“Nemusím počuť všetko, čo hovorí…”

V svojom rozvoji som sa dostala do novej etapy, kde sa snažím nejako vyjsť so svetom, ktorý nedokážem ovplyvniť a vytáča ma. A spomenula som si na jednu starú rakúsku pesničku, ktorá mi teraz hodne pomáha:

Pri každej  roztržke s matkou bola moja
prvá cesta za tebou
A ty si povedal: pochop, je sama
všetko prejde, daj si pivko
Potom si povedal, že celý život
pozostáva z brania a oveľa viac dávania
Na čo som v noci z tvojej zásuvky
vyraboval pár tisíc šilingov
a rozhajdákal ich na diskotéke
po pár dňoch si sa na ne spýtal
Odškriepil som to, predviedol som vývrtku
Tvoj pohľad bol smutný, to ma rozrevalo
Povedal si len – kašlime na to
Peniaze nemôžu byť až také dôležité

Keď si rozprával o vojne, ako si
stál tvárou v tvár Rusovi
A vzájomne ste si ponúkali vajgla
a ruka na spúšti sa triasla od strachu
Alebo tvoja žena, čo ti celé dni pilovala uši
Povedal si len: Mám ju rád
Nemusím vždy počuť všetko, čo hovorí

Starký, nemôžeš prísť na kafčo
Starký, chcem ti toľko porozprávať, čomu až teraz rozumiem
Starký, bol  si môj prvý kamarát a to ti nikdy nezabudnem
Starký

Nebol si Superman a nikdy si sa tak ani netváril
Práve preto tam bola akási sila
A tým, ako si žil svoj život
Som dostal pocit, ako sa to dá zvládnuť
Tvoja zásada bola: Najprv premýšľaj
Urob si názor, potom si za svojím stoj
Nikdy nie násilie, o všetkom hovoriť
Ale ani strach pred nikým

Starký, nemôžeš prísť na kafčo
Starký, chcem ti toľko porozprávať, čomu až teraz rozumiem
Starký, bol  si môj prvý kamarát a to ti nikdy nezabudnem
Starký

Bei jedem Wickel mit da Mutta woa mei
erster Weg von daham zu dir
Und du hast g’sagt, sie is allan, des musst’ versteh’n,
all’s vergeht, komm, trink a Bier
Dann hast du g’meint, des ganze Leb’n
besteht aus Nehmen und viel mehr Geb’n
Worauf i aus deim Kasten in der Nacht
die paar tausend Schilling g’fladert hab
Zum Verputzen in der Diskothek,
a paar Tag drauf hast’ mi danach g’fragt
I hab’s bestritten, hysterisch ‘plärrt
Dein Blick war traurig, dann hab i g’reart
Du hast nur g’sagt, komm, lass’ ma’s bleib’n
Geld kann gar nie so wichtig sein

Wann du vom Krieg erzählt hast, wie du
a’n Russen Aug in Aug gegenüberg’standen bist
Ihr habt’s euch gegenseitig an Tschik anboten,
die Hand am Abzug hot ‘zittert vor lauter Schiss
Oder dei’ Frau, die den ganzen Tag dir die Ohr’n vollg’sungen hat
du hast nur g’sagt i hab sie gern
I muaß ned alles, was sie sagt, immer hör’n

Großvater, kannst du ned owakumma auf an schnöll’n Kaffee
Großvater, i möcht dir so viel sag’n, was i erst jetzt versteh’
Großvater, du warst mein erster Freund und das vergess i nie
Großvater

Du warst ka Übermensch, hast auch nie so dan
grod deswegen war da irgendwie a Kraft
Und durch die Art, wie du dein Leben g’lebt hast,
hab i a Ahnung griagt, wie ma’s vielleicht schafft
Dein Grundsatz war, z’erst überleg’n,
a Meinung hab’n, dahinterstehn
Niemals Gewalt, alles bereden
Aber a ka Angst vor irgendwem

Großvater, kannst du ned owakumma auf an schnell’n Kaffee
Großvater, i möcht dir so viel sag’n, was i erst jetzt versteh’
Großvater, du warst mein erster Freund und das vergess i nie
Großvater

Takže teraz, keď mi začína byť ľudskej spoločnosti priveľa, už si len opakujem: “Nemusím všetko, čo hovorí, skutočne aj počuť…”

🙂 Zatiaľ to celkom aj zaberá.

28 thoughts on ““Nemusím počuť všetko, čo hovorí…”

  1. Ahoj Helar, nechcem ťa momentálne vytáčať, ale si ma zmiatla. Ja som si stále myslela, že cieľom môjho snaženia je dopracovať sa do stavu, kedy nebudem mať nutkanie ovplyvňovať svet a ľudí keď sa nechcú dať ovplyvniť, a mňa to nebude vytáčať. Keď si vypočujem aj protichodný názor ktorý nesúhlasí s mojimi vnútornými hodnotami bez pokazenia nálady (nemyslím momentálne Hitlera, myslím obyčajných ľudí so svojimi kotkodáckymi problémami a kotkodáckymi názormi). Veľmi by som ti želala, aby ti ľudia neliezli až tak na nervy. Tento článok a pesnička vo mne vyvolali smútok. Pesnička mi pripomenula môjho kamaráta, ktorý práve odišiel, a dve hodiny mi rozprával svoje názory. Má problémy so sebou a so svojim svetom, ktorý sa mu rozsypáva pod rukami. A on nevidí dôvod na svoju zmenu, ani neverí že by mohol na sebe niečo zmeniť. Verí, že svet mu nepraje, blízki sa na neho vykašľali lebo mu nepomáhajú dosť podľa jeho predstáv. No a ja momentálne s tej pesničky vypichujem skôr tú náladu rozprávača, ktorý síce akože mal rád dedka, ale nedodržoval spoločné pravidlá, a ani sa nepokúšal žiť podľa návodu na život, ktorý mu dedko ponúkol. Ak by tu dedko stále bol, tak by zase potreboval spasiť. Asi vyplavenie nálady z mojej návštevy na povrch. Ty si asi vypichuješ názory dedka. Predpokladám že na tvoj blog chodí dosť ľudí, ktorí si ťa obľúbili, a keby si povedala, čo potrebuješ, tak by si pravdepodobne zistila, že máš viac priateľov ako si si myslela. Možno nie sú dokonalí, ale snažili by sa ako najlepšie vedia. Prepáč, ak som ťa naštvala, nebol to môj zámer. Ak príde kusanec, tak to znesiem.

    Páči sa mi

    • 🙂 Nenaštvala si ma. 🙂 Nie som dokonalá (hergot, ale toto som vlastne nikdy nemienila priznať 😉 ). Vieš, sú situácie, ktoré si vieš predstaviť, a sú situácie, ktoré si predstaviť nevieš. Myslím, že o tej mojej veľa nevieš – a mne sa ju nechce rozoberať. Nič na svete, čo by som povedala alebo urobila, ju totiž nezmení… tak načo? 🙂 “Sit with it”.

      A ešte podryp: nemám nepriateľov – a preto nemám ani priateľov. Nemám. Som. 🙂 Každý z vás mi svojím spôsobom niečo dáva a ja som vám veľmi vďačná za to, že ste – a to aj Nraynovi a Grooverovi, ktorí sú na moderácii, a zopár ostatným, s ktorými sme si tiež celkom nesadli… ale je dobre, že sú na svete. 🙂 Sú ja.

      Páči sa mi

      • Tvoju situáciu si neviem predstaviť, lebo ťa osobne nepoznám. A situáciu ktorá sa nedá zmeniť si radšej ani nechcem predstavovať, lebo ju neviem riešiť.
        K druhému odseku. Asi som naivná, ale začala som veriť, že je možné byť, nemať nepriateľov, ale mať priateľov. Verím tomu, že existuje vzťah kde pripútanie nie je zdrojom bolesti, ale zdrojom vzájomnej inšpirácie, podpory a rastu. Ľudia v takomto vzťahu ale potrebujú mať olúpané svoje cibule.
        Má to jeden dôsledok – odkedy tomuto verím, tak v slovách iných ľudí počujem s dvojnásobnou intenzitou myšlienky, ktoré signalizujú, že svoje cibule nezačali lúpať. A vtedy ma prepadne smútok, ktorý zatiaľ neviem zmysluplne spracovať.

        Páči sa mi

      • Pozor na to “pripútanie”. Nejde o to, či ti pôsobí bolesť alebo ťa inšpiruje, ale robí jedno – obmedzuje tvoju voľnosť pohybu. Ak si závislá na mienke iného človeka, nemôžeš sa zachovať hocijako, ale len istými spôsobmi, ktoré ten druhý pochopí a schváli. A to je nebezpečenstvo.

        Ak chceš mať možnosť byť čímkoľvek, čím práve potrebuješ byť (=všetkým a ničím konkrétnym), potrebuješ sa od tejto pripútanosti odstrihnúť. Mňa to naučili anjeli “the hard way” (ako obvykle 😕 ) – dali ma do skupiny a keď som sa v nej zžila a začala cítiť dobre, tak to rozpustili. A potom ma vopchali do druhej. A teraz sledujú, či zvládnem nepripútať sa. S tým, že keby som sa začala pripútavať, tak to znova rozpustia. No tak sa učím nepripútavať; je to dosť fuška pre takého kodependentného blázna ako ja. 😕

        Páči sa mi

  2. Iskra, ja som sústredená na svoju cibuľu tak, že mám dojem že som začala žiť viac vo svete svojej mysle a pocitov, ako v realite. Potom mám problém keď sa stretnem s niečím mimo seba, čo tomuto nezodpovedá. Možno niekde robím chybu.

    Páči sa mi

    • Uvoľni sa 🙂 Nechaj to plynúť. Opri sa do fotelky a sleduj film. Sprav si pohodlie 😛
      Drž kormidlo a sleduj obzor a vietor ti fúkne do plachiet…len drž loď po vetre, lebo proti vetru sa nabíja držka 😀 a niekedy je hold zdanlivo bezvetrie a ono každý si potrebuje otestovať to svoje, takže niekdy asi aj držku treba nabiť.
      Ja som mal x dobrých rád a aj som ich počúval, ale keď 2 robia to isté, nemusí byť ten istý výsledok, takže ak máš pocit, že sa máš sústrediť, kľudne sa sústreď a až začneš mať pocit, že sa berieš príliš vážne, tak sa spochybni a sprav so seba “vola”, to aspoň mne vždy pomôže dotknúť sa opäť zeme, keď “náhodou” príliš uletím 😀 Je to taká moja záchranná brzda :)…a kto už má návod na realitu? Čo ak je tá pravá realita vo vnútri, každého z nás?

      Páči sa mi

  3. Helar, prečo je tak dôležité podľa anjelov nepripútavať sa? Ja som to brala tak, že duša človeka má dve tendencie. Jedna je že chce mať pocit individuality, a to je tá sloboda a nezávislosť, a na druhej strane je protipól skupinová príslušnosť, lebo vie že existencia dáva zmysel keď visí na jednom strapci s príbuznými dušami, keď je súčasťou kolektívu. Že sú to dve rovnocenné potreby, a duša medzi týmito dvoma pólmi sa presúva podľa toho, ktorá potreba momentálne preváži. A asi najlepšie je, keď je súčasťou kolektívu, ktorý neobmedzuje jej individualitu, ale ju uvíta, lebo obohacuje kolektív o iný pohľad na vec.

    Páči sa mi

    • 🙂 Neviem, prečo je pre anjelov dôležité nepripútavať sa. Možno je to čosi, čo platí len vo vzťahu anjelov ku mne, a možno to platí vo vzťahu ku každému človeku.

      Ale viem, prečo je pre toltékov dôležité nepripútavať sa – to som ti napísala. A ešte siahnem po šamanizme – keď majú deti domorodých kmeňov nejakých 10-12 rokov, majú rituály, ktoré zrušia ich naviazanie na otca a matku a miesto toho nahradia otca Otcom Slnko a matku Matkou Zemou. Takto sú “pripútaní” na jediné, čo nemá názor, čo nemá preferencie a vlastnú agendu, čo je tu rovnako, či tu sme my alebo nie. A u mňa presne toto sú aj anjeli. 🙂 Princíp za hranicou ľudskej existencie. A tak sa napojíš na niečo, čo nie je “individualita” – a preto nemáš potrebu zachovávať svoju vlastnú individualitu. Keď nemáš komu povedať “ja som”, tak to pre teba prestáva byť dôležité. 🙂 Next level. 🙂

      Páči sa mi

      • Asi som to pochopila. Je rozumné a správne odovzdať sa Bohu, ktorý je tu pre nás stále. Ale je márne očakávať, že natrafím na človeka s olúpanou cibuľou, lebo mám pravdepodobnosť len 0,1 promile, a aj v takom vzťahu sa môžu vyskytnúť konflikty záujmov, ktoré by ma obmedzili. S Bohom sa dá na úrovni vedomia splynúť, ale s človekom nie. No, zatiaľ nie som na tom tak, že by som sa dokázala vyčleniť zo spoločenstva ľudí, a ani nemám takú túžbu. Zatiaľ pracujem na splynutí samej so sebou. Možno ma to dovedie k tomu, že sa tiež začnem menej pripútavať.

        Páči sa mi

      • Cesta sa volá “cesta” preto, lebo je to proces. Treba ísť a mať nejaký úmysel – myslím tým “konečný úmysel”, cieľ, víziu, sen – jak je libo. A cestu si vyberať podľa tohto konečného úmyslu. Niekedy bude nepríjemná, ale na jej konci bude svietiť úmysel a ten ťa bude ťahať dopredu. Ak je príjemná a bezbolestná, ale nevidíš na jej konci úmysel, nie je dobrá. Ak je bezbolestná a príjemná a vidíš na jej konci úmysel, neváhaj a kráčaj.

        😀 No a cesta má aj svoje etapy. Kedysi by som nebola dokázala napísať tú poslednú vetu z predošlého odstavca, pretože som bola presvedčená, že len to, čo si človek poriadne odtrpí, je hodno snahy… 😳 No a Univerzum pozrelo na moje presvedčenie a dalo mi “trpenia” viac, než som bola pripravená niesť… a tíško sa čudovalo, čo sa neradujem… 😛 Takto ma Univerzum (=”anjeli”) vyliečilo z môjho samonastoleného obmedzenia, že ak netrpím, nestojí to za to.

        Nechaj sa viesť svojím pocitom. Ak máš momentálne pocit, že sa potrebuješ pozliepať dokopy, rob to! Niekedy počas tohto procesu, keď si budeš pricapovať ďalšie a ďalšie aspekty svojho ja, prekročí tvoje “ja” kritickú hranicu a zmení sa jeho “kvalita” – tvoje nazeranie na veci. Gabriel tomu hovoril, že sa popri tvojej ceste objavia dvere, otvoríš ich a pozrieš, či chceš tadiaľ – a dovtedy “tvoja” cesta prestane byť tvojou a tvojou sa stane iná cesta. 🙂

        A preto na tých našich cestách nebýva zápcha. 😀 Toto je náramne múdro zariadený svet. Najlepšie zo všetkých, ktoré existujú (=1). 😆

        Páči sa mi

  4. Velmi zaujimave komentare..ale…ako to vsetko spojit s realitou beznych dni? mam velky problem..mam povolanie ktore milujem ,ale zaroven prichadzam do kontaktu s mnohymi ludmi, vselijakymi no najviac su taki, ktori cloveka obmedzuju, oberaju o cas, energiu,..su to zakaznici, nemozem s nimi nekomunikovat..nevidim vychodisko, citim neustaly tlak, nepohodu, stres..viem preco to je, clovek musi nejakym sposobom fungovat, potrebuje peniaze aby prezil, ale cim viac zo seba supem, tym horsie mi je..jedna moja cast by chcela byt uplne niekde inde, nic neriesit, len tak existovat, druha MUSI zit kazdodenny pozemsky zivot ..ako to riesite vy?

    Páči sa mi

    • 🙂 Teraz robíme “pravidlá byť človekom” (sú to titulné články) a pravidlo 3 je o tom, že by to mohli byť tvoje “lekcie”, z ktorých sa máš niečo naučiť. Napríklad zvýšiť hladinu svojej stresuodolnosti. Vedieť sa odosobniť. Ja neviem… to vieš asi najlepšie ty, ako ťa tieto situácie dostávajú. Sleduj svoje emocionálne reakcie. Keď ideš do emócie, je tam čosi, nejaké presvedčenie, ktoré potrebuješ preskúmať a možno skorigovať. 🙂

      A na to, že by si chcela byť inde… a ako to riešiť… Ja som na dvoch miestach súčasne. 🙂 Trvalo, než som sa k tomu dopracovala, ale už mám dve polohy a keď ma jedna štve, vysuniem sa do tej druhej a sledujem, čo ten pajáčik v tej prvej tak porába… 😛 Dole “robím”, hore “tankujem”. 🙂

      Páči sa mi

  5. dakujem helar , to co a ako pises s mojim vnutrom velmi rezonuje..ano mas pravdu, velmi ma vsetky situacie pohlcuju, neviem povedat nie …zaujimave je, ze vzdy ked si poviem ze teraz budem odpocivat a urobim si nieco len pre seba, nahrnie sa kopa problemov ktore treba riesit..niekedy sa mi podari hodit to vesmiru, nech si to tam hore preberu, ale nevyhodim to z hlavy..a tak sa to opakuje a opakuje..a ja predsa uz nechcem stale nieco riesit:-D momentalne sledujem ze sa opakuju situacie kde sa testuje moja trpezlivost..vzdy som si myslela ze som clovek velmi trpezlivy..nie je to pravda:-D..ale pomaly si zvykam akoby to bola len hra..obcas sa mi podari vyhrat a nevyletiet z koze, ale vacsinou ked sa pritvrdi tak aj nie..zaujimave je, ze si uvedomujem akoby nieco ma tlacilo do stavu len tak byt.-EXISTOVAT-NEROBIT NIC..ale citim to ako rezignaciu, nie stav bytia..prave preto, ze je toho tolko nevyrieseneho, nepoznaneho, ktovie, som momentalne z toho vsetkeho co sa mi deje zmatena..a pritom si velmi dobre uvedomujem ze cesta ako z toho von je prave ta ako si to vyriesila ty..hore tankovat, dole robit 😀 /trefne napisane/ bude to fuska , a uvedomujem si,ze si musim pomoct sama..navod ako na to je pre kazdeho iny..

    Páči sa mi

    • 🙂 Myslím, že momentálne z teba hovorí únava. Práve spracovávam jeden článok o tom, ako si na jeseň možno prečistiť svoj Kov. Počkaj pár dní, nejako popresúvam naprogramované články a dám ho čo najskôr, pretože som zistila, že presne to som začala teraz intuitívne robiť… takže niečo na tom bude! Ide sa čistiť Kov, koťuha jedna hrdzavá! 😆

      Páči sa mi

  6. 😆 presne..unava..uz sa tesim na clanok, :.D ,sranda ze sa presne tak aj citim, klby vrzgaju, kosti praskaju, hrdzave trubky a pavuciny v hlave a oci sa nejak rozostruju/ teraz ma napadla asociacia umyvanie okien-oci/ no pratanie v dome ma tiez caka, len na to nemam momentalne energiu..ale musim sa smiat ze akym zlozitym sposobom sa clovek dopracuje k poznaniu ze je vlastne UNAVENY 😆 este raz diky helar..

    Páči sa mi

Napísať odpoveď pre iskra Zrušiť odpoveď