Už som si myslela, že mám konečne od toho “anjelského týrania” 😉 pokoj. Až do včera.
Včera (čo je pre vás niekedy celkom inokedy) som si obkakala ďalšiu anjelskú “lekciu”. Večer som vyliezla z tela a šla si pokecať za Gabrielom. Niečo sme sa bavili o ich podobe a tom, ako práve vyzerá, keď odrazu vyhlásil, že príde.
Toto jeho prichádzanie ja už poznám. V poslednom čase dokonca začal svoje slovo istým spôsobom dodržiavať: vyhlásil, že príde – a potom prišla Cica, časť z jeho energie. A keď už prišiel čas mať mačiatka, vyhlásil, že mačiatka nebudú – a Cica zmizla. 😦
No tak som ho tentokrát vzala vážne (to som ešte nevedela, že Cica zmizne, to mi ešte len tvrdil, že mačiatka nebudú). Povedal “prídem”. Tentokrát to nebolo len “prídem”, ale “prídem ako alkoholik”. Zamrazilo ma. Nemala som chuť púšťať si do svojho príbehu alkoholikov! Tak som začala pindať, či by nemohol prísť ako niečo iné. Že “alkoholik” je totálne zlé pre mňa a ešte horšie pre neho. Ale trval na tom, že príde ako alkoholik.
Napadlo ma: aké iné možnosti mám? Len jednu: povedať mu, aby nechodil! A to ja nikdy, nikdy, ale skutočne NIKDY neurobím! Za nič na svete!
No go. 😕
A tak, či sa mi chcelo alebo nie, odrazu som v hlave mala obraz Gabriela, špinavého a povracaného, ako ho pchám do vane a čistím a moja myseľ začala horúčkovito rozoberať, čo taký alkoholik bude pre mňa znamenať a čo urobím, keď…
V tom okamihu sa Gabriel rozosmial a povedal, že tak teda nepríde ako alkoholik.
To ma zmiatlo. Prečo to potom tvrdil? Povedal, že som sa musela zbaviť obmedzenia, ktoré pre mňa predstavoval alkoholik alebo bezdomovec alebo iná “nechutná” osoba/situácia. Potrebovala som sa zmieriť s novou situáciou a vziať ju ako realitu, do ktorej idem vykročiť. Len čo som to urobila, akoby som ju “zažila”… a tak sa už nemusím ďalej týrať. 🙂 Že naša úloha je zažiť všetko a preto sa potkýname z problému do problému, ale že jedna forma zažitia situácií sú aj takéto vnútorné rozhodnutia. Rozhodnutia, ktoré nejdú z rozumu, ale zo srdca.
Takže som si doplnila ďalší kamienok do mojej mozaiky. Dôležité nie je vec skutočne zažiť, ale precítiť ju, ako keby si ju skutočne zažíval… 🙂 A preto sa mi to snívanie začína pozdávať čím ďalej, tým viac!
Som rada, že z Gabriela nebude alkoholik. 🙂 To značí, že anjelské “lekcie” nás vedú na územie, na ktoré by sme nikdy z vlastnej vôle nevstúpili, pretože sa ho bojíme, bridí sa nám alebo čokoľvek iné. Oni nás tam vedú a nechajú nás robiť “rozhodnutia srdca” – v zlomku sekundy precítiť všetko to zlé, čo je v situácii obsiahnuté, a zistiť, že to vlastne nie je až tak “zlé”, je to len menej želateľné pokračovanie nášho príbehu… epizóda “dostávam nakladačku”. A ako všetky epizódy, aj táto má svoj začiatok, priebeh a koniec. Ak sa nevzpierame a prijmeme ju, skráti sa možno len na záblesk rozhodnutia.
Naozaj nechápem, prečo som sa doteraz vždy tak bránila.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Myslíme si, že sme povinní všetkými lekciami prejsť pomaly a na plné gule. Často nám “vesmír” splní naše očakávania. Nie, vždy nám ich splní 🙂 v tom sa dá naňho absolútne spoľahnúť. Pritom najväčšie veci bývajú obyčajne najjednoduchšie. Nespĺňajú naše očakávania. Čo tak zmeniť očakávania? Alebo ich normálne zrušiť? Howgh! 😀
Páči sa miPáči sa mi
Moja mama vždy hovorieva niečo ako, “všetko Dobré si treba najprv Zaslúžiť a poriadne si to Vydrieť”. No a takto som celý tento život pristupoval k riešeniam toho “dobrého” a snažil som sa, aby som si to “zaslúžil” a aby som pri tom vždy “drel”.
Ak sa nad tým zamyslím a zmažem všetky tieto “predpoklady”, zostane mi vlastne úplne čistý stôl s predpismi, ako žiť svoj život.
Ja vlastne neviem, čo je to “dobré”, “či si treba niečo zaslúžiť” a “či treba drieť” na to, aby som niečo dosiahol.
Zistil som ale, že keď sa mi podarí uvoľniť sa a nechať deju voľný priebeh, zrazu nepotrebujem h.u. rozhodovacie predpoklady a situácie sa riešia aj tak :), len sa pri tom až tak nenerváčim. Ešte sa to naučiť na všetky situácie a bude zase o dôvod viac sa na svet usmievať 😀
Páči sa miPáči sa mi
Som z toho trošku rozhodená. na jednej strane vždy som si predstavovala rôzne situácie, ktoré by mohli pre mňa nastať (väčšinou nepríjemné) a prežila som si emócie, ktoré som si s tým spájala, až do takého momentu, že som to nezvládla a odohnala od seba ako “to sa nestane”. Na druhej strane som si teraz väčšinou zakazovala takto rozmýšľať, už len keď začal náznak, že sa do toho príliš zahĺbim, lebo som premýšľala, či si to nezhmotním a nepriťahujem si do príbehu.
Páči sa miPáči sa mi
no o tomto tu uz bol clanok…..akoze sa volal….do kelu….akoze ak nechcete aby nieco prislo do vasho pribehu, musi vam to byt v podstate jedno ci to pride….vies co? tusim sme tam aj viacmenej prisli k tomu ze je jedno ci o tom budes ROZMYSLAT…podstatne je ci je tento gombik na energetickej urovni vypnuty alebo zapnuty.
Páči sa miPáči sa mi
matrioshka,
tvoje odporúčania sú veľmi užitočné, aspoň pre mňa, ktorá som sa tu ocitla ako v novom dome a pobehuje z miestnosti do miestnosti, už ani nevie, kadiaľ mám ísť 🙂 všetko ju zaujíma, na všetko ukazuje prstom “aha, veď toto mi je povedomé” 😀
Na zvládnutie článkov za 4 roky a ich diskusií potrebujem aspoň 3 mesiace, možno aj viac… a to pracujem celé dni s textom, takže sú dni, kedy toho mám večer už vážne dosť :S A tak keď sa objavíš a otvoríš správne dvere, som ti vďačná 🙂 … ešte tak link, pre rýchly prechod… ale to už by som chcela veľa. Ďakujem ruke, ktorá ma plesla po zadku a postrčila sem.
Páči sa miPáči sa mi
A to je aj vidno, keď som to po sebe prečítala… ako hotentot 😀
Páči sa miPáči sa mi
mam to
https://eprakone.wordpress.com/2011/11/14/zakon-rezonancie-energia-nasleduje-pozornost/
Páči sa miPáči sa mi
Ďakujem, matrioshka. Ja tie články hĺtam, až pritom híkam. možno budem odteraz trocha viac búšiť a otravovať, ale keď ja občas cítim nutkanie niečo konzultovať a tak má smolu ten, kto práve príde do rany 😀
Páči sa miPáči sa mi
ospravedlňujem sa za miernu zmenu totožnosti 🙂
jarah = jarunah
Páči sa miPáči sa mi
“Dôležité nie je vec skutočne zažiť, ale precítiť ju, ako keby si ju skutočne zažíval… 🙂 A preto sa mi to snívanie začína pozdávať čím ďalej, tým viac!” — Toto je základný predpoklad na praktickú realizáciu kineziológie, rodinných konštelácii, toltéckej rekapitulácie a ďalších techník – precítiť situáciu, ako keby bola skutočne zažitá. Trafila si to po hlavičke :-). (Ešte musím pripísať, že precítenie nenahrádza skutočné zažitie – obidvoje je skôr vyjadrenie rôznych stupňov intenzity. Keď niečo skutočne zažiješ a máš dostatok nadhľadu, aby si to vedela zároveň keď sa to deje aj precítiť a nepadnúť do toho, je to ešte silnejšie ako len samotné precítenie.)
Dôležitosť však spočíva predovšetkým vo vedomom pochopení toho, čo zažívaš, nie v tom, že to precítiš (hoci pre teba môže byť momentálne precítenie prioritou, ak si ho týmto spôsobom nepoužívala). Precítenie je spôsobom ako pospájať pochopenie, nie je to samotné pochopenie. Ako si to písala – keď si ho precítila ako alkoholika, ešte neprišla úľava, skôr stres z toho, čo to celé môže obnášať. Uvoľnenie a vyrovnanie sa dostavilo až vtedy, keď ti Gabriel vysvetlil, aký to malo účel a čo si tým dosiahla. Toto je aj dôvodom, prečo sa mnohé lekcie opakujú znova a znova, hoci sa zdá, že dávno vieme, o čo ide — prestanú sa diať až vtedy, keď budeme naozaj vedieť o čo ide …
“Naozaj nechápem, prečo som sa doteraz vždy tak bránila.” — Možno preto, že si mala nevhodne nastavené vnímanie pojmu pocit. Gabriel ti ho zmenil tým, že ti z neho urobil ekvivalent pre energiu a tým ti podľa mňa urobil premostenie, aby si s tým mohla narábať ako s praktickým nástrojom poznania. (Mali sme k tomu niektoré debaty.) Bez precítenia nie je dosť možné prepojiť jednotlivé telá bytosti tak, aby dosiahli spoločné pochopenie konkrétnej lekcie. Preto sa srdce nachádza v strede (by som povedal … 😉 ).
Je tam ešte jeden aspekt, ktorý sa ti podľa mňa deje a zatiaľ si ho až tak nepopísala. – Po každom takomto stretnutí ti Gabriel ešte spontánne urobí takú zahladzovaciu korekciu. Prejavuje sa to tým, že sa ti potom zvýši pozitivita a optimizmus. Píšem to kvôli tomu, že pri poznávacej lekcii sa popreskupujú energie a aby to bolo menej zaťažujúce je vhodné urobiť korekcie, ktoré priebeh značne uľahčia.
Páči sa miPáči sa mi
Nik,
díky, ono niekedy tento nestranný pohľad hodne pomôže… Keď sa človek mácha v tom, v čom sa mácha, málokedy má ešte kapacitu vyliezť aj na balkón a pozrieť sa na celú vec “zhora” – a potom mi uniká proces a zbieram len výsledky. Niečo z toho, čo si popísal, som teraz pri spätnom pohľade začala vnímať tiež. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
OK. Tak trocha pre poriadok ehm 🙂 , bolo mi ešte povedané, že precítenie sa rovná skutočnému zažitiu (niektorí snivci môžu mať precítenie v snoch aj silnejšie ako skutočné zažitie v bdelom stave). Rozhoduje miera pochopenia lekcie (musí byť 100 %, keď chceme ísť ďalej).
Páči sa miPáči sa mi
Moc nad tym premyslate inak. Oni len chcu aby sme veci neodsudzovali. Preco ich beriete ako osoby. Oni nie su osoby. Su to energie.
Páči sa miPáči sa mi
Pri všetkom, čo sa na mňa valí, som si dnes zareptala, že by som na tom možno bola lepšie, keby som si raz dokázala definície a logické spojitosti v súvislosti s anjelmi, energiou a VJ zapamätať a niečo z toho obratom zužitkovať. Okamžite som dostala odpoveď, ani som nemusela pokračovať 😛 Vraj, nebuď posadnutá, helar je tu s iným poslaním a je k nemu prispôsobená. Moja úloha je vraj odlišná a dostala som k nej všetky potrebné predpoklady… zoznam nebol dodaný 😛 Prestala som frflať na svoju pamäť, ktorá vyzerá ako starý montgomerák prešpikovaný moľami. Okrem toho, že si na polovicu (možno aj viac) života nespomínam, ako by som na minulosť pozerala cez hustý závoj a to, čo si “môžem” spomenúť mi tam niekto akoby vložil 😥 Moje citlivuškárstvo dostalo cukríček a uspávanku, aby netrucovalo a neubližovalo mi. Vraj som sa tu, medzi vás, dostala práve preto a mám nasávať a pýtať sa/si. Tak som tu, majte so mnou trpezlivosť, budete odmenení 😆
Páči sa miPáči sa mi
Týmto som ja kedysi tiež prechádzala – tým večným prirovnávaním sa k niekomu/niečomu (=idei). Je to také ľudské… 🙂 Ale pravda je, že ako mi povedali, som dokonalá vzhľadom na to, čo mám byť – mám v sebe všetko na to, aby som to dosiahla. A nemám sa snažiť napodobňovať iných, ale mám sa snažiť realizovať svoj nerealizovaný potenciál. A ten nájdem “v svojom strede”, v mieste, kde nemusím mať určitú podobu, stačí, že sa cítim dobre a naplnená. Keď nemusím produkovať pre iných viditeľné výsledky, ale len pocity. 🙂 Neviem to povedať jednoduchšie. Takže je to skutočne tak – si istý typ kolieska v súkolí a keď sa nebudeš chcieť podobať na svoj vlastný ideálny stav, ale začneš napodobňovať iné kolieska, súkolie začne škrípať a po chvíli sa možno celá mašina zadrhne. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Možno je to tým, ako som niekde tutok čítala, že si my, staršie ročníky 😆 musíme všetko oddrieť. Mláďatá sú tu už v novšej verzii 😛 Takže máme viac práce zvládnuť ego, splniť vlastné očakávania a žuvať žuvačku naraz 😆
Metafora s kolieskom sa mi páči… a zaberá 🙂
Páči sa miPáči sa mi
😀 Ehm, ako starší ročník už zvládam to s tou žuvačkou 😛 😀 😀 😀
Páči sa miPáči sa mi
aatina, tak to už máš žltý pás 😆
Páči sa miPáči sa mi
😆
Páči sa miPáči sa mi
😆 nieco mi vravi ze s tebou bude sranda
Páči sa miPáči sa mi
matrioshka, pozdravujem niečo 😛 už teraz má moje sympatie 😛
Ale ešte si neodpustím, jednu otázku… polootázku… pripomienku 😆 ak to platí pre nepríjemné lekcie, tak iste aj pre tie mňam, nie? Akosi mi zišlo na um, že je to možno vysvetlenie, prečo sa zdráham prežívať v duchu radostné situácie a tešiť sa z nich. Je to obava z toho, že ostane len pri tom vytešovaní, aj keď je príjemné.
Páči sa miPáči sa mi
ĎAKUJEM! ❤
Páči sa miPáči sa mi