Eprakone – ezoterika a spiritualita

Odpustenie. Súcit. Milosť.

Tak často spomínané slová. Keď ich počujeme, čítame, napĺňajú nás bázňou, pokorou. No čo som vypozorovala, každý tie slová chápe po svojom. Ja sama som mala už k téme odpustenie, ešte na blogu bibs článok, ktorý detailne popisoval, čo sa stane, čo nastane ak žiadame o odpustenie. Ten článok tam už nie je a ja ho na blogu tiež nemám, ale v skratke. Odpustením sa neutralizuje, teda dáva do rovnováhy energia, ktorá bola v akomkoľvek emočnom rozpoložení vyslaná. A aj slovkom odpusť mi, ktoré je vyslané z úprimného srdca, vlastne očisťujeme nielen seba, ale aj tých dotyčných, na ktorých sme hoci aj nechtiac vyslali povedzme negatívnu energiu už len tým, že sme ich súdili, škatuľkovali napr. hoci “len” tým, že sme niekoho reakcie ohodnotili, že podľa nás boli pod úrovňou, povedzme sklamaním. Áno, narážam na niekoho, nie však na iných, ale len na seba, ak sa v tom spozná ešte niekto iný, budiž. Mojím zámerom nieje poukazovať na slová iného, ale hľadať odpoveď na otázku, prečo som aj včera napríklad na inom blogu, okrem iného napísala aj toto ….

uvedomujete si vy vôbec dievčence, ako ho týmto postojom PODCEŇUJETE? ..  v mojich očiach teda rozhodne áno … popravde som sklamaná

Čo som to ja teda tým pádom urobila? Kam som tým pádom týmto komentárom toho dotyčného dala? Do akej polohy som ho sama v sebe posunula? Zavrela som ho/-ich do škatuľky, síde s krásnym obalom, ale? Krabička je tým čím je. Je to prosto iba ohraničený priestor, ktorý nedáva možnosť slobodne sa rozvíjať a tým pádom ani sa slobodne prejaviť. Lebo ak to náhodou urobí, je zle. Vyliezol predsa z krabičky a to sa predsa nemôže. .-?  Niekoho som si jednoducho na základe mojích predstáv, domienok, vo svojej hlave povýšila. Toto bol však číry prejav egoizmu, ega ako vyšitého. Že nie? Ale áno. 🙂  Ale vráťme sa späť k tomu, čo sa deje s tým, že niekoho takýmto spôsobom škatuľkujeme. Napr. tým, že ho povyšujeme. Zákon hovorí však jasne, čo je povýšené, musí byť zákonite ponížené a teda je viac ako prirodzené, že ak sme takto niekoho onálepkovali, raz nastane chvíľa keď ho čosi v naších očiach aj poníži. Ale je toto nutné? Takže, čo s tým, keď už vyšlete aj napr. takýto druh energie. Odpoveď je Odpustenie. Nemusí to nutne znamenať, že tým požiadame o odpustenie iného človeka. Popravde, ešte nie som si úplne v tomto smere istá, ale toto nepovažujem za príliš šťastný krok. Pretože môže nastať aj taký jav, ktorý sa môže zvrtnúť na niečo také, ako akási blahosklonnosť. Ten ktorý je prosto v pozícii odpúšťajúceho má v skutočnosti nad nami dosť veľkú moc. Zasa sa týmto činom iba deje to, že mu vlastne dávame do ruky zbraň do rúk k tomu, aby on bol tým sudcom, ktorý rozhodne či tak urobí alebo nie. Ak to urobí, chvílu mám pocit spokojnosti, ale? To sa neskôr dobre môže vypomstiť, pretože aj keď nevedomky, znova sme ho povýšili na akúsi úroveň. A zasa sme namiesto vystúpenia z kruhu, znova v tom kruhu zacyklili.

Ale? Odpustenie je nutné, ako to teda urobiť, aby sa niečo dostalo do rovnováhy? Pekne ísť do seba. Podumať, kto, či aká časť zo mňa, mi dovolila takto sa o inej čiastočke boha vyjadrovať a keď objavíme podstatu toho, čo, kto a prečo, pekne to treba očistiť, omilostiť, a odpustiť sami sebe, že sme schopní aj tohoto. Vlastne, človek je jediný tvor, ktorý je skutočne schopný všetkého. Takže slovko odpusť v sebe nesie neskutočný liečiaci potenciál a ak si ho rozoberiem a síce od-pusť, výjde mi z toho, pusť to od seba. Nedrž sa niečoho, čo už nie je, čo sa prosto stratilo v časopriestore. Už to prosto nezmeníme. Ale odpustením si, môžeme energiu aj takto vyslanú zneutralizovať, ktorá sa potom následne prejaví aj na tom, že vzťahy z okolím sa jednoducho tiež očistia. No nikdy to nepôjde ak to budeme žiadať od iných.

A ako pocito – obrazovo vnímam skutočné odpustenie ja sama? Prirovnám to k obrazu, ktorý sa mi spojí s tým, ak ma moje ego posunulo do pozície, že ma moje vlastné slová mrzia? Ako sa cítim, keď skutočne niečo sama sebe od-pustím? 🙂

Mne sa ukazuje môj rodný dom. Dom v noci. Je krásna jasná, teplá noc. Les v pozadí je plný zvukov ticha, na oblohe žiari množstvo hviezd a nádherný plný mesiac vťahuje do seba a dáva mi pocítiť jednotu s celkom. Že som milovaná a súčasťou Celku a to priamo taká ako som. Prosto som “Iba” doma. 🙂

Jednoducho. Skutočné odpustenie, zo Srdca, úprimné a jasné, je ako vrátiť sa Domov.