Toltécke učenie priraďuje ľudí svetovým stranám. Toto priradenie je akási toltécka “typológia svetových strán”. Načrtnutá je v Castanedovi, prepracovaná do štádia vedy je u Maresa. Spája sa so svetovými stranami. Ak si to pamätám správne, maresovci zastávajú názor, že typ človeka vie povedať jedine nagual, ktorý to vidí. Preto som sa celkom potešila, keď som na fóre New Seers dávnejšie objavila ceremóniu na to, aby sme zistili “svoju” svetovú stranu, z ktorej berieme väčšinu našej energie, aj bez toho, aby o tom rozhodol nejaký nagual. (Nie všetci sme v kontakte s nagualom. Okrem toho, ja som rada “svojpomocná”. 😉 )

Je to jednoduchý rituál, ale vyžaduje si, aby sme vyhľadali miesto nedotknuté ľudskou civilizáciou.

Začneme hľadať osem kameňov veľkosti vajca alebo päste. Hľadajme ich cielene – očakávajme, že nás pritiahnu tie správne kamene, že upútajú našu pozornosť.

Keď sme si nazbierali osem kameňov, nájdime si nejakú blízku čistinku, podľa možnosti čo najrovnejšiu. Potom berieme kamene jeden po druhom, každý požiadame, aby nám pomohol nájsť “našu” svetovú stranu, a kladieme ich na zem do tvaru kruhu. Prvý kameň dáme na juh (použijeme kompas). Druhý na juhovýchod, potom východ a tak ďalej. Tým sa vlastne pohybujeme proti smeru hodinových ručičiek. Pohyb proti smeru hodinových ručičiek priťahuje/zvyšuje silu, kým po smere hodinových ručičiek silu uvoľňuje/znižuje (presne takto sa napríklad používa aj  kompenzačné kyvadlo). Tieto kamene vytvoria ochranný val (valec) siahajúci nahor i nadol. Keď už sme kamene položili, neprerušujeme pomyslený kruh rukami, nohami či nejakým predmetom. Ak to urobíme, prerušili sme ochranný energetický val a potrebujeme kruh rozobrať a urobiť ho znova. Dajme si tiež pozor, aby náš kruh bol čo najokrúhlejší, prípadne opravme zvonka umiestnenie kameňov.Kruh by mal mať min. 5 stôp priemeru, čo je asi 150 cm.

Nakoniec položíme posledný kameň. Priestor medzi posledným a prvým kameňom tvorí “bránu”. Cez túto bránu vstúpime do kruhu. Tvárou sa obrátime na juh. Ak máme nahrávku šamanského bubnovania, pustíme si ju, prípadne si so sebou privedieme niekoho, kto pre nás bude bubnovať. Zatvoríme oči a začneme tancovať, pričom zdvíhame len päty nôh. Cieľom je natiahnuť do seba energiu Matky Zeme cez čakry v chodidlách. Dýchame rovnomerne a dýchanie prispôsobíme rytmom tancu.

Keď sme si zladili rytmus tanca a dýchania, natiahneme ruky smerom na juh. Celú pozornosť sústredíme na južný smer. Po chvíľke sa začneme otáčať na východ, len trošičku. Tancujeme a vyšleme našu pozornosť týmto smerom. Preciťujeme pocity z daného smeru. Nesústreďujeme sa na to, akým smerom práve tancujeme, len tancujeme a pomaličky sa raz za chvíľku posúvame proti smeru hodinových ručičiek.

Niektoré svetové strany v nás nevyvolajú nič, ako keby boli pre nás uzatvorené; niektoré môžu vyvolať pocit šťastia či smútku, chladu či horúčavy, blízkosti alebo diaľky. A jedna zo svetových strán sa bude cítiť ako “doma”. Keď túto stranu objavíme, ešte aspoň dva razy znova tancujúc opíšeme plný kruh. Overíme si, či sme si zvolili tú správnu stranu. Otvoríme oči, pozrieme sa na kompas a odčítame z neho “našu” svetovú stranu.

Našu svetovú stranu budeme potrebovať, keď si budeme vyberať silové predmety, liečiť iných či seba, pracovať na sebe či spájať sa s podobnými ľuďmi.

• Juh: fyzično, zem
• Západ: emócia, voda
• Sever: myseľ/podvedomie, vietor
• Východ: duch, oheň

(Neviem, o čo sa opiera toto delenie; je odlišné od delenia bosoráckeho, aké poznám ja: juh/myseľ/vzduch/Michael, sever/voda/emócie/Gabriel, východ/zem/hmota/Uriel a západ/oheň/vôľa či kreativita/Rafael. Pokiaľ sa správne pamätám, tak toto delenie mám z Donalda Kraiga alebo Phillipa Coopera. A Castanedovo Pravidlo Naguala  to tiež uvádza inak: východ/systém/otvorenosť, sever/sila/vytrvalosť, západ/pocit/sebaspytovanie, juh/rast/podporovanie.)

Celé cvičenie môže trvať hodinu a viac. Ak je viac hľadajúcich, každý si potrebuje vytvoriť svoj vlastný kruh.