Eprakone – ezoterika a spiritualita

Článok od Boobak:

Už dávnejšie som sa pýtala na Pini, či by niekto mal záujem o spracovanie tzv. “Meditácie srdca” podľa Drunvalo Melchizedek-a – pána, ktorého veľmi obdivujem 🙂 Aj keď vtedy sa veľa ľudí neozvalo, dostávam také kopančeky, že už to fakt musím spracovať 😀 Dúfam, že vám táto séria článkov čo-to osvetlí a že meditáciu spoločne (alebo aj bezo mňa, ako sa zadarí 😛 ) zvládneme a bude nám hej 😉

Kto o Melchizedekovi nič nevie, môže si ho oťukať trebárs na youtube 😉 Ja budem prekladať z jeho knihy “Living in the Heart“.Dnes by som vás oboznámila s tým, čo to tá Meditácia srdca zhruba je a ako sa k nej Drunvalo dopracoval.

D. je človek veľmi duchovne založený, organizuje rôzne workshopy (prevažne v Severnej a Južnej Amerike), kde nielen učí, ale aj sám sa (neplánovane) učí 🙂 Na jednom takomto workshope blízko hlavného mesta Mexika prednášal pred skupinkou cca 100 ľudí, z ktorých asi 20 bolo z Kolumbie. Počas spoločných “spevov” (v angličtine “chant”, neviem nájsť vhodný ekvivalent v slovenčine, ale nie je to klasické spievanie, skôr také mantrovanie alebo len vyludzovanie tónov, ktoré majú často uviesť ľudí do stavu meditácie) v kruhu sa vždy jedna Kolumbijčanka oddelila od skupinky, vošla do stredu spievajúceho kruhu a začala “primitívne” tancovať. Pod slovom primitívne sa rozumie tak tradične, ako to robia prírodné kmene a národy 🙂 Ostatní účastníci ju zrejme považovali za trápnu, vadila im a tak na štvrý deň workshopu požiadali D., aby s tým niečo spravil. Hoci nechcel, z úcty k ich želaniu vošiel do kruhu s úmyslom vyviesť z neho túto ženu. Tancujúca Kolumbijčanka mu bola chrbtom, vo svojom svete, no v okamihu, keď sa jej dotkol, sa prudko otočila a

“pozrela mi poza oči až do duše a jej telo vydalo ten zvláštny zvuk, ktorý, ako sa zdalo, obklopil moje telo. V tej chvíli som viac nebol v miestnosti v Cuernavaca. Bol som na cudzom mieste s trávovými chatrčami a ľuďmi stojacimi okolo, pozerajúcimi na mňa. Bolo to skutočné ako realita. Dokonca pes prebehol okolo.

Už som viac nebol vo svojom tele, ale v ženskom, sledujúc okolie. Prebehol mnou zvláštny, neznámy pocit, bolo to ako niečo sexuálne, no pritom nebolo. Povedzme len, že to bolo fakt, fatk dobré. A potom, hneď na to, ako som sa začal zžívať s novou realitou, ocitol som sa späť v miestnosti v Cuernavaca, pozerajúc sa do očí tejto veľmi zvláštej ženy.”

Následne opisuje, ako ženu požiadal, aby to spravila znova a ona znova vydala ten zvláštny zvuk, on sa opäť ocitol v zmenenom stave vedomia, kedy nebol vo svojom tele, ale v požičanom ženskom a na úplne inom mieste, v Kolumbii. V tomto stave (ktorý si už časom vedel navodiť sám) ho učili najváženejší členovia kmeňa Kogi, tzv. Kogi Mamas, ktorí sa medzi svojimi tešia takej úcte, akú má napr. Ježiš medzi kresťanmi.

Chápte, D. tento stav neopisuje ako astrálne cestovanie, skôr ako že nebyť jeho iného tela, to, čo zažíval, bolo možno ešte skutočnejšie ako jeho bežná realita. Šamani (Kogi Mamas) ihneď dokázali rozpoznať, že v tele jednej ženy z ich kmeňa je iná duša. Duša-človek, ktorý sa tam dostal na ich pozvanie.

Šamani ho učili ich histórii, kultúre, duchovnej viere, pričom vydávali rovnaké zvuky ako žena spomenutá vyššie. Zakaždým, keď niektorý/á z nich tento zvuk vydal/a, ocitol sa D. v ďalšej, inej realite. Okrem iného zistil aj to, že tieto zvláštne zvuky nevychádzajú z hlavy/mysle, nie sú tvorené rozmýšľaním a slovami. Vychádzajú zo srdca, presnejšie z posvätného miesta v srdci a smerované sú snívaním, pocitmi a emóciami.

“rovnako myseľ ako aj srdce vytvárajú v tele obrazy, ale len srdce vytvára obrazy, ktoré vyzerajú byť úplne skutočné.”

“Rozhodne tu bol nástroj komunikácie, ktorý presahoval všetko, čoho je myseľ schopná. Práve som si vyskúšal “jazyk bez slov” a už nikdy som nemal byť rovnaký ako predtým. Cítil som sa rovnako poctený, ako aj vzrušený zo všetkých tých možností. Jazyk bez slov sa mohol použiť na komunikovanie medzi všetkými živými tvormi – nie len medzi ľuďmi. Kogi Mamas mi povedali, nech vyskúšam takto sa dorozumieť so zvieratami, aby som sa predvedčil na vlastnej koži.”

Tak sa D. vybral do ohrady s tromi koňmi jeho ženy, ktoré ignorovali nielen Drunvala, ale aj seba navzájom :D. D. sa postavil doprostred výbehu, presunul sa z mysle do srdca ako ho to učili a vtom jeho telo vydalo ten vysoký tón. V okamihu, keď tento zvuk vydal (nie hlasivkami, skrátka to nejak vyšlo z tela), vo vnútornom zraku uvidiel žriebätko. V rovnakej chvíli všetky 3 koníky otočili hlavu smerom k nemu, ihneď pricválali, obkolesili ho, pritisli hlavy k jeho tvári a sklonili ich. Dorozumievali sa navzájom tichým erdžaním (švanda, čo? :D). Videl kone, stáda a telom mu opäť prešiel ten “sexuálny” pocit. Naozaj s tými koňmi komunikoval a mal z toho ohromnú radosť (ani ja by som nebola proti ;)). Skončilo to tak rýchlo, ako to začalo, ale zanechalo trvalé následky – už viac nebolo vzťahu človek-zviera. Vzniklo rodinné puto.

“Tí, ktorí poznáte Kresťanskú Bibliu, pamätáte si príbeh o Babylone? Podľa Biblie pred Babylonom hovoril celý svet jediným jazykom a ľudia mohli dokonca komunikovať so zvieratami prostredníctvom tohto jazyka. Po Babylone nás Boh rozdelil do mnohých jazykov, ktoré nás odvtedy oddeľujú, pretože si nedokážeme navzájom rozumieť. No archeológom sa doteraz nepodarilo nájsť nikde vo svete hocijakú stopu tohto jazyka. Prečo?

Verím, že je to preto, lebo tento jazyk nebol ani písaný, ani hovorený slovami, skôr ho tvorili zvuky zvnútra srdca. Iba vtedy, keď sa srdce ľudstva znova otvorí, rozpamätáme sa na túto reč a znovu sa zjednotíme – nielen medzi sebou a so zvieratami, ale so všetkým životom všade navôkol.”

Dva týždne po skúsenosti s koňmi zažil D. to, čo prvýkrát, no naopak – on bol tým, kto niekoho pomocou tónu zo srdca preniesol inam. Po tom, čo premiestnil svoje vedomie z mysle do srdca a jeho telo vydalo tento tón, preniesol sa nielen on, ale aj osoba pri ňom sediaca, do džungle a mali identické zážitky. Dokonca sa spojil so ženou z Kolumbie tak, že sa ocitol v miestnosti, kde spalo telo, v ktorom sa nachádzala. Po jeho zjavení sa opustila táto žena/duša/jej vedomie toto telo a spolu putovali obrovskou rýchlosťou ponad lesy a popri horách až do ďalšej dediny, kde sa vtelili spoločne do iného tela. Boli však medzi Kogi ľuďmi, šamani ich jedným pohľadom spoznali, takže pohoda lesná 😉

“Táto skúsenosť v sebe nesie obrovský ľudský potenciál a mohla by vskutku zmeniť smerovanie ľudských dejín preč od záhuby. A čo odo mňa Kogi Mamas chceli bolo, aby som túto schopnosť učil alebo posúval ďalším ľuďom. Prečo? Pretože ako strážcovia rovnováhy sveta Kogi Mamas veria, že ak sa rozpamätáme čo a kto je v našich srdciach, nebudeme viac schopní zabíjať Zem našou neuvedomelou technológiou.”

Mnohé tradičné kmene hovoria, že sa nadchádzajúcich zmien nemáme báť. Strach nie je na mieste. Tí, ktorí žijú vo svojich srdciach, budú svedkami nádherných zmien. A tí, ktorí majú od srdca ďaleko… no, s tými si už “naša” Zem nejako poradí, aby jej viac neubližovali 😛 A v tom je celý háčik – žiť srdcom, nie hlavou. Uf.

Ešte jedno videjko od tej istej osoby, trocha miernejšie 😉 Podobné, no aj s ďalšími cennými myšlienkami:

Tým, ktorí sa dopracovali až sem, ďakujem za trpezlivosť 😀 Dúfam, že už sa tešíte na pokračovanie 😉