“Ste si vedomí sily svojho slova? Spomeňte si na niektoré slová, ktoré ste si ako dieťa vypočuli. Viete si spomenúť na situáciu, kedy vás niekto silou svojho slova “zaklial”? Ako jeho slová ovplyvnili váš život?” — don Miguel Ruiz
(Are you aware of the power of your word? Take a moment to consider the power of certain words you were told as a child. Can you remember a time when someone “put a spell on you” with the power of his word? How have these words affected your life?)
Ja si spomínam na jedno, čo som sa ako dieťa napočúvala donekonečna: “Také roky a taký rozum!” Hovorievala to moja mama. Moja mama mi zaručene nechcela zle; bola by dala dušu za to, aby som bola šťastná. Ale keď som povedala niečo, čo sa bilo s jej vnímaním, zakaždým to komentovala “také roky a taký rozum”. A rozhodne to nemyslela ako pochvalu. 😦
Ako som vyrastala, naučila som sa, že rozum je dôležitejší ako všetko iné. Dôležitejší ako vzťahy, dôležitejší ako vlastné sny, dôležitejší ako šťastie a spokojnosť. Človek sa má správať vhodne k svojmu veku. Racionálne. Tak, aby ho iní chápali a súhlasili s ním.
🙂 Myslím, že tu niekde začali korene mojej kodependencie. A mojej dračej povahy. 🙂
Dnes som s touto povahou pomerne spokojná a viem sa cítiť šťastná, hoci ma to stálo zdĺhavý a nepríjemný boj s kodependenciou a celkom som ju nikdy neporazila – niekde vovnútri sa chúli malé dieťa a bojí sa, že ak by bolo samé sebou, nemali by ho radi.
Dnes je to už jedno. Ale keby som tie slová nebola vtedy prijala ako dohodu, mohol môj život vyzerať celkom inak. Netvrdím, že lepšie; tvrdím, že inak. 🙂
Prosba: Tí, ktorí sa chystáte stalkovať so mnou Ruizove dohody a už netrpezlivo stepujete, berte toto ako malú “zahrievačku” a ak to nie je príliš osobné, napíšte aj vy niečo o slovách, čo ste nevedome prijali ako dohodu a ako to ovplyvnilo váš život! (Ale samozrejme, napísať môžu aj všetci ostatní… 🙂 )
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
hm, u mňa takúto dohodu vytvorila moja matka tiež … je a bola to taká zbožná žienka, ktorá žila v duchu hesla, …
spokoj sa s tým čo máš … áno, to je krásne a pravdivé, ale? .. povyšovala vo svojich očiach, ( stále to robí ) napr. vzdelaných ľudí .. vzdelaní v zmysle, vysoká škola a ak niekto vyštudoval trebárs v zahraničí .. to už uplný Boh … keďže ona bola skromnou, nemajetnou, obyčajnou žienkou, prirodzene sa chránila pred týmito ľuďmi … ( a pekne triedivou 🙂 )
pointa? .. preniesla na mňa doslova takúto dohodu … bolo obdobie ( a ešte to veru nemám v celku spracované ) že som chytala záchvaty paniky z toho, že by som sa ja, iba ako stredoškoláčka, mala rozprávať s niekym, kto má vyštudovanú nejakú výšku … prosto múdry človek a hotovo .. tam som mala ozaj neskutočné množstvo práce pochopiť, že či už človek je zo vzdelaním, alebo bez neho, jediným spoločným menovateľom je práve to že je to človek so svojími potrebami … a síce, potreba lásky, šťastných vzťahov atd …
ako som povedala, mám s tým ešte kopec práce, no je to už podstatne menšie ako napr. ešte takto pred rokom … z tohto ma úspešne dostala v prvom rade cal s tými všetkými jej vysokými školami ( des, kockatá hlava toto … 😕 ) .. má ma rada aj bez vysokej školy .. uvidela vo mne moje svetlo a ja som sa teda dosť dlho pýtala, ako to vlastne takto krásna a múdra žena vlastne dokázala …
na druhej strane uvažujem nad tým, aké sú aj tieto ruizové slová hlboké … napr. ..
niekto nám v minulosti povedal, .. tak táto ruža je prekrásna .. bol to niekto, koho sme si cenili atd … lenže? tým sme my vlastne prijali jeho názor za svoj … pričom tej ruži je lauter jedno či ju nejaký homo sapiens za krásnu považuje alebo nie … ona iba je a šlus … tak ako všetci a všetko vo Všetkom …
Páči sa miPáči sa mi
Mne sa ako prve vynorili slova Hnily Jano…ked som bola mala a mala som si upratat hracky, alebo sa rychle obliect alebo vykonat nejaku povinnost, bolo to nad moje sily. Aj som zacala upratovat, ale ako som tak upratovala, vzdy som sa zacala hrat a zabudla ze mam upratovat… Cely mmoj syn. Je to fakt hrozne, hlavne ked sa niekam ponahlame, minule som sa mamy pytala, ci ma za to nezabila a mam sa rehotala a povedala, ze skoro. A uvedomujem si, ze hnileho Jana pekne posuvam na mojho syna, sice to zacali v skolke, oni vymysleli ze je pomaly ako slimak a kedze mne to pripomina toho hnileho jana, hned som sa toho chytila a presviedcam ho ze by mu to, ze je najpomalsi malo vadit, lebo on sa tvari, ze jemu je to fuk….
Nemam to celkom rozobrate co to sposobuje ale pravdepodobne moje skakanie medzi hyperaktivitou a totalnou apatiou (aj ked nemam objektivne zhodnotene, ci je to naozaj tak, ale akosi obe tieto polohy poznam)
Páči sa miPáči sa mi
No veru tie dohody vedia riadne zneprijemnit zivot.. Pocas zivota som ich uzavrel dost ako cloviecik veriaci vsetkemu. Ale najzasdnejsia a najviac ovplyvnila moj zivot dohoda s akou som sa este v inom cloveku nestretol. Vznikla asi tak nejak, ze som ako dieta velmi rad hraval futbal, vkuse casto som chodil v kopackach vsade a nie je to asi velmi vhodna obuv na bezne chodenie.. No proste som zacal tak trochu captat. A mne rodicia zacali hovorit slova typu ved naslapuj viac na vonkajsiu stranu nohy. A pod. Az som z toho zblbol, reci typu sak ty nevies chodit. A veru ze som to aj zabudol. Asi si viete predstavit co to urobilo s mojou psychikou od detstva za tie roky, ked som si tak isiel po ulici a ludia sa posmievali a brali za cudaka. (V mojej hlave este aj ked nikto na okolo, myslienky ma stale koli tomu zozierali) Tym padom z toho komplexy menejcennosti, nikto ma nemoze mat rad a pod. , az som mal samovrazedne myslienky, neskor som sa zacal opijat do nemoty, ziaden zivotny ciel len proste nejak prezit ten zivot.. Potom to trochu zrovnal cas? (a mozno aj psychedelika, ktore mi ukazali trochu iny pohlad na svet, ze je tu predsa len ina sila a veci maju nejaky zmysel). Ale vlecie sa do so mnou do dnes. Ale osud je vseliaky. Na nahody uz neverim. Zivot sa vyvijal tak, ze som sa asi pred pol rokom za velmi podivnych okolnosti dopracoval na tieto stranky a jej podobne. Zmenit myslenie, zbavit sa minulosti a ist dalej. Uz ziadna obet. Nezaoberat sa myslienkami, co si kto o mne mysli. Pozerat tu a teraz, tesit sa ze zijem a byt za to vdacny. Caka ma na sebe este vela prace, ale ja dufam ze to zvladnem : )
Páči sa miPáči sa mi
Toto je dosť na hlboké zamyslenie 😀 sedím,dumám,ale nvm si na nič také spomenúť… verím, že niečo také bolo, ale vážne si nedokážem spomenúť 😀 ja som bol vždy trošken tvrdohlavý, teda asi kúsek viac 😀 na skoro všetko som mal vždy svoj názor,bral som na vedomie aj cudzie názory,ale môj u mňa musel víťaziť 😀 Nechcem tým povedať, že som nepočúval alebo ignoroval rodičov, ktorých milujem a verím že majú životné skúsenosti aké ja nie a chcú a chceli mi čímkoľvek a kedykoľvek pomôcť, ale pokiaľ mi to nesedelo, tak mohli do mňa hučať a ja som sa vtedy len ironicky usmieval. v puberte sme sa zvykli aj fajne pohádať, najmä kvôli názoru že “treba držať hubu a krok”. Nikdy mi nesedela a viem že ani nikdy nesadne myšlienka, že sa mám riadiť podľa vôle iného človeka proti svojej vôli, čo je moja interpretácia tohto názoru.
Ale viem, že mnohé Gaine slová úplne zmenili môj pohľad na svet a život 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ja si nepamätám, aké vzorce do mňa vtĺkali moji rodičia, lebo mi stále bezpodmienečne verili, že dokážem všetko, čo len chcem. Mali pravdu. To nemusia byť zdanlivo veľké veci, ide o drobnosti. Napríklad sme raz stretli postihnutého muža a ja som sa mamy pýtala, prečo sa mu to stalo. Povedala mi, že je to trest za jeho hriechy. Samozrejme mi táto odpoveď nestačila 😀 tak som chcela vedieť presne koľko tých hriechov musí človek spáchať. Mama chcela mať pokoj od takých rečí a tresla: “Sto!” Tak, a spustil sa mechanizmus odpočítavania., ale hlavne sebakritiky, sebaodsúdenia atď. Ale to, na čo si spomínam ešte aj dnes, je “zaklínanie” môjho bývalého manžela. Afirmácie typu: “Bezo mňa si nula”, “Si tučná” (mala som 170/60), “Nikdy nedokážeš to, či ono”… a to sú len tie publikovateľné. A to nehovorím o rôznych spoločenských “”zaklínadlách”, ku ktorým by som priradila väčšinu porekadiel 😆
Páči sa miPáči sa mi
OMG, to je drsne, to s tym trestom za hriechy. Moj syn ked videl chlapceka bez ruk, on sa nepytal, on sa praveze smial aka haluz, ze chlapcek ma umele rucicky a bral ho s istym obdivom, ze wow ake zaujimave…A potom mi vysvetloval, ze ruky mu onedlho narastu, vobec nepochyboval o tom ze by to nemala byt len nejaka chvilkova zabavka….Ja som to tak skorigovala, ze ak mu aj nenarastu, ze to nevadi, lebo chlapcek sa nauci s tymi umelymi robit vsetko tak ako s normalnymi, lebo je velmi sikovny…
Páči sa miPáči sa mi
Byť rodičom je niekedy drina, hlavne ak je dieťa ako som bola ja – sama otázka 🙂 Veľmi dobre si to synovi podala. Prijal to ako informáciu, ako fakt.
Páči sa miPáči sa mi
Jarah, co je na tom pozitivne je, ze pises, ze “byvaleho” manzela… Poznam viacere mile, inteligentne a sikovne zeny, ktore vlastni muzi davali dole roky a uplne im znicili sebaobraz a sebahodnotu. Drz sa
Páči sa miPáči sa mi
tenshi, máš pravdu. Tam sa začala moja cesta za poznaním. Takže napriek všetkému to bola pre mňa skúsenosť, ktorou som asi mala prejsť, zmobilizovať svoje sily a letieť. Nuž, zo začiatku to bolo akoby som bola celá od ropy, možno som v snahe očistiť sa narobila veľa opačnej neplechy. Kyvadlo bolo rozhojdané ako na ropnej veži 😀 Preto som zástancom presvedčenia, že slovo má obrovskú silu.
Páči sa miPáči sa mi
Zdravím Helar. Dnes sa ku mne dostal jeden šokujúci dokument vo forme videa, ktorý je veľmi kompromitujúci, Mám pocit, že som naň nenatrafil náhodou. Musel som sem napísať. Rád by som vás s ním oboznámil v skratke cez mail a priložil link. Nechcem to dávať sem priamo ako komentár, lebo potrebujem najprv váš súhlas, resp. vy by ste sa potom rozhodli, či to zverejníte, alebo nie, keďže obsah toho videa je skutočne zaujímavý….
Páči sa miPáči sa mi
A zabudol som dodať, že neviem aký máte mail, aby som vám to mohol poslať, preto píšem sem do komentára, za čo sa ospravedlňujem.
Páči sa miPáči sa mi
hehe no u mna to bolo podobne…vlastne este aj je. cely zivot pocuvam “kolko mas rokov?” “správaj sa už ako dospelá” a pod. a preco by som mala? len preto ze sa to nepaci ludom ktori su prilis naviazani na svoju materiu? mam v sebe dieta co sa chce hrat a ked uvidim macku tak mam zas 5 rokov a cici sem cici tam:) ja som sa citila cely zivot sama ze mi nik nerozumie. az ked som sa pred nejakymi desiatimi rokmi zacala zaujimat o ezoteriku zacala som si uvedomovat ze to ze mi zvysok sveta enrozumie neznamena ze je to moja chyba. je to ich problem. ja im nerozumiem tiez 😀 nastastie som zacala stretavat ludi podobneho zmyslania najma pocas vysky ked som vypadla z domu a z dosahu racionality a materilizmu. teraz studujem tradicnu cinsku medicinu a mam kopu super spoluziakov rovnakej vibracie a uz sa necitim ako taky “alien” a uz si ani nepripustam tie reci. ja viem svoje a som tak stastna. mam svoju harmoniu a napredujem. a to ze sa mi ludia co by ma mali podporovat smeju, to uz tiez neriesim. 🙂 vsetci sme z jednej energie a aj oni to raz pochopia
Páči sa miPáči sa mi
Heli, nejak som v tom zmätku, ktorý som mala v posledných týždňoch a pri mojom selektívnom čítaní iba cicacích článkov nepostrehla, že sa ide znovu stalkovať.
Ak je to ešte relevantné, aj ja by som sa pridala. Objavujem síce čoraz viac vlastných dohôd, ale Ruiza by som stalkovala veľmi rada….
Páči sa miPáči sa mi
V pohode, len tentokráte to bude “prezenčné” a bude sa to odohrávať u mňa pod odborným dohľadom 2-3 cicúchov/-šiek. 😛 (Pamlsky vítané. 😆 )
Páči sa miPáči sa mi
🙂 ozaj, uverejníš to niekde, že vtedy a vtedy, alebo každému napíšeš spoločný e-mail? Lebo ak áno, musím sa najsamprv ja ozvať na tvoj, keďže to množstvo adries, ktoré na mňa máš sú už neplatné. … 😆 toto je aká dohoda? furtom vyhadzovať všetkých ľudí zo svojho života, keď sa mi už zdá, že mi dostatočne dlho šliapu na otlaky? … 🙂 zaujímalo by ma, kedy s tým prestanem, furtom rušiť e-mailovky. 🙂 …
Páči sa miPáči sa mi
Nemaj boja, cicacie pamlsky mám naštudované, jeden cicúch řádí doma, druhý pribudol k mojej mame 😉
Páči sa miPáči sa mi
Lilah,
nejako už len tú infošku k tebe dostanem, neboj sa. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂 no bojím, lebo toľko dohôd čo mám ja 😛 … 🙂 … ale tak sa ešte poradím s cicacími kráľovničkami … čo taká cica mica, parádnica vlastne ľúbi ..
som zvedavá na ne, velice … milujem mačky, a ked budem veľká a dospelá, isto si zaobstarám aj ja … dovtedy aj dcérka povyrastie a nebude do nich v jednom kuse študovať a s úžasom a dosť neurvalo študovať ich anatomické výhonky … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Lilah,
a vieš, že “až raz budem…” neexistuje? 😀 Tu a teraz. Ak chceš mačku, zadováž si mačku. A neboj sa o mačku; boj sa o dcérku. Ako poznám mačky, nemajú problém podriapať nič – a čím cennejšie, tým lepší “drap”. A hlavne majú lepšie pazúry ako deti. 😉 ….
Páči sa miPáči sa mi
Dieta velmi rychlo pochopi, co sa stane, ked macke bude robit zle, je to fakt v pohode, oni si to vyriesia, tvoja dcera je uz dost velka…problem je kojenec, ale to zas pochopi macka, aspon moja pochopila…
Páči sa miPáči sa mi
Heli a dalo by sa len doniest pamlsky a okuknut cicuchy ? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
😀 Dalo… ale asi až na budúci týždeň. Ozvem sa mailom, dobre?
Páči sa miPáči sa mi
áno, beriem na vedomie vaše odpovede …
ale to ste tu malú opicu nevideli tak pred 4 mesiacmi, keď zdrapila mačku za chvost, a ťahala k babke, a ked sa to chúda začalo brániť, riadne do nej kopla … zaznelo len mraaaaaaaaaaaav .. a babka mala po mačke … už sa jej domov nevrátila … 😕
Páči sa miPáči sa mi
Uf, tazka tema. U mna rokmi mamou opakovana veta (overena viacerymi jej skusenostami ;)), ze na chlapov sa neda spolahnut a najlepsia ruka, ked potrebujes pomoc, je na konci vlastneho ramena. Takze som samostatna, nie vsak osamela, vcelku nedoverciva zena, ktora si “vie” so vsetkym poradit a zabezpecuje sa zo vsetkych stran. Ja ťám, ja ťám 😉 Ale aj tak to nepomaha a urcite z toho nie je clovek stastny. Hmm
Páči sa miPáči sa mi
“Be tough.” Môj stress-trigger č. 1. Len za nič na svete nepožiadať o pomoc, len za nič na svete nepotrebovať pomoc! Ja ťám. 😛 Dokonca to došlo tak ďaleko, že až na staré kolená sa teraz učím ďakovať za pomoc. Doteraz to bola dobreženie urážka môjho majestátu… 😳
Páči sa miPáči sa mi
To u mna nie je urazka, akurat ma to vzdy prekvapi a sokuje, ked mi niekto chce pomoct 😉 A zamrzi, ak moja rychla myslienka je, co sa za pomoc, ktoru dostanem odo mna bude ocakavat.. 😦
Páči sa miPáči sa mi
Fakt? Vidis, ja to mam vacsinou vybavene tak, ze to mam za moje doterajsie zasluhy pre vseobecne blaho 😀
Páči sa miPáči sa mi
😆 Matrioshka, ja ťa baštím! 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ta hej, horsie to je ked za zasluhy akosik nic neprichadza, vtedy mi velmi klesa uroven sarmu 😆
Páči sa miPáči sa mi
ale zase, aby som bola spravodliva, co sa pomoci tyka, nemam sa na co stazovat. Mam taky dojem ze vzdy ked som tu pomoc fakt potrebovala, tak ta pomoc prisla a tusim uplne priamo umerne tak rychlo ako velmi som bola v koncoch…
Páči sa miPáči sa mi
No a prave ma s tymi mojimi zasluhami napadaju dalsie magicke slova, tentokrat od mojho tata: Aku das, taku dostanes (to bola taka hra, ze mu mam dat taku silnu facku, aku silnu znesem naspat). Toto som zobrala velmi vazne a bola som sklamana a rozhorcena, ze to az tak celkom presne nefunguje a ze niekedy das len symbolicku a vrati sa ti riadna supa 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Alebo aj tak ze niekto mi da prvy, ja presne podla pravidla ktore ma tato naucil vratim a on sa potom rozreve. A ja sa cudujem ze jak to ze reve, lebo nechapem, ako je mozne ze ostatni nepoznaju zakladne pravidlo sveta, ktore ma fungovat vseobecne (kedze mi to povedal sam tato 🙂 )
Páči sa miPáči sa mi
Zdá sa, že toto je na Slovensku dosť rozšírený predpoklad: dáš po papuli a ako odpoveď príde nič alebo pohladkanie… Toto rozčuľuje môjho kamaráta: niekto sa k nemu nejak zachová, on sa zachová voči nemu presne tak isto a späť príde obvinenie, že je “neľudský”… 😕 Za seba neviem, ja mám totiž zásadu, že keď už uhryznúť, tak tak, aby sa nepriateľ už nepostavil na nohy, pretože väčšina ľudstva vie bežať rýchlejšie ako ja… 😆
Páči sa miPáči sa mi
Hmm, pamtam si ako sa moj ocko vecne rozculoval ake sme “nemozne”. Mal totiz tri dcery a tie nemali zaujem robit sparinga pri “chlapskych robotach” No a ja som tu dohodu o “nemoznosti” zcasti prijala a pocit viery vo vlastne sily a schopnosti sa na isty cas stratil v nedohladne..Vlastne az doteraz vo mne driemu obavy z neuspechu..Moc slov je naozaj velka….
Páči sa miPáči sa mi
Moje zakliatia: Na nikoho sa nedá spoľahnúť. Nikto nie je zvedavý na tvoje názory. Rozmýšľaš vôbec, dospej už. Rodičia sa obetujú, a deti ich musia poslúchať a rešpektovať. Buď to bude ako chcem ja, alebo ti nepomôžem. Nie je dôležité čo chceš ty, ale čo treba. Myslíš si, že sú to tvoji kamaráti, a pritom čakajú na tvoju chybu, aby sa ti rehotali za chrbtom. Nerehoc sa toľko, lebo si budú myslieť že si šibnutá. Takto som si tvoj život nepredstavovala. Toto nerob, lebo to nezvládneš. Takto sa to nerobí, čo by povedali susedia. Ako to vyzeráš, rob so sebou niečo.
Následky: najprv dlhodobá automatická existencia, akoby som bola pozorovateľ vlastného života z diaľky, absencia radosti zo života. Potom asi vyhorenie plus zdravotné problémy. Potom prišla táto stránka, snaha pochopiť a odpustiť. Dneska sa snažím naštartovať svoj život na nových základoch.
Páči sa miPáči sa mi
Joj, tých slovných hračiek, ktoré ma “zakliali” je núrekom 😦
Ako dieťa som rada jedla tak, že som sa v tom “babrala”. Miešala a prelievala polievku, hľadala a nachádzala som tam kadejaké tvary, robila som si kôpky z toho, čo mi chutí a delila som si to na maličké porcie, čo sa zmestia akurát na jednu lyžičku. Hrala som sa s tým 😀 A dokým som dojedla, už som to mala studené. To asi znamenalo, že som jedla dlho. A naša starká z toho mala vždy nervičky. Hundrala a dohovárala mi pri každom jedení. Jej najobľúbenejšou vetou asi bolo : “Kto ako robí, tak aj je.” Usudzujem podľa toho, lebo to mala vo zvyku spomínať aj pri iných činnostiach, ktoré som mala, podľa nej, mať už “zožraté” …No a táto vetička sa do mňa vryla tak hlboko, že som si ju premietala do všetkého, čo som robila. Stále sa mi zdalo, že dlho spím, jem, umývam sa, nakupujem, rozprávam, pomáham, nepomáham…Tak som to stopla. Rozhodla som sa robiť veci tak, ako som schopná ich robiť. Nie tak, ako si to želajú iní. Som spokojná a ďakujem starkej, že mi pomohla 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Jej ved to je z toho isteho repertoaru ako ten moj Hnily Jano 😀
Páči sa miPáči sa mi
Veru hej 😀
Páči sa miPáči sa mi
Hehe, toto odznelo aj u nás… vo verzii “rýchlo robiť, rýchlo jesť”. 😀 Lenže ja som to, čo Nemci označujú ako Intelligenzbestie, teda vypnem city a vôľu a na všetko poštvem studený rozum, a keď som počula “rýchlo robiť, rýchlo jesť”, okamžite som si to extrapolovala na “pomaly robiť, pomaly jesť” 😉 a potom na “hocijako robiť, hocijako jesť” (lebo veď logika nepustí 😛 ) a odvtedy som robila, jak ma napadlo, a jedla presne tak isto.
😀 Táto dohoda mala proste smolu. 😆 (Možno preto, že už som vlastnila tú, ktorá je hore v článku. 🙂 )
Páči sa miPáči sa mi
najprv nieco na odlahcenie… na jednom TV kanali bezala uputavka na serial (nepamatam si sice ktory, ale to asi neni podstatne): dcera pride k mame a pyta si od nej peniaze. a mama jej na to hovori “a kouzelne slovicko?”. dcera sa na nu chvilu pozera a potom zahlasi “ja nevim, rychle?”
a teraz vazne… moja mama mi vzdy hovorila:
1. aby som sa nepchala kam nepatrim, drzala sa pri zemi a nesnivala
2. nikomu nemozes verit a na nikoho sa nemozes spolahnut
3. kukni sa na xy alebo yx, keby si sa aspon trochu podobala / chovala ako oni
4. rob toto, nevadi, ze na to nemas predpoklady / talent a ze Ta to vobec nebavi; nerob toto, aj ked mas na to talent (to, ze mam na nieco talent som od nej v zivote nepocula…) a bavi Ta to
5. chod na taku skolu (bud rozumna, nevadi, ze tu skolu neznasas a nevies tam zapadnut), na taku skolu nechod, nic z nej nebudes mat (nevadi, ze by Ta bavila, to neni podstatne)
6. vsetci ludia vzdy od Teba nieco chcu, resp. snazia sa Ta vyuzivat
7. musis mi byt vdacna za vsetko, co som kedy pre Teba urobila
8. prachy, prachy, prachy ….
a to by uz asi aj stacilo, tych bodov je tak min. 300, ale uz po tychto 8 ma obchadza depka 😦
Páči sa miPáči sa mi
Ake boli pozitivne magicke slovicka a vety, co ti hovorila? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
tak to je dobra otazka…ale…zial nespominam si. moja mama je chladny clovek, mozno to je aj tym, ze sa k nej stara mama chovala rovnako ako ona ku mne. neviem. vsetko co urobim nie je dost dobre alebo rovno zle. ked som chodila do skoly a mala skoro same jednotky, tak to pokladala za samozrejmost, ked som doniesla horsiu znamku, bola som dostala slusnu prednasku o tom, ci som neni schopna sa naucit par “somarin” (mama je ucitelka a ma 2 VS)… ked som si nasla kamaratov, tak neboli dost dobri a ked som sedela doma a bola sama, tak ma posielala von, aby som sa isla zabavit s kamaratmi (ktorych sa jej medzicasom podarilo dostat z mojho zivota). ked som si spravila 1.stupen VS, tak mala komenty, ze co je to bc. a preco nepokracujem dalej…. nehovorim, mama mi pomohla s niektorymi vecami, ale zas to mam denne na tanieri…
Páči sa miPáči sa mi
Možno pomôže dostať medzi vás priestor a čas. Osamostatniť sa a dlhšie sa nestretnúť. Mne to aspoň pomohlo a odkedy sme spolu nie keď musím/e, ale keď chcem/e, som v pohode a viem jej prejaviť veľkú lásku.
Páči sa miPáči sa mi
Mňa napadá – odstrihnúť sa. Vrátiť jej energiu a vybrať si späť svoju, aby sa bilancia vyrovnala a ty si mohla nezaťažená rozhodovať, ako bude vyzerať tvoj život. Pretože niekedy sa mi zdá, akoby si používala mamu ako “negatívne kritérium”, teda ako “tak takto rozhodne nie”. Ale aj to je niekedy obmedzujúce.
Vieš “vyliezť z tela”? Alebo (nepamätám si) – ako si na tom s angličtinou? (Ak zle, tak nabudúce môžeme urobiť riadenú meditku, až prídeš, a prevediem ťa celým procesom.)
Páči sa miLiked by 1 person
no Heli, aj to je mozne…ja fakt neviem, placam sa v tom uz dost dlho a som uz z toho dost unavena… anglictinu ja moc nemusim, ked som “nutena”, tak prelozim co potrebujem, ale inak sa jej slusne klidim z cesty… mozeme to skusit 🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂 tak toto je fakt dobrá téma a včera som dostal dobrú udičku, ohľadom dotiahnutia vecí do konca, takže asi by bolo aj celkom fajn, dotiahnuť do konca aj moje dohody :lol:…snažím sa a robím preto mojich momentálnych 100% 😛
– múdry sa učí na chybách hlúpych a hlupy na tých svojich
Dôsledkom tejto dohody bolo, že do dnes mám istý strach z pochybenia, lebo si o mne ľudia môžu myslieť, že som hlúpy. Navyše to u mňa nejako postavilo na podest podmienku, že človek musí byť múdry. Dohoda, mala svoj účel, lebo ma istým spôsobom chránila a motivovala správať sa rozumne. Vždy všetko pár krát premyslieť a nerobiť nepremyslené rozhodnutia, ale nedokázal a možno ani teraz sa ešte nedokáže správať spontánne. Veľmi mi záleží na tom, čo si o mne myslia druhý…teda už nie až tak, ale stále to tam je 🙂
– nič na svete nieje za darmo / bez práce nie sú koláče / ak chceš niečo dosiahnuť, treba na to tvrdo makať / iba človek so širokými lakťami sa môže v živote presadiť / spolahnúť sa môžeš jedine sám na seba / rodina vždy musí držať po hromade
Toto a k tomu ešte zopár podobných na podbnú téme formovali moju cieľavedomosť a “mierne” prehnaný pocit, že je potrebujem svetu dokázať, že za to stojím, že som niekto a že to zvládnem ja ťám 😀 k tomu ešte moja býčia posadnutosť peniazmi a vuala to som Ja 😀
– láska je to najdôležitejšie na svete, chráň ju a stráž si ju / váž si svojich predkov a svoju rodinu / ženy sú poklad, ktorý si treba vážiť a chrániť ho
Toto je práca oboch mojich rodičov a je to asi najsilnejšia dohoda, ktorú mi dali Ďakujem Vám 🙂 túto si nechávam
…ale dohôd je viac, oveľa viac ako sa nám zdáááá. Svet ako dúha je farbený a ten čo s tým problém má, je mi ho ľúto…:lol:
Páči sa miPáči sa mi
“- múdry sa učí na chybách hlúpych a hlupy na tých svojich” …
začni týmto 😀 prečo by človek, ktorý sa učí na vlastných chybách mal byť hlúpy? Keď si popálim palec vo vriacom oleji navždy si zapamätám, že na ukladanie mäsa na panvicu slúžia rôzne pakšamety 😆 Vedela som to aj predtým, ale vlastný palec bolí viac ako cudzí 😀 a pritom si o sebe nemyslím, že som hlúpa. Ak majú na to ostatní iný názor, to je ich vec 😀
Páči sa miPáči sa mi
Jarah, vidíme to veľmi podobne 🙂 Mama sa, ale vždy snaží svoje deti chrániť a tá moja mi ponúkla v rámci ochrany, túto dohodu. Mala svoje + a aj -. Ako + by som videl, že som si vždy najprv počkal, ako sa veci vyvŕbia a tak som zažil v svojom živote len málo sklamaní, čiže naučilo ma to pozorovať (špízovať) a tým pádom aj trpezlivosti. Ako – som potom pri tých sklamaniach, dostal na držku vždy 2x Samotné sklamanie a ešte som to vnímal aj ako osobnú prehru-hlúposť 😀 Keď sa na to pozerám spätne, tak mi to možno zabránilo v “zbytočnom” riskovaní a trochu pridalo strachu z každej novej situácie. Veru ako prieskumník by som asi veľmi rýchlo nenapredoval, ale ako vedec, by som možno veľmi podrobne rozobral vždy čo najviac možností a následovne sa rozhodol na základe tohoto podrobného pozorovania 😆
Páči sa miPáči sa mi
Keď spomínate “múdrych” a “hlúpych”, vynorili sa mi vety, ktoré hovorieval náš starký. Najskôr som im nerozumela, potom som sa na nich smiala. To, keď som zistila, v akej súvislosti ich používa. Odľahčenie v napätej situácii a keď chcel skončiť rozhovor 😛 Pritom urobil určité gestá a mimika a tón hlasu tomu dodávali humornosť 😀 A tu sú 😛 “Múdrym sa robíš a sprostý si” “Dobre vravíš, sadni si, päťka” “Ty si dávno sprostý” “Dobre vravíš, táraj ďalej” “Čo ty vieš, keď si sa holý narodiu” 😛 😆
Páči sa miPáči sa mi
Môj dedko vždy vravieval “mlčať je zlato” 😆 😀
Páči sa miPáči sa mi
Hehe…toto nevezmem osobne 😉 😀
Páči sa miPáči sa mi
nie, veď to ani nebolo osobne mierené 🙂 to len môj dedko vždy hovoril, keď niekto príliš mudroval, ako napr. ja 😀
Páči sa miPáči sa mi
😆
Páči sa miPáči sa mi
1/Ja som bola pre našich “dobré a šikovné dieťa” oproti bratovi, takže to ma stavalo do role tej, čo má ísť príkladom a tej šikovnej, poznačilo ma to, že som sa bála zlyhania, stále som sa /ale ani som o tom nevedela/ kontrolovala a stále bolo vo mne: kto si o mne čo myslí. Neskutočne mi pomohlo osamostatnenie a vyletenie z hniezda, ale sem/tam ešte pocítim myšlienky: dobre som to povedala? Neublížila som?..
2/ Mama bola a je bojovníčka. Pri toľkých zdravotných ťažkostiach sa dokázala vždy usmievať a pri otázke: “Ako sa máš?” odpovie: “Fantasticky”.
Úžas, tak som to vnímala a zožrala aj s navíjakom. Lebo ona tomu chce veriť, okolie tomu verí, ale jej uvaznené emócie a choroby nie, ponechala si všetko vo vnútri, namiesto toho, aby to vypustila von…
A to bola moja dohoda: Emócie prejavené navonok znamená zraniteľnosť a zlyhanie, treba ich tak zamaskovať, aby som ich ani ja sama nezbadala. Ale aj to je už lepšie, aj keď v tomto ešte zlyhávam.
3/ A často som počula: “Rob si, ako chceš, ale….” Za tým “ale” sa skrýval pocit viny, isté psychické vydieranie.
Takže som išla buď po vôli tých druhých alebo po mojej, ale s pocitom viny.
4/ Pocit menejcennosti, nafixovanie sa na človeka a potom cítiť sklamanie, keď uprednostní niekoho/niečo iné. To už našťastie takmer pominulo, silné to bolo od škôlky až po strednú školu, vtedy som bola bez radosti zo života až po samovražedné myšlienky. A odkiaľ táto dohoda? To naozaj len tuším, žeby to spôsobilo zrieknutie sa ma mojimi biologickými rodičmi? Bola to dohoda spôsobená činom, nie slovom, ale u mňa asi najsilnejšia.
Našťastie som si tieto dohody už davnejšie uvedomila a môžem s nimi každý deň pracovať, horšie je to s tými, o ktorých ešte neviem.
A už len taká vsuvka, inšpirovali ma všetky vaše predchádzajúce komentáre, možno by nezaškodilo si spísať aj tie pozitívne dohody, ktoré máme od rodičov, za čo ich máme radi a aj seba. Iskra už niečo popísal. Krása.
Páči sa miPáči sa mi
Ahojte. Mne stale rozpravali,ze chudacik.Ako dieta som bola chorlavejsia ja som to slovo neznasla a aj neznasam.Teraz ma to nuti si dokazovat,ze niesom chudacik.Takze ma to stale nuti ist dalej a robyt nieco zo svojim zivotom
Páči sa miPáči sa mi
ja si pamätám “tu si sadni a ticho seď, tak ticho sedím” 🙂 a ešte “a ani sa z tadeto nepohni” a včul moja bojovnosť zmizla 🙄 bol som živé a veselé dieťa… chcem to späť !
Páči sa miPáči sa mi
Ahojte, dohody sú asi u väčšiny na dlhé rozprávanie…Od detstva to začína výchovou, kt. odráža podľa mňa hl. očakávania, tlaky, slabosti, ktorými trpia naši rodičia či si to uvedomujú či nie a plus ich ideály a predstavy, ktorými nás “akože chcú uchrániť” pred nešťastím a sklamaním a zároveň niekam natlačiť…
Sú to boje, trápenie, zlosť aj smútok… dodnes si pamätám istú bezmocnosť ako boj s mlynskými kolesami…Ale dnes cítim za všetko toto vďak, radosť a úctu k životu, že všetko je tak ako má byť….a možno aj vďaka tým bojom, vďaka vlastným rodičom sme tam kde sme, dovolím si povedať viac možno zocelení, zrelí s pozitívnou dávkou vnútornej sily, kt. nás nenechá spadnúť na veľmi dlho…
Napadá ma kniha od KAHLILA GIBRANA-PROROK, DIEŤA…je to nádherné.Nedá mi necitovať….
A žena, jež chovala na prsou své dítě, řekla, Promluv k nám o dětech.
A on pravil:
Vaše děti nejsou vašimi dětmi.
Jsou syny a dcerami touhy Života po sobě samém.
Procházejí vámi, ale nevycházejí z vás,
a ač jsou s vámi, přesto vám nenáleží.
Můžete jim dát svou lásku, ale nedáte jim své myšlenky,
neboť oni mají své vlastní myšlenky.
Můžete vlastnit jejich těla, ale nikoliv jejich duše,
neboť jejich duše sídlí v domě zítřku, do něhož nemažete vstoupit, dokonce ani ve svých snech ne.
Můžete se snažit být jako oni, ale zjistíte, že je tím nepřimějete k tomu, aby vás milovali.
Neboť život nekráčí vzad, ani se nezabývá včerejškem.
Vy jste luky, z nichž jsou vaše děti jako živoucí šípy vyslány vpřed.
Lukostřelec vidí značku na cestě nekonečna a ohýbá vás svou mocnou vůlí, takže Jeho šípy vyletí vpřed hbitě a daleko.
Nechť je toto ohýbání v rukou lukostřelce všem pro radost;
neboť i když miluje šíp, jenž letí, zároveň miluje i luk, jenž je stále na místě.
A on pravil:
Vaše děti nejsou vašimi dětmi.
Jsou syny a dcerami touhy Života po sobě samém.
Procházejí vámi, ale nevycházejí z vás,
a ač jsou s vámi, přesto vám nenáleží.
Můžete jim dát svou lásku, ale nedáte jim své myšlenky,
neboť oni mají své vlastní myšlenky.
Můžete vlastnit jejich těla, ale nikoliv jejich duše,
neboť jejich duše sídlí v domě zítřku, do něhož nemažete vstoupit, dokonce ani ve svých snech ne.
Můžete se snažit být jako oni, ale zjistíte, že je tím nepřimějete k tomu, aby vás milovali.
Neboť život nekráčí vzad, ani se nezabývá včerejškem.
Vy jste luky, z nichž jsou vaše děti jako živoucí šípy vyslány vpřed.
Lukostřelec vidí značku na cestě nekonečna a ohýbá vás svou mocnou vůlí, takže Jeho šípy vyletí vpřed hbitě a daleko.
Nechť je toto ohýbání v rukou lukostřelce všem pro radost;
neboť i když miluje šíp, jenž letí, zároveň miluje i luk, jenž je stále na místě.
Páči sa miPáči sa mi
Ahojte, dohody sú asi u väčšiny na dlhé rozprávanie…Od detstva to začína výchovou, kt. odráža podľa mňa hl. očakávania, tlaky, slabosti, ktorými trpia naši rodičia či si to uvedomujú či nie a plus ich ideály a predstavy, ktorými nás “akože chcú uchrániť” pred nešťastím a sklamaním a zároveň niekam natlačiť…
Sú to boje, trápenie, zlosť aj smútok… dodnes si pamätám istú bezmocnosť ako boj s mlynskými kolesami…Ale dnes cítim za všetko toto vďak, radosť a úctu k životu, že všetko je tak ako má byť….a možno aj vďaka tým bojom, vďaka vlastným rodičom sme tam kde sme, dovolím si povedať viac možno zocelení, zrelí s pozitívnou dávkou vnútornej sily, kt. nás nenechá spadnúť na veľmi dlho…
Napadá ma kniha od KAHLILA GIBRANA-PROROK, DIEŤA…je to nádherné.Nedá mi necitovať….
A žena, jež chovala na prsou své dítě, řekla, Promluv k nám o dětech.
A on pravil:
Vaše děti nejsou vašimi dětmi.
Jsou syny a dcerami touhy Života po sobě samém.
Procházejí vámi, ale nevycházejí z vás,
a ač jsou s vámi, přesto vám nenáleží.
Můžete jim dát svou lásku, ale nedáte jim své myšlenky,
neboť oni mají své vlastní myšlenky.
Můžete vlastnit jejich těla, ale nikoliv jejich duše,
neboť jejich duše sídlí v domě zítřku, do něhož nemažete vstoupit, dokonce ani ve svých snech ne.
Můžete se snažit být jako oni, ale zjistíte, že je tím nepřimějete k tomu, aby vás milovali.
Neboť život nekráčí vzad, ani se nezabývá včerejškem.
Vy jste luky, z nichž jsou vaše děti jako živoucí šípy vyslány vpřed.
Lukostřelec vidí značku na cestě nekonečna a ohýbá vás svou mocnou vůlí, takže Jeho šípy vyletí vpřed hbitě a daleko.
Nechť je toto ohýbání v rukou lukostřelce všem pro radost;
neboť i když miluje šíp, jenž letí, zároveň miluje i luk, jenž je stále na místě.
Páči sa miPáči sa mi
Paráda a dobreže to tu nedám 3 krát…)))))))))))))))))))))
Páči sa miPáči sa mi
😆 opakovanie ja matka mudrosti
Páči sa miPáči sa mi
pockaj…ja? asi ne… 😆
Páči sa miPáči sa mi
Ahojte. Uz asi dva tyzdne sa snazim drzat Ruiza…zrejme najvacsim problemom je pre mna tato prva dohoda. Neohovaram ani na nikoho zle nerozpravam…ale kedze som dost velky ironik, niekedy sa neudrzim a vsetko pekne “skomentujem”. Tak som sa chcela spytat, ci tuto dohodu dodrziavate, ako sa s nou pasujete, ci to nejako registruje aj Vase okolie… Vzdy ked chcem nieco skarede povedat na cloveka co ma naserie a dostatocne rychlo sa spamatam, tak poviem pred priatelom len “HK”! Tak volam Ruiza ze “harmonicka kniha”:))) Mate nejake tipy, triky aj Vy?
Páči sa miPáči sa mi