Tak na začiatok: neviem, či to naše “duša spriaznená” vysvetľuje všetky tie “duálne duše”, twin flames a iné názvoslovia… ale vie to byť požehnanie i galiba súčasne.
Čo si predstavujem pod “dušou spriaznenou”? Človeka, s ktorým zdieľate veľmi veľa (niekedy vrátane povahového typu). Máte spoločné hodnoty, spoločné veci vás rozosmejú, rovnakí ľudia vás vytáčajú, rovnaké veci považujete za úžasné či za kravinu. Vo väčšine prípadov. A navyše na ne reagujete vysoko podobným spôsobom: napríklad keď sa hneváte, prskáte, dupete a idete po krku, keď sa tešíte, dali by ste to posledné zo seba, keď máte strach, popierate ho… alebo reagujete na tieto veci úplne inak, ale obaja zhodne. 🙂
Duša spriaznená dokáže byť úžasným požehnaním – na energetickej rovine “dopujete” jeden druhého a štengrujete sa do čoraz väčších výšok. Vaša pozornosť je zameraná tým istým smerom, vaše energie sa spájajú a vzniká silná energetická vlna, ktorá je silnejšia ako súčet vašich dvoch energií, pretože sa k nej priratúva zdvojnásobený úmysel. Ak máte každý odlišný prístup, ohromne rýchlo rastiete, pretože sa učíte jeden od druhého.
Ak však máte rovnaký prístup, vznikajú problémy. Jednak je to to, že vidíte len jednu cestu, len jednu možnosť rastu. Nič, čo nespadá presne do poľa vašej pozornosti (a to sa v tomto prípade takmer dokonale prekrýva), nie je predmetom vášho záujmu. Postupujete rýchlejšie, ale menej sa učíte. A pretože potvrdzujete jeden druhého vo vlastnom vnímaní sveta, lebo ho vidíte a hodnotíte rovnako, nastávajú ešte dva kroky: najprv jeden v druhom vybudujete a posilňujete pocit elitárstva, pretože jeden druhého utvrdzujete vo vnímaní situácie, neskôr dochádza k rivalite medzi vami: zdieľate ten istý energetický zdroj a buď sa oň podelíte a tým sa spomalíte, alebo si ho nárokujete celý pre seba – a tým sa ten druhý stáva “protivníkom”.
Zažila som oba typy duší spriaznených: jedna je takmer úplne odlišná odo mňa a spájajú nás v podstate len hodnoty a to, že “fakty nepustia” (to je môj “biely tiger” z predošlých článkov), druhá verí v to isté, vidí veci podobne a navyše má (alebo aspoň v tom čase mala) veľmi podobnú povahu ako ja. Takže to, čo som napísala hore, je moje vlastné pozorovanie. Ak ste niekto psychológ, možno k tomu budete vedieť dodať aj teóriu – ja ju nemám.
Zábavné je, že moja prvá dušička spriaznená je antiezoterická. Nič, čo sa nedá odvážiť, odmerať a rozpustiť v lúčavke kráľovskej, pre ňu nie je dôkaz. A napriek tomu nás naše materialisticko-ezoterické debaty zakaždým posúvajú ďalej a ďalej – a bližšie k spoločnému bodu. Pri všetkých svojich výškach a pádoch by som bola už dávno s celou ezoterikou sekla, keby nie mojej dušičky spriaznenej materialistickej jednej 😀 … V okamihoch, kedy som dokázala u nej “uhrať” bod svojím videním sveta a napojiť sa na nejakú jej teóriu bez vážnejších problémov s mojou “interpretačnou nadstavbou” 🙂 , som vedela, že som na správnej ceste nezávisle od toho, ako nanič práve situácie vyzerá. A zakaždým, keď som si nevedela vysvetliť niečo z kvantovej mechaniky, teórie relativity alebo celkom jednoducho fyziky a chémie, stačilo utekať za ňou a nechať si to vyrozprávať.
Mojej druhej spriaznenej dušičke zas vďačím za ohromne rýchly rast a rozvoj v istom období svojho života: trúfla som si viac, zhodila som niektoré samonastolené obmedzenia (napríklad vyhýbanie sa hocijakému inštitucionalizovanému svetonázoru) a vďaka čiastočnej odlišnosti záujmov som vliezla aj do oblastí, kam by som sa nebola od seba nikdy vybrala. Ale hlavne som dostala silu vyhrabať spod tej kopy šutrov svoje ubiedené vnútorné dieťa. 🙂
Rozmýšľam, či aj ten toltécky princíp naguala-vodcu deleného na “muža” a “ženu” nemá niečo spoločné s dušami spriaznenými. Tá ohromná energia, ktorú takéto stretnutie uvoľňuje, by o tom mohla svedčiť. Moje dušičky spriaznené boli doteraz muži, ale teraz mám novú dušičku spriaznenú a tá je napríklad žena… a asi dušička toho takmer-rovnakého typu… (Tešte sa! 👿 )
Ale názor na to ešte urobený nemám a som zvedavá na to, čo poviete vy. 🙂











Napísať odpoveď pre lilah Zrušiť odpoveď