Od posledného stretnutia Anonymných prešlo toľko času, že som už aj celkom pozabúdala, o čom sa tam hovorilo… Neviem, či sme nakoniec neskĺzli na rovinu osobných dohôd, ale veď to je OK, ide to ruka v ruke.

Akurát “domácu úlohu” si neurobil nikto – dokonca ani zadávateľ. 😛 To nevadí; otázky zostávajú platné a ak chceme, môžeme sa im venovať, kedy nás chytia za srdce.

Nemyslím, že by sme už mali “bezchybnosť slovom” za sebou – ale práve dnes mi prišiel citát od Miguela Ruiza, ktorý to celé pekne rámcuje:

“Uvedomenie je vždy prvý krok, pretože pokiaľ si neuvedomuješ, nemôžeš nič zmeniť.”

(Awareness is always the first step because if you are not aware, there is nothing you can change.)

A ja si myslím, že naše vedomie sa už sústredilo na bezchybnosť slovom. Uvidíme, ako ju bude postupne riešiť. 🙂

Problematický termín?

Ovšem jednu vec si pamätám a ešte som ju neošetrila – máme dva termíny na stretnutie! Keď odchádzala prvá várka ľudí, dohodli sme sa na stretnutí 15.4., ale potom Wolf zistil, že má službu a ak by sa dalo, vedel by prísť 22.4. Takže vás prosím povedať, či by vám vyhovoval presun tretieho stretka na 22.4. Zasa nedeľa (už nie je potrebné držať nedele, aj sobotu mám voľnú).

Nová téma: nerob predpoklady

Odporúčam prejsť na novú tému – na robenie predpokladov. Už sme si overovali našu bezchybnosť slovom a verte mi, ešte sa okolo nej budeme vrtieť ako pes za svojím chvostom… Pozrite si v Ruizovi túto dohodu a pozrite si aj články tu na stránke, ktoré sa nerobenia predpokladov týkajú:

• Predpoklady sú len verzia domýšľania si
• Bezchybnosť slova
• Bez predsudkov a posudzovania
• Zo stalkovacej skupiny: o predpokladoch
• “Nerob predpoklady!” Ale ako?
• Prečo robíme predpoklady?
• Beriete všetko príliš osobne?
• O toxických príbehoch
• Ako prestať robiť predpoklady?
• Zbavme sa potreby mať na všetko odpoveď!

Keď si už uvedomujeme, ako našimi slovami skresľujeme realitu a posúvame ju do istého spôsobu vnímania sveta, aby sa naše predpoklady o tom, ako ten svet vyzerá, cez naše slová overovali, potvrdzovali a upevňovali 😛 , začíname mať prístup k dohode “nerobiť predpoklady”. Samozrejme, že tie predpoklady robiť budeme. Musíme ich robiť, inak by sme sa nevedeli z tohto sveta vysomáriť. Ona sa dohoda volá “nerob predpoklady”, ale ide hlavne o to, aby sme ich nerobili vtedy, kedy ich robiť nemusíme – teda aby sme overovali, čo sa overiť dá. Nemyslieť si, že “veď rozumiem”, ale sa spýtať, či to, čo som pochopil(a), je to, čo ten druhý chcel povedať… O komunikácii je tu tiež hodne článkov, tu je aspoň taký malý výber z minuloročného stalkovania:

• Aké správy vysielate?
• Buď bezchybný so svojím slovom… alebo Bacha na to, čo tliapeme!
• Zo stalkovacej skupiny: Čo vysielame, keď hovoríme?
• Každá výpoveď oslovuje štyri uši
• Ako každou vetou hovoríme o sebe
• Bez predsudkov a posudzovania
• Zo stalkovacej skupiny: obmedzenie predpokladania cez parafrázovanie
• Úmysel skrytý za slovami
• Tým, čo hovorím, utváram svoj svet

Na budúcom stretnutí budeme rozoberať, čo nás núti robiť predpoklady – a ako to poukazuje na nejaké dohody, na ktorých sme naše vnímanie postavili.

Priebežná dohoda

No a než sa začneme chystať ne nerobenie predpokladov, ešte jedna dohoda je mi dôležitá a tá nás bude priebežne sprevádzať celým stalkovaním – “dávaj svoje najlepšie”. Minulý rok sme touto dohodou štartovali. Je o tom, že spätne vždy vidíme, čo sme mohli urobiť lepšie, pretože spätne si už vieme namodelovať, čo by kto mohol povedať/urobiť, keď my povieme/urobíme toto a hento…

Lenže v čase, kedy sme konali, sme nekonali so spätným pohľadom. Konali sme najlepšie, ako sme v danom okamihu konať mohli – vzhľadom na to, čo sme vedeli, čo sme cítili a čo sme vnímali. Nemá význam spätne sa pozerať a posudzovať, čo sme urobili. Sebaväčšie posudzovanie na veci nič nezmení. A zasa si spomínam na jeden z Ruizových citátov (len približne): Ak urobíme chybu, život nás za ňu vytrestá jeden raz – vtedy, kedy ju urobíme. My sami sa za ňu trestáme donekonečna – zakaždým, keď si na ňu spomenieme.

Myslím, že toto je mechanizmus, proti ktorému budeme počas celého stalkovania bojovať. Nečakajme od seba dokonalosť. Ešte nám na chrbte nerašia krídla. 😉

Takže si uverme, že v danom okamihu konáme najlepšie, ako len vieme. Ale súčasne tak aj konajme – bez strachu z následkov! Nie že “ja si radšej zahryznem do jazyka, aby som nevyzerala protivná”… Myká tebou povedať niečo? Povedať to ťa stojí energiu. Nepovedať to ťa stojí energiu. Ale… ako by vyzeralo optimálne využitie energie v danom okamihu? Ak je optimálne potlačiť svoju emóciu a udržať dobrú atmosféru, tak to urob. Ak je optimálne povedať si a stanoviť medze, tak to urob. Ale urob to vedome. Buď si vedomý, že práve rozhoduješ, čo sa ti vidí optimálne. Ak sa pomýliš – okej, aj to sa stáva; máš o jednu skúsenosť viac a nabudúce sa už v podobnej situácii nepomýliš. Ako hovorieval Václav Klaus, je to proste hláška, že “tudy cesta nevede”.

Dôležité je zakaždým sa vedome rozhodnúť, čo je v danej situácii optimálne. Týmto rozhodovaním preberáme kontrolu nad naším životom – prestávame reagovať a konáme vhodne s ohľadom na situáciu. (Alebo aj nie, ale potom príde ďalšia šanca “konať vhodne s ohľadom na situáciu” 😛 ).

Ruiz hovorí, že čím dlhšie budeme konať vedome (teda uvedomovať si, čo robíme a prečo), tým menej budeme nevhodne používať svoje slová, tým menej predpokladov budeme robiť a tým menej vecí budeme brať osobne. A budeme sa cítiť dobre, pretože sa zvýši naša osobná sila (=pocit kontroly nad situáciami a našimi reakciami v nich) – to aj vtedy, ak sa náhodou sekneme a zle použijeme slovo, urobíme nejaký predpoklad, ktorý sa ukáže nesprávny, alebo vezmeme niečo osobne. To preto, že si medzičasom vybudujeme zo sebapozrovania rutinu, ktorá nám umožní postrehnúť “poklesok” 😛 , priznať ho a poučiť sa z neho. Miesto prehier a pádov začneme zažívať “lekcie”. 🙂

“Ak porušíš nejakú dohodu, začni znovu zajtra a pozajtra a popozajtra. Spočiatku to bude ťažké, ale každým dňom sa to bude zjednodušovať a jedného dňa zrazu zistíš, že tvoj život sa riadi týmito štyrmi dohodami. A budeš prekvapený, akým spôsobom sa tvoj život zmenil.” — don Miguel Ruiz

Ehm… a ako je to s tým termínom? Môžete 22.4.? (O Jane viem, že asi nemôže, ale vy ostatní?)