Základ všetkého hojenia

Helar Sun Belangelo 2 komentáre

“Základom každého liečenia je stíšenie myšlienok v našej hlave a otvorenie sa pocitom tela a emóciám. Je to jediný spôsob, ktorým si vieme prinavrátiť našu skutočnú podstatu alebo vnímať jemné náznaky, ktoré nám pomáhajú nájsť si svoju cestu životom.” — Martha Beck

(Silencing the thoughts in our heads and opening to the experience 
of the body and emotions is the basis of all healing. It’s the only means
 by which we can reclaim our true nature or feel the subtle cues 
telling us how to find our way through life.)

2 thoughts on “Základ všetkého hojenia”

  2. „ja“ som celý život bola taká nejaká iná. Stále mám potrebu hovoriť ja, čo mnohí ľudia chápu ako, že sa mám asi veľmi rada. Pravda je, že som sa vždy cítila ako obyčajný človek, ale taký nepochopený, niekedy som radšej nepovedala, čo si naozaj myslím, pretože som vedela, ako by „tí druhí“ zareagovali. Ako hovorím, mám toho veľa potlačeného, pretože som nikdy nebola vedená k individualite, ale bola som donútená rodičmi prispôsobiť sa „stádu“. Dúfam, že sa nikto neurazí, ale ja som sa kvôli tejto stádovosti cítila celý život veľmi zle. Dokonca aj po páde bývalého režimu, keď sa už zdalo, že byť iný je OK. Až posledný rok konečne nastala zmena k lepšiemu. Zrazu mi bolo dovolené venovať sa mojim pocitom, úvahám, názorom. Začala som čítať knihy, chodiť na semináre, utvárať si aký – taký obraz o dianí „za oponou“. Napriek tomu, že som asi na 80% zmierená a vyrovnaná so svojím životom, rodičmi a dokonca som sa dozvedela, že som si ho sama „naplánovala“, mám stále pocit, že cestou sa niečo pokazilo. Všade čítam o pozitívnom myslení, pozitívnych afirmáciách, pozitívnych emóciách atď. Ja ich tiež cítim, snažím sa pozitívne myslieť, ale niekedy sa mi to proste nepodarí. Minulý týždeň som mala prvé úspechy s priťahovaním toho, čo chcem. Hneď ma napadlo, že asi som sa aj ja sama začala lepšie cítiť, keď sa veci konečne dali do pohybu. A potom mi to cvaklo: Čo som robila celý život, priťahovala som to, čo nechcem? Ako sa to stalo a prečo to nikto pred tridsiatimi rokmi nevedel? Alebo som sa iba nedostala do tej správnej skupiny ľudí? Jedno je ale isté, čo som nevedela vyriešiť v bdelom stave, riešila som vo sne. Niekedy nadránom som sa zobudila s veľkým nádychom, akoby moja duša niekde lietala a odpojila sa mi od tela. Možno som sa s niekým z Vás už stretla vo svojom sne a možno som sa proste len presunula na svoje „miesto“ (nech už je kdekoľvek). V každom prípade sem chodím rada, dozviem sa veľa nových informácií a cítim sa tu ako medzi „svojimi“ ľuďmi. Asi najbližšie ako som sa k niekomu na Zemi za 32 rokov cítila.
    Začala som dokonca písať také ako to nazvať návrhy, ako sa znovu všetko od znovu naučiť. Proste bez vplyvu davu, archetypov, toho čo je predpísané školstvom, toho, čo sa dá chytiť. Možno je toto dôvod môjho žitia. Uvidíme.
    Je to priam neuveriteľne symbolické, že v júli budem mať 33 rokov. Naozaj si ani v tom najzaujímavejšom sne neviem predstaviť, čo sa udeje, ale určite sa to dozviete medzi prvými. Tisícky ľudí chodia dennodenne na tieto skvelé stránky a vždy trošku pookrejú, ale potom sa musia vrátiť do svojej reality, k ľuďom, čo ich zasa stiahnu dolu. Tak je to aj so mnou, striedavo som hore a zasa dole, od rána unavená, keď nespím aspoň 9 hodín a mierne rozladená, keď mi niekto v práci naplánuje robotu, na ktorú nemám náladu. Ale vždy sa teším na tieto články, na spánok, prechádzku po lese, môjho psíka …

    Páči sa mi

    Odpovedať

Povedz svoj názor