Z newsletteru Marci Shimoff, kde spomína, že takmer pre 5 rokmi, kedy písala svoju knihu Happy For No Reason (ja ju poznám ako paraliminálnu nahrávku, ktorá mi pomohla zmeniť vnímanie zo “svet je nepriateľský” na “svet je priateľský”) robila interview s neuropsychológom Rickom Hansonom. Rick Hanson vysvetľoval, ako funguje “šťastný mozog”. Podľa neho sa mozog správa ako hliníkový hrniec pri negativite a teflónová panvica pri pozitivite: negatívne sa prichytí a drží, kým pozitívne sa zľahka zlúpne. Inými slovami: človek je naprogramovaný na prevažne negatívne reakcie na podnety.

Rick Hanson napísal novú knihu, Just One Thing, z ktorej Marci Shimoffová uviedla nasledovný úryvok “Neberte to osobne” (prerozprávané, nie doslovný preklad). Je to moderná verzia príbehu starého taoistického majstra Čuang-C:

Predstavte si, že sa plavíte v člnku po lenivej rieke a máte s priateľom piknik v člne. Odrazu sa ozve tupý úder, niečo narazí do boka člnku a člnok sa prevráti. Vyhrabete sa z vody prskajúc a čo vidíte? Niekto len tak, zo špásu, prevrátil vašu loďku a teraz sedí a škodoradostne sa rehoce. Ako sa cítite?

OK. A teraz si predstavte znova tú istú situáciu: piknik v člnku, tupý náraz, idete cez palubu, prskajúc sa vynárate a čo vidíte? Ponorený plávajúci kmeň tesne pod hladinou narazil do člnka a prevrátil ho. Ako sa cítite teraz?

Fakty zostávajú tie isté v oboch prípadoch: premočení a podchladení, piknik zbabraný. Ale keď to vezmete ako útok na vás, pravdepodobne sa budete cítiť horšie. Ovšem… väčšina vecí, čo do nás v živote narážajú (vrátane emocionálnych reakcií iných ľudí, dopravnej zápchy, choroby alebo nespravodlivého zaobchádzania v práci) je ako neosobný peň stromu, ktorý sa do pohybu dal následkom desaťtisíc rôznych príčin niekde hore proti prúdu.

Povedzme, že váš kamarát sa do vás neočakávane obuje. Iste, bolí to, a chcete s tou situáciou niečo urobiť. Spektrum možností je od “porozprávať sa s ním o tom” až po “so mnou teda nie – toto bolo naposledy a viac ťa už nepoznám”.

Ale zamyslite sa aj nad tým, čo kamaráta mohli priviesť k tomu, že do vás “narazil” – nesprávne pochopenie nášho konania, zdravotné problémy, útrapy, strach alebo hnev nad vecami, ktoré sa nás vôbec netýkajú, ale aj povaha, zážitky z detstva, dopad istej kultúry, hospodárskeho či svetového diania a podobne; všetko sú to veci, ktoré ležia niekde v minulosti a s vami nemusia mať veľa spoločného.

Uvedomme si čosi, čo nás okreše na “správnu veľkosť” – väčšinu času sme len nepodstatný komparz v dráme iných ľudí.

Keď sa na veci dokážeme pozrieť z tohto uhla, celkom prirodzene sa skľudníme, začneme situácie vnímať v širšom kontexte a prestávame sa zapodievať sebou a svojím majestátom. Jednak sa začneme cítiť lepšie, jednak začneme mať jasnejší a reálnejší pohľad na to, čo sa okolo nás deje a ako na to zareagovať.

Ale ako?

Začnime od porozumenia, pochopenia pre seba samých (alebo aj “súcitu”, ak vám je toto slovo milšie; ja som dravec a “súcit” je pre mňa menej prirodzený ako “porozumenie”). Keď do nás nabúra peň stromu, je to na zlosť. Treba urobiť adekvátne opatrenia – a to znamená nie “naštvať sa”, ale vyzerať, či sa k nám nejaký kmeň stromu nepribližuje, snažiť sa zmierniť dopad takéhoto stretnutia a opraviť čo najlepšie člnok… pričom ako “člnok” poslúži čokoľvek: zdravie, vzťah, financie, kariéra. Alebo možno popremýšľať o tom, či nechceme ísť s člnkom radšej na inú rieku. 🙂

Navyše:

1. Sledujme, či nezačíname niečo brať osobne.  Pamätajme si, aký pocit to je – a aký pocit je uvoľniť sa a prestať sa cítiť ako obeť osobného útoku.
2. Dávajme pozor, aby sme nerobili predpoklady o úmysloch tých druhých. Možno to nerobia “naschvál”. Alebo to možno bol aj nie celkom najčistejší úmysel voči nám z ich strany, ktorý sa spojil ešte s množstvom iných úmyslov.
3. Premýšľajme, čo by mohli byť niektoré z tých desaťtisíc príčin hore proti prúdu. Pýtajme sa sami seba: čo iné by ešte mohlo byť v hre? Čo sa deje v danej osobe a jej živote? Ako vyzerá väčší obraz?
4. Dajme pozor, aby sme sa nechytili do pasce “nášho príbehu” o iných ľuďoch, hnaní vnútorným Sudcom, ktorý okamžite vyhľadáva všetky tie spôsoby, ktorými oni pochybili, škaredo sa zachovali, nepekne hovorili, navážali sa do vás, naozaj vám veľmi ukrivdili či ublížili a museli ste preto trpieť… Je dobré vidieť tých druhých jasne a existuje i právo na morálne posúdenie – ale robiť zo seba Obeť je istý typ fixnej idey a navyše vedie k tomu, že sa cítime horšie a skôr máme tendenciu prereagovať a vytvárať okolo seba drámy a nafukovať problémy do neúnosnosti.
5. Snažme sa nájsť v sebe pre iných porozumenie. Pravdepodobne ani oni sami nie sú až takí hepi. Ak im porozumieme, neoslabí nás to ani to ich konanie neospravedlní, ale keď im porozumieme, začneme sa sami cítiť lepšie.

A každým okamihom do seba mocne nasávajte pocit sily a pokoja, ktorý pochádza z toho, že dokážeme veci nebrať osobne. 🙂