, budeme sa mat radi a budeme si toho vsetkeho vedomi, tak sa opat mozeme spojit napr. s Cechmi. 🙂 ale uz to bude ine, lebo my uz budeme ini, vedomi si samych seba. 🙂
alebo aj nie. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Musim sa smiat ako si dala prirovnanie o rozdeleni Cechov a Slovakov 😆 ja pocas rozdelenia statu som zila v Cechach a nechala som si obe obcianstva ..da sa s tym zit celkom v pohode..len ten rozum so srdcom nie a nie sa dohodnut aby spolupracovali 😛
Páči sa miPáči sa mi
30 dní vďačnosti (30) 2012 (27) afirmácie (47) Ako si zhmotniť sen (31) Anielov kameň týždňa (93) astrológia (63) bezchybnosť slovom (55) bezmocnosť (31) bolesť (32) budhizmus (26) Carlos Castaneda (234) denník vďačnosti (31) depresia (39) dohody (44) duša (40) Eckhart Tolle (29) ego (102) emócie (145) energetické štruktúry (114) fokus (32) Gabriel (179) Gaia (52) Guy Finley (29) hnev (35) hudba (181) humor (432) interpretácie (41) Jiddu Krishnamurti (29) karma (50) koreňová čakra (33) kotviaci bod (45) LOA (59) Lujan Matus (41) Láska (69) mandala by Ambala (53) mantry (33) meditačná hudba (36) Miguel Ruiz (94) Misa Hopkins (29) nagual (40) neber nič osobne (40) negativita (88) nerob predpoklady (38) NLP (27) Nájdi chybu (37) náš príbeh (101) Obeť (51) obmedzujúce presvedčenia (29) Od zimy do jari (92) osobná sila (100) osobné (39) pathworking (157) podvedomie (42) postoje (27) posudzovanie (79) pravda (27) presvedčenia (33) programovanie podvedomia (31) príkoria (41) psychohygiena (119) rekapitulácia (40) relaxácia (29) Rok pre seba (53) samonastolené obmedzenia (115) sebadôležitosť (115) sebahodnota (39) sebaobraz (124) sebapoznanie (106) sebavnímanie (26) silové zviera (35) smrť (28) sny (153) Sonia Choquette (27) spirituálny sprievodca (46) strach (124) tarot (80) testy (31) toltékovia (28) toning (72) tri energie (27) tu a teraz (71) vedomie (55) vibračné vyladenie (72) vnímanie (84) vnútorný monológ (77) vzostup (121) vzťahy (92) vôľa (27) vďačnosť (48) zhmotňovanie (514) zmena (26) zmena fokusu (51) zrkadlá (46) zvyšovanie vibrácie (65) zákon rezonancie (76) úmysel (intent) (26) šťastie (54)
Ďalšie moje knihy nájdete na mojej druhej stránke Belangelo.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor