Tuto prihodu mi rozpraval moj muz a hovoril ze toto by som mohla napisat na blog. Rainbaw je taky festival, kde sa alternativni, prirodni ludkovia typu hippie stretnu niekde daleko od civilizacie, tam si postavia siatre, rozlozia ohne a par dni tam kvasia, bavia sa, veselia. Maju tam so sebou psy, deti, bubny, jedlo a cele je to velmi o prirode a velmi o laske, aj o spiritualite a aj hubach a inych dopravnych prostredkoch do astralneho sveta.
No a na takomto festivale sa zucastnil kedysi aj moj muz s kamosmi a porozpraval mi takuto prihodu. Cely den sa trmacali lesom cestou necestou s ruksakmi kamsi az prisli na nadherne miesto, kde ich vitali nadherni a mili ludkovia, z ktorych salala laska. Vitali ich hned so slovami we love you a potom uz ani nepoculi nic ine, len ako ich miluju, ci nieco nepotrebuju, ci niekto nemoze pre nich nieco urobit, ci su stastni, same usmevy, krasa, realne nebo. Oproti normalu totalny posun smerom k tomu svetlemu koncu, k laske.
Prisiel vecer, niektori uz pospavali, v strede horel ohen, ked tu zrazu isty clovek (bohvie co prave zazival na svojom tripe) zacal zrazu agresivne vykrikovat, nadavat, nahodne osoby sacat, proste zacal byt zly, agresivny. Nic sa nezmenilo, vsetci sa viezli na povodnej vlne lasky, s laskou sa na neho usmievali, opakovali we love you, friend, relax, everything ok. Ale sucasne s mnozstvom lasky, ktorou ho zahrnuli, rastla aj jeho agresia. Vrchol nastal ked skocil k ohnu vytiahol horiace poleno a zacal s nim metat okolo seba. V tej sekunde skoncilo relax, we love you, ale okamzite vyskocilo par typkov a zlozilo ho na zem profi hmatmi ako pri zasahu kuklacov. Az vtedy nastalo uvolnenie a klud. Takze toto bol ten posun k ten druhej hranici.
Zhodli sme sa na tom ze akokolvek sa snazis vybehnut jednym smerom, okamzite sa to zacne prejavovat aj v tom druhom smere. Moj muz to vtedy tak zhrnul, ze be aware of both, ako maj sa na pozore pred oboma. A okolo hranice byva husto, je jedno ktora hranica to je.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Ako hore tak aj dole 🙂 Ja snáď naozaj ten článok o tých smaragdových doskách mám napísať 😆 Je to ďalší zákon, ktorý sa nedá občúrať 😀 Ak nemám poriešenú svoju svetlú stranu a väčšinu dňa sa nachádzam na tej tmavšej, tak ak sa zrazu dostanem do príliš “svetlého” prostredia, rozkýva to moje kmitanie smerom, kde sa ešte nenachádzam (duchovný nákop?) a keďže tu ešte neviem byť, tak sa kyvadlo začne presúvať opäť naspäť, ale nezastaví sa tam, kde predtým bolo, lebo má už nejaký ten “švung” a prehupne sa na toľko, na koľko bolo v + aj do -, takže zdanlivo “normálny” človek, ak ešte natlačí nejaký ten “povzbudzovák” do hlavy a rozkmitá kyvadlo ešte vyššie, tak mu z toho môže celkom slušne “prepnúť” 😀 Strach sa vie celkom zaujímavo prejaviť. V tomto prípade, to bol možno strach z lásky 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Tazko mi posudzovat co sa dialo tomu cloveku. Zaujimavejsie je pre mna skor to kde boli ostatni. Ze isli v tej laske az tam, kde bolo uz dost nebezpecno. Chvalabohu, v tomto pripade ani o krok dalej…tou laskou len stupnovali jeho negativitu a vzdalovali sa mu. Bolo treba okamzite skocit do tej negativnej strany kyvadla za nim a zastavit ho, lebo ak by ho nechali na volnobeh, zasiel by mozno este dalej a mohol ich stiahnut zopar so sebou (ak by bol niekomu ublizil). Mali asi vnutorne rozhodnute ist az do extremu, s tym ze rataju s istym rizikom a veria si ze v riskantej situacii budu vediet presne zareagovat. Do istej miery sa s tym viem stotoznit a do istej miery nie…
Páči sa miPáči sa mi
Ja si dokonca myslím, že až po prah, kde bolo zakročené efektívne, rýchlo a bez zámeru ublížiť, iba brániť, nepociťovali nebezpečenstvo. Toto ale naozaj ťažko posudzovať, lebo som tam nebol…ale vedel by som si to nejako takto predstaviť. Mne sa teraz totiž z času na čas stáva, že sa stretnem s niečím agresívnym, ale niekedy sa mi podarí, pokračovať v mojom smerovaní vo vyššej vibrácii “mieru, lásky a pochopenia” 🙂 a situácia tým pádom nepreberie energiu agresie, aspoň u mňa. Netvrdím, že to vždy funguje 😀
Minule som sa dal v lekárni do reči s vyholeným chalaniskom s rukou v sadre-dosť “nabúchaným”, ktorý sa omylom predbehol a taký starší pán ho na to upozornil, že sa predbehol a postavil sa nekompromisne pred daného mladíka. Na to chalanisko začal argumentovať dosť “provokatívne” a zdalo sa mi, že má zámer s provokatívnymi poznámkami začať situáciu stupňovať smerom k agresii. Ja som mu na jeho poznámky pravidelne odpovedal s miernym úsmevom na tvári, že je to v poriadku a že sa nič nestalo. Zopakoval som mu to asi 4 x, potom sa postavil za mňa a prestal komentovať. Bola to zaujímavá skúsenosť, keďže do teraz som radšej držal jazyk za zubami a pozeral sa radšej inam…
Páči sa miPáči sa mi
vies chapem to tak, ze agresivny typek sa tam neobjavil nahodou. Ale ako vyvazenie tej lasky, ktora sa tam naakumulovala.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 áno, a možno to bol pre neho duchovný nákop. Im to neublížilo, resp. pomohlo lepšie pochopiť čo majú a on dostal šancu pocítiť a možno aj pochopiť ako si sám ubližuje, resp. čo by mohol mať
Páči sa miPáči sa mi
no to vobec netusim, co sa odohralo jemu a celkovo jasne, vysledok ok. Ide o tu mieru, ked je to moc daleko do stredu moze sa to preklopit kamkolvek. Chapes, cim dalej tym citlivejsie asi musis naslapovat aby si mal vobec sancu odhadnut, dalej ani krok, lebo ten lad ma uz neudrzi a tym vacsie riziko ze to poseries, ale bez toho sa asi nikam nedostanes, asi sa neda sediet na zadku a neurobit ani krok, ako vazen…este tazsie to je ked v tom nie si len sam ale tyka sa to aj inych, tam padom jedno rozhodnutie ovplyvni aj tych v okoli…
Páči sa miPáči sa mi
iskra, neviem, či to napíšem dosť zrozumiteľne, lebo si už ani sama nepamätám, ako to bolo napísané a kde som to vlastne čítala 😆 ……….. (blik! žeby Kybalion??? neviem isto)
cykly sú zákonmi, podľa ktorých funguje náš svet a náš vesmír. naša úroveň vibrácie. alebo, ako píšeš, “každá palica má dva konce” 🙂 prvým krokom ako to zmeniť (ak chceme) je si túto skutočnosť uvedomiť. ďalším krokom je naučiť sa pozorovať seba, neskôr ovládať svoje výkyvy. nebyť viac ich otrokom. aby sme sa z ovládaných stali ovládajúcimi. potom sa môžeme postupne dopracovať bližšie a bližšie k stredu tej “palice” a nakoniec tam z vlastnej vôle aj vytrvať 😉
Páči sa miPáči sa mi
fakt? toto nemam uzrozumene…fakt je cielom postavit sa do stredu a vytrvat? pride mi to nemozne…kde je ten stred stredovaty, ktory uz neobsahuje rovnovahu, ale len bod?lebo rovnovaha je neustale balansovanie, nikdy nemas rovnovahu, ked sa snazis niekde VYTRVAT…
Páči sa miPáči sa mi
musela by som si to znova prečítať, aby som presne vedela, ale čo som si zapamätala, zhruba skúsim dovysvetliť 😉
ide o to, že my, bežní ľudia aj príroda podliehame zákonom nášho sveta. do toho spadajú aj takéto výkyvy. že raz si hore, raz dole, raz je ti blažene, inokedy naprt (pardon 🙂 ). aj príroda má leto, potom zimu, zase leto, zimu atď. . akurát, že takto to funguje na našej “rovine”. nazvyme to nižším levelom. v porovnaní s nami na vyššom “leveli” bytia sa tieto zákony dajú uspôsobiť. teda keď som bytosť s pokročilejším vedením než stačí pre tento level, môžem použiť vyššie vedomosti a vyššie zákony na “vyrovnanie sa” bez toho, aby som porušila zákony tohto levelu. to znamená, že aj keď tento svet bude naďalej fungovať v cykloch či “výkyvoch”, ja tieto veci už viem ovládať a nemusím sa nimi nechať zmiesť ako zrnko piesku prichádzajúcou vlnou. viem sa ovládať natoľko, že už nie som sluhom, ale pánom 🙂
zdroj: asi Kybalion 😀 tam odporúčam prečítať presnejšie 😉
Páči sa miPáči sa mi
Boobak,
neviem, ale v mojom ponímaní celok nepozná “cykly”. No, nie je to dobre povedané… Poznáš symbol jin/jang? Dve do seba zvinuté slzičky, čierna a biela. Celok je oboje. Len individuálne vedomie sa presúva z čiernej do bielej a späť a uvedomuje si len to, v čom sa práve nachádza.
Ale keď nájde hranicu medzi čiernym a bielym, vidí oboje súčasne a nie je súčasťou ničoho z nich – alebo je súčasťou oboch. 🙂 To je moje vnímanie cyklov. V zime sa život zo stromov stiahne z koruny do koreňov – ale nezmizne.
Cykly sú naša interpretácia toho, čo sa okolo nás deje. Hľadáš cykly – nájdeš cykly. Hľadáš celok – nájdeš celok… nedeliteľnú súčasť s plynulým prechodom. 🙂
(Možno celkom od veci, pretože som zvyšné komentáre nečítala, len na tvojej vete mi zostalo oko stáť a tak som komentovala. 😛 Keď od veci, tak sorry. 🙂 Idem zasa kukať telku. Snáď už konečne niekoho zamordovali. 😉 )
Páči sa miPáči sa mi
éé, myslím, že myslíš niečo iné ako som sa ja snažila vysvetliť 😉
Páči sa miPáči sa mi
boobak, len ci to neni vymyslene tak, ze potom to ze to ovladat vies ti bude na prd, lebo uz nebudes mat dovod ovladat alebo menit na inak ako tak ako to je 😀
Páči sa miPáči sa mi
ale veď tu vôbec nejde o žiadne menenie niečoho, tobôž sveta. ani som to nespomenula 😛 ide o to, naučiť ovládať samého seba, aby človek nebol týmito “výkyvmi” zmietaný jak handra. keby sa vedeli tí ľudia z príhody, ktorú opisuješ, držať vo svojom strede alebo čo najbližšie k nemu, nedošlo by k prudkému výkyvu najskôr na jednu a potom na druhú stranu.
a je to Kybalion, konkrétne Zákon vibrácií, Zákon polarity a Zákon rytmu 🙂
Páči sa miPáči sa mi
No ale to je prave ta otazka….mne sa tak zda, ze ak by chceli, mozno by aj vedeli, ale praveze asi isli do tych vykyvov aj s tym rizikom, ze to bude riskantne…a toto je to co si kladiem ako otazku, ci sa mi to zda byt ok takto, alebo tak ako ty vravis drzat sa v strede…
Páči sa miPáči sa mi
Môj názor je ten, že sa energie rôznej vibrácie ocitli vedľa seba. Jedna z nich to brala ako ohrozenie a reagovala. Je to ako keď psovi pustíte vysoké tóny a on vás pohryzie, lebo mu to ubližuje. Bol to jej výkrik o pomoc, obrana. Neviem, akým spôsobom ho spacifikovali, ale ak použili násilie, jednoducho sa priblížili jeho vibrácii, ktorej rozumie. Možno je to prešpekulované, ja viem 😀
Páči sa miPáči sa mi
Zase sa trochu vrátim k “špekuláciám” 🙂 Sú to teda iba moje uhly pohľadu a od skutočnej pravdy ešte dosť ďaleko.
Máme os a tá má stupnicu od 1 do 10, pričom sa snažím dostať svojou vibráciou na 10, ale som na 4. Toto je môj momentálny “stred”. Vždy keď sa so svojou vibráciou dostanem mimo 4 tak sa rozhúpe kyvadlo. ktoré sa ma snaží dostať na môj kmitočet. Čím ďalej od svojho stredu uletím, tým väčší spätný švung kyvadlo bude mať. Čiže, ak 4 je stav takmer neutrálny medzi 0-10, tak si povedzme, že v tom momente sa ani nesmejem a ani neplačem, teda pri 4 mám takú maličkú úskosť. Keď sa zrazu začnem veľmi vytešovať, o chvíľu ma to švacne do veľkého smútku, hnevu, adekvátne stavu, kam som sa predtým vyšvihol.
No a teraz tá sranda. Čo ak to nieje priamka, ale špirála a vždy keď sa dostanem na 10, začínam novú úroveň (napr. postup z 3. dimenzie do 4.-5.) no a medzi tým môžu byť ešte sprintéry, ktorý ako Lenin, preskakujú úrovne. Čiže kým som ja na úrovni 4. v 3. otočke špirály, on je už na úrovni 8 v 6. otočke a mne teda pripadá, ako keby spadol z jahody, lebo mu vôbec nerozumiem. Stále je to, ale o kimtočtoch, ktorými kmitajú maše telá (úroveň energetiky, na ktorej sa nachádzam)…neviem, toto je dosť prispôsobené 3D vnímaniu, takže otázka je, koľko premenných je D a potom kďe sa nachádza “osvietenie”, ako stav, ktorý poznáme?…to sú teórie, ktoré bez poriadneho vysvetlenie a pochopenia, asi nedávajú poriadne zmysel ani mne 😀
Páči sa miPáči sa mi
keďže asi máločo (ak vôbec niečo) je len lineárne, je dosť možné, že si sa aj trafil 😉 no ale ktohovie, že… 😀
Páči sa miPáči sa mi
eeej ale teraz si zabil. tomu moj nerozumet 😆 ja len jedno….kyvadlo sa hupe furt, ak aj uplne okolo stredu a minimalne, ale nestoji nikdy. Podla mna 🙂
Páči sa miPáči sa mi