Pred časom som si začala listovať vo Felixovi Wolfovi. Čítal sa mi celkom dobre, len pri čítaní som stále mala pocit niečoho “ťažkého” – nie “negatívneho”, ale “pevného”, “nepružného”, “hranatého”. 😉 Najprv som bola nervózna, lebo som nevedela, čo za energiu cez riadky vlastne ťahám. Ale potom som sa dočítala, že Wolf je Nemec, a spomenula som si na časy, kedy som tlmočila nášho vlastného Nemca – veľmi osvieteneckého chlapíka a silnú osobnosť. Bol to ten istý pocit: ťažké, pevné, hranaté. 🙂 Hneď mi ostalo ľahšie na duši a miesto sebakontroly som sa mohla venovať textu.

Dozvedela som sa, že Felix Wolf ( 😛 “šťastný vlk”) je priamym žiakom Carlosa Castanedu. To už ma ani neprekvapilo, že som cez jeho knihu okamžite dostala napojenie na jeho energiu. Síce tomu vôbec nerozumiem, ale prvýkrát som to zažila pri čítaní Taishe Abelarovej, potom pri samotnom Castanedovi a teraz pri Wolfovi. Nejaké prepojenie tam bude; nejako asi vibrujeme na podobnej vlnovej dĺžke, že ich “chytám”. (Zažila som to v živote ešte dvakrát – raz s naším “hranatým” Nemcom 😛 a druhýkrát s ruským lektorom čchi-kungu.)

No a keď už som celú záležitosť tak kvetnato pouvádzala a oklebetila Šťastného Vlka, môžem ísť na zvyšok toho, čo som napchala do názvu.

Cyklické a komplementárne bytosti

Cyklické bytosti sú si natoľko vnútorne podobné, že napriek vonkajšiemu rozdielu si ich ľudia často zamieňajú. Cyklické bytosti znásobujú vlastné energie.

“To, čo Nagual nazýval “cyklicita”, je vnútornej povahy, podobnosť, ktorú cítiť skôr ako vidieť. Cyklické bytosti nám môžu nevysvetliteľne pripomínať svoje proťajšky, alebo si ich dokonca môžeme vzájomne mýliť. Často majú podobné osudy, spôsoby, vkus či dokonca povolanie. Energeticky videná pripomína cyklicita podobné šaty od toho istého dizajnéra alebo autá tej istej značky. Nagual pripodoboval cyklické bytosti korálkam na jednej šnúrke, zviazaným dohromady úmyslom, a kedykoľvek sa stretol s cyklicitou, najmä u svojich žiakov, mala preňho mimoriadny význam a poskytovala mu informácie pre jeho navigovanie mimofyzickou realitou.”

(Je to trochu inak prerozprávané, pretože tak sa mi vidí, že každý tolték si zavádza svoj vlastný slovník. Nuž čo; ja tiež nie som o nič lepšia.)

Wolf popisuje svoju známosť s takou cyklickou bytosťou. On i jeho žena sa dostali ku Castanedovi do skupiny žiakov, ale pretože v svete nagualu nemôže byť “bojovník” viazaný na dve strany súčasne, urobil to Castaneda tak, že ich dvojicu “rozbil” a každému z nich priradil iného partnera, s ktorým vytvorili rozvojovú dvojicu. Jeho žena sa dostala do dvojice so svojou “cyklickou bytosťou”, on sám sa dostal do dvojice so svojím protipólom. Tieto preskupovačky viedli k zmenám energie celej skupiny:

“Nagual sústavne manipuloval štruktúru skupiny tým, že zoskupoval členov skupiny a skúšal tak vytvoriť inú úroveň dynamiky kolektívneho vedomia. Priťahovala ho predstava vytvoriť kritickú energetickú masu, ktorá by nám pomohla spoločne dosiahnuť vnútorné ticho. Bol toho názoru, že keby sme ako skupina dokázali udržať vnútorné ticho, boli by sme schopní presunúť sa do kolektívnych lucídnych snov neprekonanej pevnosti a reálnosti.”

Wolf potom píše o cyklických bytostiach. Sú to rôzne zhmotnenia toho istého energetického stavebného plánu. Ako také sú úžasnými zrkadlami jeden pre druhého. Ak máme veľa problémov sami so sebou, tak ak sa stretneme s takouto cyklickou bytosťou, budeme mať veľa problémov aj s ňou. Práve z tohto dôvodu obvykle nepestujeme cyklické vzťahy.

Navyše pretože cyklické bytosti sa z vysokej miery prekrývajú, takéto vzťahy nebývajú veľmi produktívne. Tvorivosť je totiž produktom rôznosti kým rovnakosť vedie k “zaspaniu”. Wolf to porovnáva s partnerstvom medzi ním a jeho rozvojovým partnerom Davidom, ktoré sa zakladalo na komplementarite: Wolf je hetero, David homo; Wolf je prudký a výbušný, David mierny a zdržanlivý; Wolf je intuitívny, David analytický, racionálny a plánovitý. Wolf je Strelec (aká to náhoda! 😀 ) a David Panna.

“Vyzeralo to, akoby sme my dvaja boli dva póly jedného spektra, dve polovičky jednej energetickej možnosti. Kde David končil, ja som začínal, a naopak. Naše rozdiely boli také obrovské, že nám to nestálo ani za to, povadiť sa. /…/ V našom nedostatku prekrytia bolo čosi precízne. Bytosti takto diametrálne odlišné vedia vytvoriť vyvážený a produktívny pracovný tím. Keď fungujú ako jednotka, vytvárajú silnú a strhujúcu kompletnosť a sú schopní konfrontovať ostatných bez toho, aby im prichodili konfrontační.”

S týmto mám svoju vlastnú skúsenosť. Tiež sme s kolegom taká komplementárna dvojica. V začiatkoch, než sme na to prišli a zladili sa tak, aby vždy smerom k svetu boli obrátené naše silné stránky, skoro sme si podrezali krky, ako sme si mysleli, že ten druhý nám to snáď robí naschvál… 😕 🙂

Čo sa týka tých cyklických bytostí, veľmi mi ich popis pripomína duálne duše. 🙂

Uložiť