Nikto nemá rád bezradnosť a bezmocnosť. Pravdepodobne ide o pocit, pred krotým najviac utekáme. Ľudia sami seba ženú až na hranice svojich síl alebo upadajú do hlbokej depresie, len aby sa vyhli pocitu bezmocnosti.
Ale…
Bezmocnosť tak ako ostatné nepríjemné ľudské pocity je bránou k hlbšiemu poznaniu a väčšiemu vnútornému pokoju.
Iste, nevyzerá tak. Veď preto sa jej aj vyhýbame! Ale až keď sa pocitu bezmocnosti prestaneme vyhýbať, dokážeme objaviť dary, čo v sebe skrýva.
A takto som si ja prerámcoval bezmocnosť:
“Bezmocnosť je znamenie, že tvoj vnútorný kritik verí, že by si “mal” urobiť viac, než Univerzum od teba v danej situácii očakáva.”
Ja sama mám bohaté skúsenosti s utekaním pred pocitom bezmocnosti. Hocičo – čokoľvek – akákoľvek akcia je lepšia než cítiť tú príšernú priepasť v sebe! A keď som spracovávala článok, spomenula som si odrazu na to budhistické “sit with it”, vysedieť to. Nikam neutekať, nechať pocit roztiahnuť sa po tvojom vnútre a potom ho rozpustiť porozumením.
Poviem vám… najťažšie cvičenie zo všetkých. 😕














Napísať odpoveď pre pokahontas Zrušiť odpoveď