dnes sa mi pod ruku dostal tento príbeh a hneď mi bolo jasné, čo s ním 🙂
Kým muž opravoval auto jeho syn zobral do ruky kameň a poškriabal auto. Muž chytil svojho syna a zo zúrivosti mu viackrát udrel po ruke nevšimnúc si, že ho bije francúzskym kľúčom. Chlapček je v nemocnici… stratil všetky svoje prsty kvôli zlomeninám. Keď sa chlapček spýtal svojho otca uboleným pohľadom “Otec, kedy mi znova narastú prsty?”, Otec poznávajúc závažnosť situácie nebol schopný nič povedať. Išiel naspäť k svojmu autu a viackrát do neho kopol. Rozhorčený si sadol pred auto a pozeral sa na škrabance. Chlapec napísal: “ĽÚBIM ŤA OCKO!”
Veci sú na používanie, ľudia sú na milovanie!
Problém v dnešnom svete spočíva v tom, že ĽUDIA SÚ POUŽÍVANÍ A VECI SÚ MILOVANÉ!
Stačí iba si to uvedomiť a začať používať tie správne priority 🙂 Pekne to nadväzuje na 3 druhy lásky 😀
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Toto je také smutné… Ja som v poslednom čase bojovala presne s týmto. Moja mama už nevie, čo robí, a jednoducho kazí. A ja som si musela zvyknúť, že sú to len veci… Najviac ma pritom mrzí, že bolo treba si zvykať. 😕
Nič na svete nemôže byť také dôležité ako zachovať sa (v myšlienkach i činoch) ľudsky – tak, aby si človek nevyčítal ani v tú chvíľu, ani na druhý deň, ani o desať rokov, ani na konci svojho života.
Páči sa miPáči sa mi
Keď som to čítal 1. x úplne ma to chytilo za srdce, až ma tam zabolelo, ale keď som si to prečítal 3-4 x za sebou, plynul z toho taký kľud a veľká “pravda” a na záver to milujem ťa a bodka, až vyráža dych…mám ťa úprimne rád a prepáč, že som ti poškrabal auto…ok, to prepáč, tam nieje 🙂 , ale ako keby to viselo vo vzduchu…je tam hĺbka tej myšlienky, vypaľuje mi to do sietnice text…ťažko sa to opisuje do slov…
Keď mi takto odchádzal otec, veľmi ťažko sa mi na neho pozeralo… 😕 najprv som bol smutný, že som mu ani nestihol povedať “mám ťa rád otec”, ale potom som mu to povedal v duchu a on za mnou prišiel vo sne a objal ma tak, ako sa mu v tomto živote nepodarilo…keď som zistil, že karmicky to spolu válčime už pekne dlhý čas a tak ako som ja mal pocit, že ubližoval nám, som ja jemu ubližoval pred tým a ešte ďaleko viac, naplnil ma vnútorný kľud.
Nie preto, že ja som mu ublížil viac, za to som sa hanbil, ale za to, že sme spolu stále. Máme spolu svoje úlohy a staráme sa o svoj vývoj, bez ohľadu na to, čo sme si vyparatili. Naša láska je taká silná, že tu puto zostalo zachované po dlhé veky…verím, že na budúce keď ho stretnem, ho spoznám a to objatie mu vrátim, beťárovi jednému 😀
Páči sa miPáči sa mi
neda sa nesuhlasit,ale na toto ja nemozem dat like. toto je jeden z pripadov,kedy by som keby som bola na miete Boha celu slobodnu volu nekompromisne zrusila 😦
Páči sa miPáči sa mi
Áno, ale vzala by si “nám” tým aj možnosť, sa týmto spôsobom od seba niečo naučiť.
Stále si vzájomne ubližujeme, či sme starý, alebo úplne maličký, až kým sa naučíme, že sa dá aj iným spôsob od seba učiť, resp. až spoznáme, aké to je odpúšťať a aké to je milovať a čo má zmysel milovať a čo má zmysel používať.
Naše telá sa recyklujú, ale podstatné je samozrejme pestovať v sebe vzájomný rešpekt a lásku a to sa zrejme tiež treba najprv “nejako” naučiť. Ideme pomaly krok za krokom, až kým nadobudneme poznanie…teda to si myslím, že to tak je 🙂 a ten like nieje až taký podstatný, podstatné je zobrať si ponaučenie a ísť ďalej, aspoň tak tomu teraz rozumiem.
Páči sa miPáči sa mi
ja viem, ale co tam po uceni,aj tak by som to zatrhla a kludne by som nas mala rada aj blbych 🙂
Páči sa miPáči sa mi
ouuu, tak toto sa mne stalo .. teda nie v takom rozsahu, ale … malý sa vozil na bycikly .. a šáhol ešte vtedy nové auto … šrám je tam doteraz … ešte teraz vidím, ako utekal zo strachu pred manželom, .. triasol sa ako osika … keď muž došiel že ho ide zbiť … chlapca som zobrala na ruky a šla som s kľúčom spraviť ďalšiu čiaru pod tú synovu , keď mi synček ( vtedy bol ešte malinký) povedal ” mami, a teraz zbije tatík aj teba, čo potom budem robiť, keď s ním budem sám” mala som sto chutí utiecť a schovať sa pred celým svetom …. doteraz nechápem, kde som vtedy na toto zobrala odvahu, bolo to v čase keď som sa neodvážila ani len ceknúť, aby som náhodou neprestala byť milovanou 😕 … ľudia robia prazvlášttne veci veru … ľudí milujeme ako veci … to je moja manželka, to je môj manžel, .. to je moje a moje a moje .. 😕
ja mám teda dneskaj náladu do kelu 😕
Páči sa miPáči sa mi
Ten názov článku … 😀 skvelé
Páči sa miPáči sa mi
inak ja poznam tiez podobny pribeh,ale s normalnym zaverom.tatik polozil na stol sto litri na nove plastove okna a dietatko splachlo do hajzla a opatrne sa pyta maminky: tato sa bude asi hnevat ….? 😀 vsetci prezili v zdravi,len teda bez tych okien…
Páči sa miPáči sa mi
a takto by to vždy malo podľa mňa byť 🙂 a presne ako to popísala Lilah, ide ťa rozdrapiť, lebo malý spravil to alebo ono? aha aj ja to spravím, nech máš na to rozdrapenie lepšiu motiváciu 😀
Ono to nie vždy je najlepší nápad, lebo rozzúrený človek, jedno čo žena, alebo muž, dokáže narobiť riadnu paseku a tým že v tom danom momente extrémneho výkyvu sa sám oberiem o možnosť vidieť v širšej perspektíve, môžem spraviť naozaj beštiálne veci, ktorých mi potom bude veľmi ľúto, ale odkiaľ môžeme vedieť, akú motiváciu, tá či oná duša mala na to čo spravila?
Vezmime si napr. Hitlera&co. Podľa toho čo spravili, resp. čo vymysleli, ich príbeh poznajú možno 3 miliardy ľudí na svete (predpoklad) a každý z nich si vie predstaviť, ako veľmi človek dokáže nenávidieť a čo v takom stave je schopný druhému spraviť. Je to možno 1. duša, ktorá dokázala zrealizovať príbeh-lekciu takéhoto rozsahu. Čo ale vieme o jej motívoch? Mohla to byť práve dušička, ktorá sa dohodla s 72,5 miliónmi ďalších, že im dá možnosť spoznať odpustenie, alebo rôzne iné dohody v 1 balíku, aby sa im do prechodu podarilo dokončiť svoje úlohy a možno ten počet duší, ktoré takto spravili dohodu je ešte väčší…a napriek tomu si ubližujeme ďalej, ale je nás podľa mňa celkom slušná kopa, ktorá s tým ubližovaním prestala, či na základe tejto skúsenosti, je zase 2. vec 🙂
Páči sa miPáči sa mi
ano, ja vsak stale krutim hlavou, maju tie lekcie az taku hodnotu? neviem si predstavit nic za co by stalo toto dovolit.ani poznanie.kaslat nan za takuto cenu.
Páči sa miPáči sa mi
iskra … hm, … teraz, keď už mám kadečo za sebou toto svoje správanie považujem za max. “šialené” .. nie v zmysle, že som mohla schytať, ( som ako pitbul, či viac ho biješ, tým viac sa zaprie a držííí 🙂 ) … samozrejme, že manžel pochopil absurdnosť toho celého … vtedy sa iba zasmial .. objal oboch a bol kľľud .. ale? môj emočný výbuch .. ( lebo nič iné to nebolo len hlupa reakcia mozgu a ega, v zmysle spravodlivosti … NA! ja ti teraz ukážem 😕 ) … spôsobil dalšiu reakciu .. zasiahla mama, zasiahol brat, a obaja sú extrémne “spravodlivý” a majú zaručený recept čo je správnee a čo nie … teraz vidím, že moja reakcia bola presne taká istá ako aj manželova .. a najväčšiu pravdu mal práve syn keď sa ma pýtal čo sa pýtal … ak ostanem s tatinom sám, čo bude? … situácia sa prosto už stala, a nebol dôvod reagovať takto … no v konečnom dôsledku, to naučilo všetkých zúčastnených .. presne to čo sa naučiť mal … syn sa nevozil vedľa auta, … mužovi došlo ľúto, že musel vynaložiť viac úsilia aby synovi dokázal, že je milovaným … ja som sa naučila vttedy povedať si svoj názor, lebo ak ho nepoviem, iný nevedia ako mi vyhovieť, keď som ticho a iba predpokladám že to vedieť budú lebo sa to má a patrí …. atd
to dieťa malo prosto najviac rozumu, lebo bolo čisté a nevinné …
spravodlivosť je len prezlečená pomsta, veru .. nič viac a nič menej … a v podstate teraz vidím, že neexist ani božia spravodlivosť … u boha existuje len láska .. no žiadna spravodlivosť …
Páči sa miPáči sa mi
a ešte ma napadla 1 vec…dar-lekcia, ktorý dostal ten ocko od svojho syna…spoznať skutočnú lásku “milujem ťa a bodka”…vypálenú do hĺbky jeho duše veľkými písmenami…dušička malého dieťaťa, tak krehká a na 2. strane tak silná a múdra, ochotná riskovať veci, ktoré by dospelý nikdy neriskoval…malí chytrolíni, len ich viac počúvať a všímať si ich…a znova mi zviera hrdlo…aká obrovská sila tá láska vlastne je?….je to tak mimo môj dosah chápania, ale rúca to všetky moje blokády, ako keby to boli zápalky….odhaľuje obzory, ktoré som s výsostne egocentrickým prístupom vôbec nevidel a ani netušil, že by mohli existovať… 😀
Páči sa miPáči sa mi
spoznat skutocnu lasku? skor spoznat take vycitky svedomia ze sa ich nezbavi do konca zivota.
Páči sa miPáči sa mi
Výčitky, ktoré v správnej dávke možno pomôžu pochopiť vyššie a nižšie hodnoty, resp. ich usporiadanie na tom pravítku, kde s ktorá nachádza.
Detičky by ale mali byť chránené najlepšie ako sa len dá. Sú to poklady – všetky farby dúhy, ktoré by nám mali byť nadovšetko, tak ma vychovávali moji rodičia 🙂 Aj môj vnútorný hlas mi vraví, že sú to poklady, ktorých jasné svetlo treba chrániť, aby stále mohlo svietiť. Preto im aj anjeli a otec vraj venujú speci pozornosť a ochranu 🙂
Páči sa miPáči sa mi
no neviem ci by po takomto niecom mohla nasledovat “spravna davka” vycitiek, ktora by mohla komukolvek zo zucastnenych v niecom pomoct, skor si myslim ze to celu rodinu totalne polozi. neviem si celkom dobre predstavit, ze by sa s takouto prihodou ten otec v pohode vyrovnal len tym ze si hop sup poprehadzuje rebricek hodnot a akoze sory uz som ok, asi by musel byt tak trosku psychopat, co je ale na druhej strane mozno aj pravdepodobne,ak sa takto dokaze chovat k decku…bohuzial akokolvek si to obraciam, nijaky uzitok ani pozitivum na tom najst neviem. podla mna je to hrozne nestastie a zlo a bohuzial aj take sa na svete deje, jednoducho niekedy sa takym veciam asi neda zabranit, mozeme sa utesovat ako chceme, spominat polepsenie a ziskanie poznania,ale vnimam to ako taky chaby leukoplast. Jednoducho aj ked je to hnus, exituje to,ci chceme,ci nie.
Páči sa miPáči sa mi
to neviem ani ja, je to len predpoklad z mojej strany, ako by som pri takom niečom “asi” reagoval ja
môj uhol pohľadu 🙂
Páči sa miPáči sa mi
ako by si reagoval na mieste koho?toho otca?no ja neviem,ale obavam sa ze ja by som sa bud musela vynajst sposob ako sa daju transplantovat nove prsty,alebo by som sa vycitkami zlikvidovala uz asi lubovolnym sposobom. Ja som rozmyslala ako by som reagovala na mieste mamy. Obavam sa ze by som nebola schopna tomu cloveku nikdy viac dovolit priblizit sa k mojmu decku….
Páči sa miPáči sa mi
matrioshka
hm, mne k pocitu viny a obviňovania stačilo, keď kúpil zmrzlinu v 15 stupňoch vonku a dieťa samozrejme ochorelo …. a teraz neviem, či som viac obviňovala seba, že som zverila “moje” dieťa do rúk jeho vlastného otca, na ktorého splodení sa spolupodieľal podotýkam …. alebo preto že som to dieťa tú zmrzlinu jesť videla a predsa som mu ju nevzala, … alebo .. pretože že bude zasa choré a o choré dieťa sa prosto vždy starám iba ja (vlastnee ja sa starám o všetkých keď sú chorý, keď som chorá ja nie je možné mi podať čaj 😕 ) atd …
takže? aké tvoje dieťa? .. to nie je tvoje dieťa v prvom rade, už keď uvažuješ tak absolútne neduchovne na duchovnej stránke, nie je len tvoje .. je aj toho ktorý sa spolupodieľal na tom splodení a väčšinou to fungíruje na báze dobrovoľnosti …
takže, matrioshka, decko napísalo na auto ocko lubim ťa … milujúci ocko mu zlomil prsty, a ty by si potrestala to dieťa najviac, lebo by si nepustila ocka k dieťaťu? … keby sa ten ocko rozpustil v kyseline postačil by to ako vhodný trest? … veci sa už stali, a nestali sa nadarmo .. význam majú .. a to že ty tten význam nevidíš, neznamená že nie je … netvrdím že toto by som neprežúvala ťažko, .. ale? .. čo už narobíš? čo narobíš? .. budeš stáť pri dieťati ktoré ťa potrebuje alebo sa budeš správať ako nemezis len preto, že máš svoj zmysel pre spravodlivosť? …
matrioskha, si matkou a ako matka vieš, že tu vôbec nejde o teba, .. akonáhle sa staneš matkou, si posledný človek o ktorého pôjde ( a predsa zároveň prvým ) …
Páči sa miPáči sa mi
lilah, napisala som co by som urobila. preco sa ma to pytas znovu? preco spominas rozpustanie v kyseline?nejako to s tym co som napisala suvisi? moj komentar sa ti moze zdat neduchovny, nespravny, ba aj voci dietatu nespravodlivy. ale co uz narobis? no co narobis? ak ta zaujima preco to vidim tak ako to vidim,spytaj preco.ale nechapem naco mi kladies otazku co by som urobila,ked som to prave napisala….hadam si len nemyslis ze som sa len tak pomylila a teraz ked si mi pekne vysvetlila ako by to podla teba malo byt, uz sa na to pozeram tak ako sa podla teba patri na duchovnej stranke…?
Páči sa miPáči sa mi
🙂 pôvodne som ti chcela písať dlhý koment .. teraz už ale nemám záujem .. evidentne rozprávame každá o niečom inom a mne sa nechce rozoberať môj postoj či tvoj postoj … máš pravdu, a hotovo .. 🙂
pekný dníčok prajem … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
podla mna tazko mozes hodnotit ci mam alebo nemam pravdu, ved moj postoj si ani zjavne nerozoberala.len nieco co si nasla v svojej hlave a nevedno preco si to priradila mne.kyselinou pocnuc, nemezisom konciac. taktiez prajem pekny,hoci uz vecer.
Páči sa miPáči sa mi
no nic… k teme, na odlahcenie 🙂
Muž na smrteľnej posteli:
….žena moja si tu ????
-som tu, muž môj…..
-svokra moja si tu ????
-som tu zať môj…..
-deti moje ste tu ????
-sme tu otec náš…..
-tak na keru p,,,u sa svieti na chodbe ????
😀
Páči sa miPáči sa mi
Matrioshka, možno sa mi podarí trochu lepšie vysvetliť, ako som to myslel cez film Schindlerov zoznam, ktorý som včera 1.x pozeral.
Pôvodný zámer Oscara Schindlera, nebol vôbec o záchrane ľudských životov. Bol to skrachovaný továrnik, ktorý sa chcel opäť dostať do hry a celkom slušne mu to myslelo, resp. mal dobrý systém uplácania a mal nos na ľudí. Až postupom času pochopil, že to že šetrí kopec peňazí, lebo zamestnáva židov, má vedľajší produkt a síce záchrana ich existencie. Nakoniec riskoval úplne všetko a a stratil všetky peniaze. Pôvodný motivačný faktor vymenil za úplne inú hodnotu. Peniaze vymenil za život a bolo mu ľúto, že nepoužil všetky prostriedky čo mal (nepredal auto a zlatý odznak člena nacistickej strany) a že mohol zachrániť ešte o 12 ľudí viac (zachránil ich cca. 1100).
Je ťažko odhadnúť pre 3. a nezúčastnenú osobu, čo môže spôsobiť prezoskúpenie hodnotového rebríčka iného človeka, ale so svojich skúseností viem, že silné emócie otvárajú oči ako skalpel…čistý, rýchli, ale zato precízny rez, ktorý sa ťažko ignoruje.
Potom môže prísť pochopenie, že tento tip lekcie už na svoje napredovanie nepotrebujem, lebo dokážem rozpoznávať isté vzory o mnoho skôr a radšej začnem plynúť po prúde namiesto plávania proti prúdu. Je podľa mňa úplne jedno, aký tip silnej emócie to koniec koncov bude.
Väčšinou sa ale jedná o nejaký tip emócie straty (prídem o svoje dieťa), ale môže to byť aj emócia nájdenia (pomôžem narodiť sa novému človiečiku). JA strácam a zároveň nachádzam. Nové za staré, alebo staré za nové.
Výmenný obchod samého so sebou 🙂
Tento predpoklad má ale podľa mňa 1 podmienku, bez ktorej sa s ním asi nedá stotožniť. Potrebujem sa stotožniť s tým, že v jadre sú všetky ľudské duše 100%, každý je potenciálny Buddha, Kristus, Krišna, Boh.
Ako vraví Buddha, “každý koho stretávam, bol raz mojou matkou a tak by som sa ku každému mal správať”.
Bez výnimky, alebo podmienok 🙂
Dnes vo sne som v rukách držal novo narodené dieťa. Hlavička mu blembala so strany na stranu, mal som strach, aby som mu neublížil. Bolo úplne bezbranné, ale smialo sa na mňa a púštalo bublinky cez ústa 🙂 Potom mi vypadlo z rúk, ale na šťastie som kľačal na zemi, takže nepadlo “ďaleko”, pár x sa pregúlilo, ale nič sa mu nestalo. Naďalej sa usmievalo a mykotalo ručičkami 🙂
Páči sa miPáči sa mi
no ano,ale to co pises o schndlerovm zozname ja vnimam ako trochu iny priklad. ten clovek ukazal ludskost,ktora v nom bola a vysledok bol ze zachranil 100 ludi. Nedokazala by som sa ale na to pozerat tak ze ako fajn,ze Hitler vyvadzal to co vyvadzal,aby mal Schindler moznost objavit svoju ludskost…chapes v com som inde?
sen je fajn….inak mna daki novorodenci napadli aj v suvislosti s tvojom pathworkingovou kartou…. 😉
Páči sa miPáči sa mi
myslím, že chápem…je to o uhle pohľadu, ako všetky debaty 🙂
ak si spomenieš na príbeh o tých 2 dušičkách kde tá 1. chcela spoznať odpustenie a tá 2. jej sľúbila, že jej s tým pomôže, ale na to bude musieť znížiť svoju energiu tak nízko, aby jej mohla spraviť niečo veľmi zlé, aby jej tá 1. mohla potom odpustiť…ale poprosila ju, aby ju potom spoznala, lebo ona sama, si pri takých nízkych vibráciách už nebude pamätať kto je a ak jej neodpustí, tak môže zostať stratená na dlhé veky, alebo tak nejako to bolo 😀
Páči sa miPáči sa mi
pamatam.presne na ten pribeh som si aj ja spomenula.ten pribeh sa mi zdal velmi mily, az dojimavy.ale ked som nad nim rozmyslala dlhsie,uz sa mi az taky mily nezdal. ale uz ani mne sa to moc nechce rozoberat.
Páči sa miPáči sa mi