Spomenula som si, že na poslednom stretnutí Anonymných stalkovačov som rozvádzala svoju teóriu, že pod našimi nevhodnými dohodami hocijakej podoby leží jedno základné rozlíšenie: ako vnímame svet. Či je svet miesto priateľské, s hojnosťou a šancami na využitie, alebo je to miesto nepriateľské, kde sa pohybujú ksichti, ktorých sa buď treba báť alebo ich treba obracať na môj obraz, pretože “nevyhovujú” – lebo je tu možnosť, že ak by oni vyhovovali, tak potom nevyhovujem ja… 😕
(Ak si všimnete, v akej miere detailu som popísala oba stavy, tak ľahko zistíte, kde sa pohybujem ja. 😳 )
Do aprílového stretnutia 22.4. máme ešte trochu času, tak vám navrhujem vyskúšať dve cvičenia,ktoré prípad “nepriateľského sveta” a z neho vyplývajúcich komplexov, nevraživostí, strachov a pocitov viny istým spôsobom ošetrujú. Každé z nich by bolo dobré robiť aspoň pár dní, podľa možnosti týždeň.
“Ahoj, havčo!”
(Ošetruje dohodu “neber osobne”)
Prvé z nich vzniklo na Pini vďaka Andrei (alebo Andree, já se v tom neorientuji 😕 ) a mne aspoň pomáha zbavovať sa nevraživosti a pocitu, že svet je nepriateľské miesto, kde je niekto proti nám a o niečo treba zápasiť:
Andrea písala, že keď ide napríklad po meste, zdraví v duchu všetko, čo stretne. Ja, keď to používam, dávam si pozor aj na to, ako zdravím – a používam pekné slová (veľmi často zdrobneliny).
Takže: dajte si týždeň, kedy budete všetko v svojom živote zdraviť. (Dokonca aj “ahoj, hnusný ksichte” je prípustné, ale “ahoj, ty hovado” by som rozhodne zmenila na “ahoj, ty reprezentant poriadne veľkého rožného statku” 😉 .)
No a až sa stretneme, porozprávame si, ako nás to vnútorne zmenilo a či vôbec.
“Alebo aj nie.”
(Ošetruje dohodu “nerob predpoklady”)
Na toto som prišla nejako intuitívne – v istom čase som začala ku mojim jedno-jednoznačným vyjadreniam automaticky pridávať “alebo aj nie”, pretože som začala vnímať, že veci môžu byť celkom inak, ako sa mi to vidí. Dosť to relativizuje náš zabehaný pocit, že ja mám ultimatívnu pravdu, pretože v mojom vnímaní sú veci vždy presne tak, ako ich vnímam ja.
Takže: zasa si dajte týždeň, kedy budete jednoznačné vyjadrenia dopĺňať o “alebo aj nie”. Napríklad “to je pekný chlapík… alebo aj nie”, “to je katastrofa… alebo aj nie”, “dobre si ma naštval… alebo aj nie”, “dám ti po papuli… alebo aj nie”.
A zasa: jeden týždeň a sledujte, čo to s vami robí vnútorne. Až sa zídeme, spolu skecneme. A ak vás napadá ešte nejaké iné cviko, buď ho hoďte do komentárov (aby som mala aj ja čo cvičiť), alebo ho prineste so sebou na stretko a budeme ho robiť nabudúce. 🙂
A ešte “jednohubka”
Jednohubkám sa kedysi hovorilo “chuťovky” a ja ich mám rada. (Rozhodne je lepšia jednohubka ako pohubka. 😛 ) Už som sa pracovne uvoľnila, mám softvér na zmiešavanie zvukov a tak na najbližšom stretku si hodíme meditáciu “Zrkadlový portál”, dobre? Meditka má dva účinky – buď ju použijete na relaxáciu alebo na šamanské cestovanie.
No a za mňa…
Momentálne pracujem ešte stále na bezchybnosti slovom. V posledných dňoch sa mi akosi začal meniť spôsob vyjadrovania: keď mi kedysi niečo padlo z rúk, tak som si povedala “ja babrák”, keď niečo nevyšlo, tak “ja debil” a podobne… Všetko to boli málo podporujúce vyjadrenia.
No a už asi tretí deň na sebe sledujem premenu: niečo mi padne z rúk, poviem “ja babrák” a vzápätí sa opravím “nie, nie som babrák, len toto mi teda treslo a naozaj nemuselo, keby som si dávala väčší pozor”. 🙂 Mne sa tá zmena páči a tak trénujem naďalej ako besná. (A tým nemám na mysli tú chorobu rabies, ale mieru aktivity, ktorú vyvíjam. 🙂 )











Povedz svoj názor