Nasledovný úryvok mi prišiel mailom od Apryl Jensenovej a našla ho ako článok na blogu Kelly Rae Robertsovej:

“Ktosi milý mi nedávno povedal “Vidím tvoje svetlo”. Moje srdce sa naplnilo nehou. Trafila klinec po hlavičke. Vie, že napriek všetkým puklinám tam je aj svetlo.

Naše vnútorné svetlo nie je len naša vlastná božskosť; je to aj kolektívna božskosť. Keď ukazujeme svoju skutočnú tvár a sme sami sebou. Keď žiadame o to, čo chceme, čím kŕmime nášho ducha. Keď žijeme v celistvosti a pravde a chaose a voľnosti – vtedy začíname vypúšťať všetku túto ľahkosť a svetlo do sveta a dovoľujeme, aby ľahkosť, svetlo a dobrota iných ľudí a skúseností vstúpili do našich sŕdc. Vtedy chodíme po svete a za našimi každodennými úlohami či záležitosťami srdca so žiarivou energiou.

Než zomrel, hovorieval mi Johnov strýko Roy, že v srdci nosím svetlo. Len čo zlúpneme vrstvy stresu a zmätku a starostí a strachu, nájdeme ho. Svetlo, ktoré nosíme v srdci, je Boh – naša vlastná božskosť dokonalého a nefalšovaného. Keď začneme sami seba vidieť jasne, bez nánosov bahna, sme v priamom kontakte s božským. Nikdy nezabudnem na strýka Roya a to, aký poklad to bol. … Naučil ma, že všetko, čo kedy budem potrebovať, už v sebe mám. Moje svetlo je môj najdrahší spoločník a je so mnou stále – aj vtedy, keď ho niečo dočasne zatieni. Je tu stále.”