Pred chvíľkou (= pre vás “včera”) mi mailom prišiel nový newsletter od Suzan Carollovej. To je tá s tými Arkturiánmi, ak si pamätáte. 🙂 Začala som čítať a okamžite ma to dostalo, ale je toho asi 12 strán, takže budem len robiť výcuc a bude to na pokračovanie, dobre?
Začína to:
Cítite v poslednom čase únavu? Zdá sa vám, že nezávisle od toho, koľko spíte, ešte by ste potrebovali viac? Takéto to bolo pre mnohých nás. Niektorí aj zistili, z čoho sme unavení. Sme unavení s nízkej frekvencie tretej dimenzie. Rozdiel medzi frekvenciou svetla, ktorá vchádza do nášho vedomia, a frekvenciou fyzického sveta začína byť taký veľký, že sa stáva čoraz ťažším držať sa súčasne oboch svetov.
Ľudia, toto ma dostalo. V posledných mesiacoch sa neviem dospať (a niekedy ani nemám šancu) a už som sa zberala k lekárke, nech s tým niečo urobí… Takže asi chápete, prečo som okamžite začala čítať. 🙂
Carollová pokračuje, že ale keď sa začneme venovať kreatívnym veciam, napriek rozdielu oboch energií v našich životoch nie sme až natoľko unavení. To preto, že sa vylaďujeme viac na vibráciu svetla; ovšem keď sa venujeme každodenným povinnostiam, tak nás nesmierne vyčerpávajú.
Ale aj termín “kreatívny” sa mení. Kedysi sa spájal so schopnosťou spievať, maľovať, športovať. Dnes skôr znamená, že používame svoje vrodené schopnosti na to, aby sme si vytvorili život, o aký stojíme. Ešte stále sa nám do cesty pletú ak “svetské”povinnosti, ale pretože sila Svetla z Galaktického Centra rastie, dokážeme si svoje predstavy o živote zhmotňovať čoraz lepšie.
21. 12. 2012 sa Zem bude nachádzať presne v línii s Galaktickým Centrom. Nastane doba, ktorú predpovedali všetky náboženstvá, kedy transformujúca energia bude prechádzať priamo cez naše telá a našu planétu. Blízkosť Galaktického Centra napríklad dnes spôsobuje v našom svete čoraz rýchlejšie zmeny. Čoraz viac ľudí sa cíti láskyhodnými a berie svoj osud do vlastných rúk. Cítia to preto, lebo so frekvencie Svetla je vmiešaná frekvencia Bezvýhradnej Lásky. Bezvýhradná láska nie je emócia ako bežná ľudská láska. Je to najvyššia frekvencia Svetla. Je to kreatívna sila Multiverza (toto vnímam ako súhrn vesmírov fyzických, mimofyzických, dimenzií a paralelných realít) a aktivuje naše vyhojenie, kreativitu a transformáciu, ak sa na ňu vedome naladíme a inetgrujeme ju do nášho vedomia.
Bezpodmienečná láska je aj spájajúca sila Multiverza a preto v tých, ktorí sa na ňu vyladia, vyvoláva pocit prepojenosti so všetkým. A pretože tento pocit prepojenosti narastá, realita už nie je niečo “tam vonku”, ale to začína byť niečo VNÚTRI v každom z nás a preto sme cez ňu prepojení navzájom.
Tu mi prišiel obraz. Všimnite si napríklad tento blog. Chodia sem ľudia s podobným nastavením. Je to “realita”, ktorú s nami nezdieľa každý, ale my ju vzájomne medzi sebou zdieľame a pohybujeme sa v nej… Mám pocit, ako keby tento blog a ostatné blogy podobného razenia boli tiež faktorom, cez ktorý sa spájame a snívame do existencie istú realitu – čo je výsostne šamanský počin! Ako keby sme neboli spletenec náhodných mien a nickov a okoloidúcich, ale jeden veľmi voľne prepojený organizmus zdieľajúci istú realitu. Tú, o ktorej hovoríme, v ktorej sa pohybujeme a v ktorej sa cítime dobre. 🙂
Ale ak každý má svoju vlastnú realitu (tu mi zasa prichádza Ruiz a jeho “náš príbeh”), ako je možné, že sme všetci akoby v tej istej realite? Niektoré otázky sú za hranicou schopnosti nášho fyzického mozgu, pretože odpoveď na ne je mimofyzická, multidimenzionálna. Ako sa bude rozširovať naše vedomie, dostaneme odpoveď aj na tieto otázky – ale najprv musí naše vedomie rezonovať s frekvenciou danej informácie. (To mi zasa potvrdzuje môj niekdajší predpoklad o channelingu.) Zakaždým, keď sa rozšíri naše vedomie, rozšíri sa aj naše vnímanie reality.
Ja mám na to istý vnútorný obraz, ktorý nemusí byť správny, ale zatiaľ mi dobre slúži. Predstavujem si Univerzum ako gundžu vibrácií (o hraniciach Univerza sa nebavme, to je skutočne momentálne celkom mimo môj pochop – je to len pocit, pre ktorý neexistujú zatiaľ slová) a seba ako nejakú hrčku múky v tej zle rozmiešanej mase. Moje ľudské očičká sú nastavené na videnie istého spektra. K tomuto spektru som si vytvorila slovník a tým som si nastavila filtre vnímania. Pozerám sa na tú “informačnú brečku”, ale pretože má oveľa väčšie spektrum, ako sú schopné moje oči vidieť (a tým aj môj rozum pochopiť), vnímam z nej stále len malý výsek – to, čo má spektrum stvorené “pre moje oči”.
Postupom času sa mi začína otvárať Tretie oko. Tretie oko vníma oveľa širšie spektrum ako fyzické oči (ktoré vnímajú len hmotu) a síce pre tie vnemy nemám slová, ale vo forme pocitov sa dostavujú a ja sa pomaly učím vnímať aj niečo viac než len fyzické spektrum. A začínam chápať viac než len hmotný svet.
Čím viac sa Tretie oko otvorí, tým viac mimofyzickej reality som schopná postrehnúť. Nie že by tu nebola – je tu po celý čas, ale odrazu z nej začínam niečo vnímať. Spočiatku len záblesky, neskôr celé chvíle. 🙂 A začínam nachádzať odpovede. Neviem ich povedať, pretože môj slovník a môj mozog pre ne nemajú slov, ale začínam rozumieť. Prejavuje sa to v mojich počinoch – odrazu sú “vesmírne prijateľné”.
No a teraz si miesto “ja” dosaďte svoje meno. 🙂 A nesnažte sa nič dať do slov – choďte na úroveň pocitu. Naplníte tým čosi, čo mi Gabriel nedávno povedal: “nehovorme o energiách, hovorme o pocitoch“. Zatiaľ tomu vôbec nerozumiem – ale pocit je to dobrý. 😛
A teraz späť k otázke: “ako sa môžu jednotlivci s “vnútornou realitou” oddeliť od ostatných? Nikto z nás nie je oddelený a neexistuje nijaké “ostatní”. Na vyšších frekvenciách Svetla sme Jedno so všetkým Životom. A tak nič nie je “vnútri” alebo “vonku”, pretože nie je žiadne “vnútri” a žiadne “vonku”. Sú len okamihy, kedy sme/nie sme plne naladení na Jedno (alebo po našom Všetko-čo-je). V týchto okamihoch zažívame skutočný mier, pokoj, radosť a lásku.
“Vzdať sa týmto okamihom TERAZ je to najláskavejšie, čo pre seba vieme urobiť. Navyše, pretože sme vlastne všetci Jedno, kedykoľvek sme láskaví k sebe, sme láskaví voči všetkému ostatnému. V podstate čokoľvek urobíme pre seba alebo so sebou, robíme to pre všetkých.”
A v týchto momentoch spojenia s Jedným sa stráca naša únava. Už sa naše telo necíti ako váha – sme ľahkí. Cítime sa ako ľahkosť, ako svetlo. Už máme problém udržať oči otvorené, pretože vidíme naším Tretím okom a Srdcom. Navyše, ak zavrieme oči, nerozptyľuje nás ilúzia treťodimenznej reality. So zatvorenými očami vidíme jasnejšie naše vnútorné svetlo a vnútorné svetlo iných.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor