Teraz mám obdobie, že sa učím vyvažovať vlastnými silami. Doteraz to miesto mňa robila moja “operená rota” 😛 , ale už si asi povedali, že keď sa mi cvičiť nechce, tak nech sa starám o svoju energiu láskavo sama. (Musím začať znova cvičiť – starať sa sama o vlastnú energiu je nanič; vôbec sa mi to nepáči. 😕 ) Minule som hovorila s Gabrielom alebo Otcom alebo Ihderaelom, už si to presne nepamätám, a povedali mi, že Gabriel sa plynule prispôsobuje môjmu momentálnemu rozpoloženiu a nastavuje mi optimálny interfejs – že to je vlastne jeho úloha. A tak som si povedala, že čo dokáže Gabriel, dokážem aj ja 😉 – a vyhlásila som im, že im idem takisto nastavovať optimálny interfejs pre čokoľvek, čo so mnou majú v úmysle. Väčšinou to vyzerá tak, že sa totálne uvoľním a nechám veci prechádzať cez seba, ako keby som ani nemala substanciu.

No ale nie vždy. Niekedy sa telo zachová totálne stresovito, začne sťahovať svalstvo a z priedyšného ničoho sa stane odrazu dobre hutná hruda. Minule som sa tiež prichytila, ako mi tuhne šija a ramená a svalstvo na bruchu v obrane proti situáciám, ktorým som vystavená. (Myslím, že by ste momentálne nemenili.) Tak som sa nasilu začala uvoľňovať. Trvalo to len chvíľku – a vtom sa dostavil obraz: vnímala som seba, ako som napojená na nejaké svetelné lúče či čo. Boli štyri: prvý bol široký od môjho Tretieho oka po korunnú čakru a išiel nahor, ale pod miernym uhlom trochu dopredu. Ostatné boli podobne široké. Druhý išiel z oblasti medzi srdcom a solárom dopredu, tretí vychádzal z môjho pravého ramena v 45° uhle nahor a štvrtý vychádzal z môjho ľavého boku, z miest, kde je slezina. Bolo to čisté, biele svetlo s trošičku zlatým nádychom, ale len veľmi miernym.

No a v stredu som si to zopakovala znova – znova som sa uvoľnila a znova som dostala obraz tých lúčov, ale tentokrát ich bolo päť a posledný vychádzal z kolien a viedol do zeme, lenže nie priamo, ale trochu dopredu – a rotoval okolo nôh, takže vytváral čosi ako svetelný ihlan.

Neviem, čo to má znamenať, možno je to len delírium tremens a možno je to niečo, s čím ste sa stretli aj vy. V každom prípade je to haluz, nerozumiem tomu a nemala som dostatok času, aby som sa spýtala Gabriela. Maňána alebo niekedy. 🙂